Historická strešná krytina

53 posts / nové (0)
Posledne poslané
Obrázok používateľa admin_obnova
Offline
Historická strešná krytina

V komentároch k článku sa rozvinula zaujímavá debata o historických strešných krytinách.

Či už s nejakou dávkou demagógie, alebo bez nej, mňa táto téma zaujala. Tak dúfam, že sa bude ďalej na tomto mieste rozvíjať.

__________________

Admin

Fotografia v diskusiach - antiK
Obrázok používateľa harp
Offline

K tvojej otazke k starej bobrovke. Ja by som ju tiez vratil naspat s doplnenim novej nerpvidelne v ploche. Ale ked ti zostala da sa pouzit na ine drobnejsie stavby. Tiez pises o pouziti pre ucely dlazby. Naozaj som videl takto pouzitu skridlu - bobrovku. Odrazili s nej nos a polozili ju do vappennej malty, ak si netrufas na maltu da sa aj na lepidlo ako dlazba.

 

Co sa tyka cementovo-azbestovej krytiny, videl som ze ju ludia preliepaju lepenkou so vzorom skridle. Fungovat to moze. Eternit sa da impregnovat. Ale ja by som si to takto z pohladu estetiky nikdy nezrealizoval.

__________________

Pamätáme na pamiatky! // www.obnova.eu // Mikrovlná sanácia dreva a muriva www.cervotoc.sk //

Obrázok používateľa Gabriela8083
Offline

Čo ma ešte napadlo-asi dobrá blbosť, ale.... ????

boli tu spomínané strechy s eternitovou starou krytinou a jej výmena je vraj príšerne drahá. Nedá sa napr. takáto eternitová strecha ponechať aj s jej poškodením, čo by slúžilo ako bednenie(čo sa robí na strechy). Na túto krytinu by sa teda nabili dosky na rozmer potrebný (napr. na starú bobrovku) a na tie by sa položila škridla. Takže bez odstránenia starého eternitu, by bola nová strecha. Len či by to ten krov uniesol? Ha?

Obrázok používateľa rotor
Offline

Nuž čo už. Je "doba umelohmotná".

Obrázok používateľa rotor
Offline

Oškrabať špachtľou a položiť späť na strechu. Vydrží ďalších 100 rokov.

Obrázok používateľa Gabriela8083
Offline

bohužiaľ späť to nejde, je tam už nový tondach.

Upútala ma tu však ukážka ukladania štvorcovej dlažby- a tuším to je narezaná stará škridla.

Dobre dedukujem? Vyzerá to super na obrázku.

Obrázok používateľa vlcik-tlcik
Offline

Zle dedukuješ, je to vypálený originál presne pre svoj účel - dlažbu, čo ale nevylučuje použitie tvojej starej na mieru nastrihanej bobrovky na tento účel.

Inak dakedy aj tí najväčší páni typu Fugger, škridlu nevymieňali nikdy naraz celú, vymieňala sa iba poškodená. Vyzeralo to potom kadejako fľakato, ale mne sa to páči viď napr. v diskusii Viedenskú bránu v Hainburgu.

Obrázok používateľa Gabriela8083
Offline

Dobrý deň,

keď už je pálená stará bobrovka dole zo strechy, čo sňou, je mi ľúto ju vyhodiť, nič jej nie je, len časom trocha zatečená-špinavá. 

Ako sa dá upotrebiť? Bolo tu všelijaké upotrebenie starých tehál, ale o škridle nikto nič nenavrhol.

Naozaj to treba vyhodiť len na smetisko?

Ďakujem za zamyslenie sa, príp.radu.

Obrázok používateľa palo
Offline

Anglická firma Keymer Brick & Tile Company, ktorá vyrába ručné strešné škridly, sa hlási k tradícii založenej roku 1588. V súčasnosti zamestnáva 75 ľudí.

 

Factory tour from Keymer Tiles. Creating handmade clay tiles using 400 year old techniques. For more info please visit http://www.keymer.co.uk .

