aktivita diskusia Architektúra a stavitelstvo Obnova nateru krytiny strechy z oceloveho plechu

  • Obnova nateru krytiny strechy z oceloveho plechu

    Posted by harp on 12. júna 2012 at 9:53

    Pozdravujem vas, risime problem s naterom strechy. Strucny popis tu:

    …urcite vybrat druh farby, ktora ma v ponuke aj penetracny (reaktivny) nater… vyslo by to na dva natery…
    ziadny odhrdzovac, nakolko hrdza v tomto pripade posobi skor ako lepsi prisavnik, zahrdzeny povrch ma vacsiu plochu a dojde k lepsej prilnavosti…
    postup:
    – grotenou kefou osetrit hrubu vrstvu hrdze, pozametat
    – odmastit povrch – acetonom
    – reaktivny nater na spojenie s podklad. materialom
    – vrchny nater

    predajcovia farieb tvrdia, ze odmastenie naco… no ja s kolegynou sa priklaname, nakolko k masnotam na streche dochadza napr. od komina, z ovzdusia, je to mozno zanedbatelne mnozstvo, no za tie roky sa masnota bohato nazbierala…

    Ja mam zas nazor, ze s odstranenim koroznych brstiev sa odstrani aj vatsina mastnoty. Co vy na to. Mate skusenosti s natermi striech. Pouzivali ste aj beznu zakladnu cervenu farbu? Kolko vam vydrzala? Ak ste pouzili iny produkt sem s nim.

    harp odpovedal 9 years, 8 months ago 3 Členovia · 8 odpovede/odpovedí
  • 8 odpovede/odpovedí
  • docent

    Member
    12. júna 2012 at 12:07

    Kto už len urobí krytiny strechy zo železného plechu ? Ja viem, že dnes je ocelové všetko, ale označiť šajsplech za ocelový sa mi prieči.

    A opäť nedostatok informácií… vyzerá to, že strecha nie je plochá, ale aká je plocha. Vidieť, že je plátaná, ale nevidieť ako a v akom rozsahu. Aká stará je stavba a aspoň odhadom vek krytiny.

    K vlastnému ošetreniu… hrdza NIKDY nepôsobi ako lepsie čokoľvek. Pokiaľ nechaš pod náterom hrdzu, hrdzavenie nezastavíš a priprav sa na skoré nemilé prekvapenia. Niečo okolo toho tu

    http://www.obnova.sk/diskusia/zrestaurovanie-vojenskej-sumky?page=1#comment-65301.

    Teda pokiaľ nechceš dejonizovať celú krytinu a zabezpečiť si tak zápis do Ginesovej knihy rekordov, hrdza bude musieť ísť v rozhodujúcej miere bezpodmienečne dolu.

    Odporúčal by som, ak je to nutné a v záujme veci, hrdzu mechanicky odstrániť, vykašľať sa na odmastňovanie, ktoré sa hodí asi tak ako hadovi nohy a urobiť základný náter míniovou farbou – to je tá červená. Dá sa kúpiť alebo pripraviť zmiešaním minia (suříku) s ľanovou fermežou

    http://www.obnova.sk/diskusia/odstranenie-nateru-luhom

    Míniovka je nezničiteľná a pokiaľ ma pamäť neklame mohol by som garantovať 30 rokov.

  • harp

    Member
    12. júna 2012 at 13:11

    Presne na tvoju odpoved som cakal.
    Strecha je sikma, fotografie je z prekrytia oporneho pilieru. Nepostatne.

    ———————————-

    Pre ostatnych:

    Suřík se připravuje pražením oxidu olovnatého za přístupu vzduchu
    6 PbO + O2 → 2 Pb3O4
    při teplotách mezi 450 až 480 °C; za vyšších teplot probíhá reakce opačným směrem. Proto takto připravený suřík není čistý oxid olovnato-olovičitý, ale vždy obsahuje určitou příměs nezreagovaného PbO. Pokud je zapotřebí připravit tuto chemickou sloučeninu čistou, odstraní se PbO působenim roztoku hydroxidu draselného (KOH).
    Jinak je možno připravit suřík též žíháním uhličitanu olovnatého čili minerálu cerrusitu za přítomnosti vzduchu
    6 PbCO3 + O2 → 2 Pb3O4 + 6 CO2,
    nebo oxidačním žíháním běloby olověné tj. uhličitanu-dihydroxidu diolovnatého
    3 Pb2CO3(OH)2 + O2 → 2 Pb3O4 + 3 CO2 + 3 H2O.
    Na mokré cestě se dá oxid olovnato-olovičitý připravit např. reakcí olovičitanu draselného s octanem olovnatým
    K2PbO3 + 2 Pb(OCOCH3)2 + H2O → Pb3O4 + 2 KOCOCH3 + 2 CH3COOH,
    při níž vzniká žlutě zbarvený nerozpustný monohydrát oxidu olovnato-olovičitého Pb3O4.H2O. Ten se krystalické vody zbaví mírným zahříváním.