Obrázok používateľa Porsena
Offline

Vďaka za tip VT :)

No keď už niekto začal robiť tetőcserépek, tak to robil naplno a na hrnčiarinu nostával čas. Pojem hrnčiari treba v tomto prípade chápať tak trochu ako eufemizmus.

Obrázok používateľa vlcik-tlcik
Offline

Takto to vyzerá, keď škridle robia hrnčiari.

http://csinyalohaz.hu/index.php/orsegi-jelkincs/225-velemeri-rajzos-sinduek

 

Obrázok používateľa antiK
Offline

Celkom rád by som s tými Guédelončanmi podebatoval na tému, použitie stavebnej keramiky na stredovekých hradoch. Všeličo by sme sa asi dozvedeli...

__________________

http://hradbysamoty.org/

Guédelon Guédelon ... ... ... ... ... ...
Obrázok používateľa antiK
Offline

Pozrime sa ako to francúzi vedia s bridlicou ;)

http://www.youtube.com/watch?v=95-QiDtj9x4&list=PL8BEC6F6D9C72EEA4&index...

Obrázok používateľa antiK
Offline

No nebol ten Červený Kameň "červenší", keď mal miesto plechu ešte keramickú krytinu? 

Červený Kameň, krytina Červený Kameň, krytina
Obrázok používateľa antiK
Offline

V zozname hradov, ktoré mali pálenú strešnú krytinu sa posuniem zase trochu ďalej. Vrátim sa na Moravu. Podľa mojich posledných konzultácií strešná keramika našla uplatnenie aj na hradoch Lukov a Křídlo.

Z včerajšej návštevy prikladám pár fotiek keramickej krytiny z hradu Templštejn. Rôzne kusy sa nachádzajú v hornom templárskom hrade, tak i v mladších prístavbách.

Templštejn, strešná krytina Templštejn, strešná krytina Templštejn, strešná krytina Templštejn, strešná krytina Templštejn, kusy starších prejzov boli pri niektorej z prestavieb použité ako výplň Templštejn, kusy starších prejzov boli pri niektorej z prestavieb použité ako výplň
Obrázok používateľa antiK
Offline

Strecha vežičky sa dočkala opravy po viac ako 100 rokoch

TRENČÍN 28. mája (SITA) - Diery po streľbe alebo po výbuchu granátu, ktoré zrejme pochádzajú z druhej svetovej vojny, našli pri oprave strechy kaplnky na Námestí svätej Anny v Trenčíne. Strešná krytina na vežičke pochádza z roku 1889, odvtedy sa nemenila. „.Pri stavbe lešenia sme prišli až k vežovým hodinám, ktoré chceme taktiež opraviť. Pre nás bolo veľmi zarážajúce, že krytina na vežičke tohto kostolíka bola veľmi deravá, čo nikto nepredpokladal. Zistili sme, že v tejto vežičke sú diery, ktoré naznačovali to, že to môžu byť aj diery od nejakej streľby alebo granátu. Podľa toho, čo sme sa dočítali v minulosti, tak skutočne na začiatku druhej svetovej vojny tu pri kaplnke vybuchol granát. Koľko sa tu bojovalo alebo strieľalo, to nevieme, ale tie diery vo veži nám naznačujú, že sa do veže strieľalo,“ informoval trenčiansky farár Milan Kupčík.

Rekonštrukcia kostolíka stojí 10 000 eur, na opravu sa poskladali sponzori a veriaci prostredníctvom milodarov. Práce by mali byť hotové v júni, dovtedy by mal chrám získať novú fasádu aj strešnú pokrývku. Podľa Kupčíka sa nemusia rímskokatolícki ani gréckokatolícki veriaci báť, že im chrám zatvoria. „Myslím si, že tieto práce až tak nezasahujú do priestorov, aby sme museli kaplnku zatvoriť,“ potvrdil Kupčík.

Kaplnku postavili v roku 1768 Trenčania za jediný rok. Vznikol vďaka iniciatíve trenčianskych kňazov a vdove po richtárovi. Dovtedy mohli veriaci využívať iba kostol pod hradom. „Kostolík bol postavený pre veriacich obyvateľov predmestia, pretože v čase moru a chorôb boli mestské brány zatvorené, takže sa to vyriešilo tak, že bol postavený za mestskými hradbami,“ informovala trenčianska historička Jana Karlíková. Ako dodala, na konci druhej svetovej vojny tu zvádzali tuhé boje Nemci s Červenou armádou a kostolík bol ostreľovaný.

V interiéri kostola sa nachádza pozoruhodná rokoková krstiteľnica a neskorobarokový organ. V strede pruskej klenby je obraz Svätej rodiny, ktorý v roku 1886 zreštauroval  viedenský maliar Emil Czech.

 

Fajn článok, len čitateľ sa z neho nedozvie o akú strešnú krytinu sa jednalo a či bude nahradená krytinou z toho istého materiálu. Že by sa jednalo o plech? Poznáte niekto trenčianske reálie?

Obrázok používateľa harp
Offline

Zistim viac a dam vediet. Pre tento krat cerstva fotografia z Rakuska. 

at.jpg at.jpg
Obrázok používateľa naj
naj
Offline

Tie veduty sú utajený obrazový materiál?

Obrázok používateľa antiK
Offline

Skvelý víkendový úlovok. Ďalším hradom ktorý mal evidentne pálenú strešnú krytinu je Pottenburg. Z nášho Pressburgu je to len na skok. Teda možnnosť inšpirácie v priľahlom regóne na našom území sa ponúka sama. 

Škridla sa tu váľa na každom kroku Škridla sa tu váľa na každom kroku ... ... ... ... ... ... Ešte jeden obrázok z miesta, kde zakopnúť o škridlu nie je problém Ešte jeden obrázok z miesta, kde zakopnúť o škridlu nie je problém
Obrázok používateľa naj
naj
Offline

     Odpoveď na používanie „kliniec kontra drev.kolík“ nie je potrebná. Používalo sa oboje, viac klince. Ak niet klincov pri vykopávkach, tak nie preto, že sa nepoužívali. Jednoducho preto, že tenký kliniec „odhnije“ za 200 rokov na nulu. Tam, kde niet smrekov ale dosť bambusu, strechu robia bez klincov, ako na obrázku.

BambusMotuz.jpg BambusMotuz.jpg
Obrázok používateľa Miro Čársky
Offline

a neboziec je pravdepodobne tazsie ukut ako klinec. 

Lenze - toto su len take dohady, ja som sa kvoli tomu obracal na niekoho, kto je historicky vzdelanejsi, aby sme nesklzli do metafyziky

__________________

Vodné mlyny a píla v Kvačianskej doline

www.oblazy.sk

Obrázok používateľa naj
naj
Offline

Drevené chalúpky sa nevyhnú starobe, v tom sú podobné ľuďom. A máme smútok v duši, že odchádzajú.

Poézia starého.jpg Poézia starého.jpg Kliniec - moja spása.jpg Kliniec - moja spása.jpg
Obrázok používateľa Miro Čársky
Offline

na vyrobu sindla potrebujes pilu (v primitivnejsej verzii hadam len sekeru), sekeru (alebo stiepaci klin) a pahovaci noz (ak ma byt sindel  drazkou, ale moze byt aj bez drazky) , cize vo finale staci sekera, ktora pokial viem ma okolo 3000rokov.

Naproti tomu sa mi prichytavanie kazdeho kuska sindla drevenym kolikom sa zda byt nezmysel, cize som opat pri tych klincoch.

uvaha o "mensich latach" obstoji len ak islo o stiepane laty (cize v podstate vacsi sindel), rezane dosky boli vzacne, lebo sa rezali rucne a aj pila nie je az tak stary nastroj - alebo sa mylim?.

Obrázok používateľa vlcik-tlcik
Offline

Miro Čársky napísal/a:

Naproti tomu sa mi prichytavanie kazdeho kuska sindla drevenym kolikom sa zda byt nezmysel, cize som opat pri tych klincoch.