    Suřík jako červený pigment znali již staří Římané; připravovali jej pálením běloby olověné. Ve středověku byl jedním z pigmentů, používaných při iluminování (zdobení) rukopisů miniaturními kresbami a kolorovanými iniciálami. Z názvu používaného červeného pigmentu minium vzniklo právě slovo miniatura.

    Zdroj: Wikipedia

    Podrobnosti aj tu:

    http://www.obnova.sk/diskusia/odstranenie-nateru-luhom#comment-56261

  • harp

    Member
    12. júna 2012 at 13:16

    Ja ti neviem. Ako velmi sa potom z toho uvolnuju olovo?

    Poznam tento nater najma z kovovych sucasti architektury – zabradlia, kovove pruty svetlikov… atd. z 19. storocia.

  • docent

    Member
    12. júna 2012 at 18:49

    Prírodné mínium je vzácne sa vyskytujúci minerál, ktorého nálezisko sa nachádza napr. pri Mežici v severnom Slovinsku.

    Mínium je tiež označované ako parížska červená, olovená červená, saturnová červená, red lead (ang.), sandix alebo mennige (nem.). Nemecké pomenovanie Mennige vraj pochádza z arabského výrazu “Men neki” – “červený prach”.

    Prvé správy o manufaktúrnej výrobe z Benátok v 16. storočí. Výroba v Nemecku od roku 1687.

    Mínium je rizikové pokiaľ ho človek vdýchne alebo prehltne (môže spôsobiť saturnizmus). EU ho radí medzi nebezpečné odpady. Nie je rakovinotvorné. Letálna dávka, požitá orálne, je cca 1g na 1 kg hmotnosti.

    K nazeraniu na súčasnú nebezpečnosť látok vo všeobecnosti iba jedna poznámka. Použitie míniového náteru jednotlivcom pri obnove alebo reštaurovaní neznamená žiadne reálne riziko ani pre neho ani pre okolie. Rovnako ako, napr. príprava amalgámu.

    Medzi nami dievčatami čo je mínium proti sírovodíku…..

    Na pozretie:

    http://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%ADrovod%C3%ADk

    http://de.wikisource.org/wiki/Bekanntmachung,_betreffend_die_Einrichtung_und_den_Betrieb_der_Bleifarben-_und_Bleizuckerfabriken

  • harp

    Member
    13. júna 2012 at 9:12

    Docent, 

    tak sa mi zda ze tu budujeme heslo do vykladoveho slovniku. Zacnem – doplnis?

  • harp

    Member
    13. júna 2012 at 9:19
  • giuseppe

    Member
    2. augusta 2012 at 15:07

    Ano aj nie,

    hrdza ma vyborny kotviaci profil pre dalsi nater. Ten na nej drzi lepsie, ako na comkolvek inom. Ale len do casu… Okrem toho ma hrdza velku plochu (ako pises) a ked sa k nej dostane voda a bude natreta povedzme obycajnou syntetikou, bude krasne podkorodovavat a kvitnut zo nda na den… Takze hrdzu dole- tou drotenou kefou, prip rotacou kefou na vrtacke a pod. Este lepsie je odstranit ju tlakovou horucou vodou (700 bar). Fajn je ak kombinacia- rotacna kefa (resp. ine brusenie) + wapka so studenou vodou. Odmastovat nemusis. Mozno pri tom komine, tazko povedat takto od PC.

    Reaktivny a penetracny nater su dve veci. Spajat reaktivny nater s hrdzou je podla mna nanic. Treba tam dat nater, ktory hlboko penetruje a vytesnuje vodu – “obali” ciastocky hrdze a zamedzi pristupu vody a O2 – v tomto pripade bude pripadna spodna korozia vyrazne spomalena. Da sa pouzit aj mínium, ale je tam riziko otravy (olovo), znecistenia a pod. Okrem toho neviem, ci je vobec na takuto aplikaciu povolene. Iste je, ze su na trhu ine produkty, ktore maju penetracnu schopnost lepsiu ako miniove farby, napr. tu: http://www.introteknik.se/eng/media.htm Su to produkty svedskej firmy, ktorymi sa natieraju vo svedku aj mosty a maju skusky zo Svedskeho korozneho institutu. Takze by som sa bal len ceny- cca 20 €/liter. Na druhej strane sa aplikuju len v tenuckej vrstve, takze to nie je tak hrozne. 

    Treba na to dat vrchny nater, od tej istej firmy, v podobnej cene, ale uz vacsiu vrstvu… 

    Tento nater je kvalitny a odskusany. Co ti ponukaju predajcovia neviem, ale asi sa budes musiet rozhodnut medzi cenou a dlhou dobou medzi natermi. Penetracne natery su rozne a rozdiel medzi nimi je najme v kvalite prenikania do spojov, skar a hlavne v samotnej hlbke penetracie. Tieto testy asi moc k dispozicii nie su. 

  • harp

    Member
    10. septembra 2014 at 10:04

Log in to reply.

Začiatok diskusie
0 of 0 odpovede/odpovedí June 2018
Súčasnosť