Myslieť si samozrejme môžeš čo chceš, ale netolerantní rk veľakrát dali pocítiť evanjelikom svoju obmedzenosť, napríklad pri povolení stavať artikulárne kostoly.

Jedna z artikúl

musel byť celý z dreva a postavený bez použitia kovových prvkov, (a to vrátane prichytenia šindľov, boli používané agátové, dubové, gaštanové klince, (kolíky), nebožiec poznáme vyše 2000 rokov.

To čo napadlo nejakého ideológa koncom 17 storočia, mohlo napadnúť normálnemu človeku kedysi skôr, aj keď netvrdím, že to tak bolo.

Skôr si myslím, že ak poznali pred 4700 rokmi pílu, i keď bronzovú, v siedmom storočí slovania poznali klinec, napr. od keltov a aj ho mohli kľudne už vtedy použiť, hlavne na významné stavby.

 

 

Obrázok používateľa vlcik-tlcik
Offline

Neviem, či som historicky vzdelanejší, s úplnými začiatkami to nemám jasno ani ja, ale použitie drevených šindľov by som nepodmieňoval klincami, ale skôr nástrojmi umožňujúcimi ho vyrobiť.

Pálená strešná krytina, škridle poznali už gréci pred 2300 rokmi pr. n. l, doba železná sa datuje cca od 2500 rokov pr. n. l., používanie a výroba železa slovanmi od cca 8-9. storočia.

Slovanské hrady resp. hradiská sa datujú už od 7. storočia. Boli to drevené stavby, pokryté ale mohli byť už dreveným šindĺom, alebo menšími latami, ktoré boli zrejme upevnené drevenými klincami, kolíkmi.

V Bojnej, pokiaľ si pamätám sa našlo dosť železných predmetov z 9 storočia, aj keď klince ešte mohli byť dosť vzácne, takže ich ešte vo väčšej miere používať nemuseli.

Najstaršie škridle nájdené na našom území sa spájajú s rimanmi, ale vyrábali sa už vo Veľkej Morave, čiže nejaké významné stavby mohli byť pokryté škridlou, alebo šindĺom.

Klasické kamenné hrady sú od konca 12 storočia, masovejšie od polovice 13. storočia, krytina striech, predpokladám, že v tomto regióne je to drevený šindeľ (pribitý klincom).

 

Obrázok používateľa Miro Čársky
Offline

ja by som mal otazku na historicky vzdelanejsich ludi ako ja - aka krytina sa davala na hrady a dolezitejsie a vacsie stavby este pred drevenym sindlom. Dreveny sindel je totiz zjavne naviazany na spracovanie zeleza, cize kutie klincov. Ake strechy mali ludove staby u nas pred sindlovymi, to viem - trstinove a slamene. Ale co hrady???

 

pre mna je inak uplny fenomen ako stresna krytina eternit, alebo ludovo eternik. Vzdy ho pouzivam ako argument, ze nie vsetky moderne materialy a postupy musia byt dobre. Pozehnani ti, co nemali peniaze a nechali si na svojich strechach povodne stare krytiny...

Obrázok používateľa naj
naj
Offline

Pri troch zájazdoch som vlastne 6x išiel cez tú bránu a nevedel som, že idem pod múzeom. Z autobusa nevidím čo je vpredu. Dočítal som sa, že Heinburg mal ešte Maďarskú a Rybársku bránu. Hoci múry okolo Heinburgu boli niekde 12 m vysoké, Turci v roku 1683 (pri tzv.druhom ťažení na Viedeň) Heinburg dobyli a takmer všetkých obyvateľov tam zavraždili. To si aj Heinburgčania každoročne pripomínajú.

Pre tých, čo nevedia ako asi vyzerá konštrukcia krovu chrámovej veže, pridávam obrázok. Je tam len nosná konštrukcia. Konštrukcia schodov a zvonových stolíc chýba.

KonstrukciaVezeChramu.jpg KonstrukciaVezeChramu.jpg
Obrázok používateľa antiK
Offline

V poslednom čase som zostal asi o čosi pozornejší na historické strechy. Na ich celkový dojem estetický, ale i dojem vzhľadom k celku. A možno i na ich zasadenie v určitom regionálnom kontexte.

Dnešná momentka z Hainburgu a strecha mestskej brány Wiener Tor. 

Hneď ma napadlo, že v tomto "rímskom" regióne, mohla mať teoreticy pálená strešná krytina nejakú tradíciu.

Vzhľadom k okoliu mestkej brány sa mi ani nepozdáva predstava, že by mala inú krytinu, než keramickú. To myslím teda v kontexte súčasnosti.  

Strecha má nádhernú patinu a štruktúru. Strecha má nádhernú patinu a štruktúru. Hainburg, Wiener Tor Hainburg, Wiener Tor Hainburg, Wiener Tor Hainburg, Wiener Tor
Obrázok používateľa naj
naj
Offline

Na streche chrámu sv.Theodora v Mistre vidieť, ako je pálená korýtková krytina strechy pokladaná. Je prispôsobivá ako naše šindle. Isto je aspoň 3x trvanlivejšia ale niektoré „lepené“ spoje môžu byť slabým miestom. (Lacika I.-Vančo M.: Grécko, 1992).
Na sépiovej fotke je záber na pražské strechy. Vyzerá to, že 90 percent striech starého mesta malo pred 100 rokmi korýtkovú krytinu. Nikdy ma tam nenapadlo, že také korýtko sa mi na Celetnej môže ocitnúť na hlave. Po prelistovaní krásnej obrazovej knihy: Praha vo fotografii Karla Plicky (1940), (z ktorej je fotka), pôjdem už radšej stredom ulice.
 

VancoMil.jpg VancoMil.jpg Plicka.jpg Plicka.jpg
Obrázok používateľa naj
naj
Offline

Ano antiK, ako zlý príklad použitia plechu na historickú stavbu. Jednoduchý tvar tejto strechy priamo vylučuje použitie plechu. Jednoduchý tvar sa má kompenzovať povrchom, ktorý trochu zaujme pohľad (štruktúrou i farbou). Vôbec, pásy plechu tu budia dojem, ako tepláky na ulici. Môhli to byť aspoň plechové tašky. Farba odtieňa egri bikavér je tam asi preto, že nič iné na sklade pokrývači nemali.

Naopak, vhodné použitie plechu je na nasledujúcom obrázku -Bojnického zámku. Maximálny sklon kuželových a ihlanových plôch zužuje výber krytiny takmer len na ten plech. Väčšie množstvo malých striešok zaujme pohľad na dlhý čas. Patina medeného plechu je vnímaná ako prirodzená farba.)

Bojnic.jpg Bojnic.jpg
Obrázok používateľa Rado z MT
Offline

Na ceste medzi Rožnovom pod Radhoštěm a Opavou vedie cesta cez Hradec nad Moravicí. V jednom hradnom areáli sa nachádzajú ako romantický zámok, tak aj tehlový stredoveký hrad. Ako strešná krytina je tu použitá bridlica. Pár kilometrov od Bruntálu je mestečko Břidličná, čo už svojim názvom napovedá, že táto oblasť je bohatá na bridlici. V okolí mestečka je niekoľko povrchových lomov a dediny v širokom okolí používali bridlicu ako strešnú krytinu nielen na domy a kostoly, ale aj hosp.objekty - stodoly, sýpky a pod. Dokonca v tejto oblasti sú často vidieť terasy v záhradách či ploty kladené nasucho z bridlíc. Pokutrem vo fotkách a pridám obrázky.

__________________

Blatnický hrad - malá perlička Veľkej Fatry v srdci Turca

 

 

Prihlásenie

To prevent automated spam submissions leave this field empty.

Najnovšie blogy

Titulny obrazok blogu uzivatela: Michaela Kubíková
"Komu patria pamiatky?"
25. október, 2016, Michaela Kubíková
Titulny obrazok blogu uzivatela: strapako
Zistenie signatúry obrazu
23. október, 2016, strapako