Historická strešná krytina

53 posts / nové (0)
Posledne poslané
Obrázok používateľa admin_obnova
Offline
Historická strešná krytina

V komentároch k článku sa rozvinula zaujímavá debata o historických strešných krytinách.

Či už s nejakou dávkou demagógie, alebo bez nej, mňa táto téma zaujala. Tak dúfam, že sa bude ďalej na tomto mieste rozvíjať.

__________________

Admin

Fotografia v diskusiach - antiK
Obrázok používateľa antiK
Offline

ziegler napísal:

Dúfam, že požiar na Krásnej Hôrke konečne rozprúdi diskusiu o na prvý pohľad málo závažnej, ale z hľadiska funkčnosti stavby a jej vzhľadu najpodstatnejšej veci, akou je strešná krytina. Výdobytkom socialistickej pseudoobnovy honosných stredovekých a renesančných pamiatok bola šindľová strecha, ktorá je adekvátna na drevenici alebo drevenom kostolíku. V žiadnom prípade by ju nepoužili na renesančný dom v Banskej Štiavnici, či spomínanú Krásnu Hôrku. Veď načo by bol hrad, ktorý vypália, z prepáčením, dve malé cigánčatá. Ak už niekto investoval do stavby budovy toľko 1000 dukátov, dal si naňu i solídnu strechu. Zástanci šindľa často argumentujú neprítomnosťou škridiel napr. v archeologických nálezoch. Každý archeológ vám však povie, že ho ani nenapadlo taký materiál pri výskume brať. Je to proste súčasť hlušiny. V prípade Krásnej Hôrky máme i ikonografický materiál, na ktorom je jasne viditelná červená škridlová strecha. Ale možno to bol šindeľ z červeného smreku;)

jozo napísal:

"Trošku" demagógie nikoho nezabije ?

vlcik-tlcik napísal:

jozo napísal/a: "Trošku" demagógie nikoho nezabije ? Možno zneistí slabšie kusy. Ak si zoberiem Uhorsko, aj v oblastiach, kde o jedliach, alebo smrekoch nechyrovali, hrady, kaštiele a iné honosnejšie stavby boli zakryté šindľovou strechou, bola to vec nielen veľmi variabilných technických riešení, ale aj vec prestíže a to aj v Banskej Štiavnici. Podľa Zieglera boli komunisti už v stredoveku a gróf Csáky generálny tajomník, lebo na jednom zo svojich hradov mal na červeno natretú šindľovú strechu(17-18.st.). S úlomkom, ktorý by sa možno čiastočne dalo nazvať úlomkom škridle som sa stretol iba na Gýmeši a Plaveckom hrade, čo ale samozrejme nič nedokazuje, ani nevyvracia. http://hu.wikipedia.org/wiki/Fazsindely

ziegler napísal:

Ano gróf Csáky mal možno šindel natretý na červeno, robilo sa to, aby sa splnili podmienky cisárskeho protipožierneho nariadenia. Ja som však nespomínal 17.-18. storočie, ale stredovek a renesanciu. A ako sám píšete i na hradoch máte kúsky škridieľ. Myslím, že ak by sa niekto na to zameral, tak nájde škridlu, korýtko (prejz), plech alebo bridlicu pri takmer každej stredovekej stavbe. Vidím, že predstava šindľa na strechách je u nás zakorenená dosť hlboko. Počul som dokonca prednášku, na ktorej pracovníčka pobočky KPÚ, ktorej sídlo je priamo pod Krásnou Hôrkou, dokazovala na základe veduty Bratislavy z 18. storočia, že tu bol všade šindeľ, pretože sú tie strechy sivé. Myslím, že by mala vidieť škridlu po niekoľkých rokoch v meste, ktoré nemá ústredné kúrenie. Je sivá až sivočierna od sadzí.

jozo napísal:

Óóó, ťažký kaliber demagógie nebol dostatočne smrteľný, tak to pánešek skúša recesiou .... :-) OK, ja to kvitujem, trochu srandy po katastrófe ozaj nikoho nezabije, ba skôr poteší ... a boľačky pofúka. Kategorické áno či kategorické nie .... môžbyť to niekomu chutí, mne nie, ale tá sranda z toho, tá je na nezaplatenie, dík.

vlcik-tlcik napísal:

ziegler napísal/a: Ja som však nespomínal 17.-18. storočie, ale stredovek a renesanciu. A ako sám píšete i na hradoch máte kúsky škridieľ. Myslím, že ak by sa niekto na to zameral, tak nájde škridlu, korýtko (prejz), plech alebo bridlicu pri takmer každej stredovekej stavbe. Nepovedal som, že som našiel škridlu, povedal som, že som našiel kúsky črepu, ktoré by teoreticky mohli byť úlomky škridle. Stredovek, renesancia - pokiaľ si dobre pamätám, tak za prvú renesančnú stavbu v týchto končinách by sa dala považovať renesančná prestavba-dostavba kráľovského paláca v Budíne, realizovaná Matejom Korvínom. Pri oprave po II. svet. vojne sa tam uskutočnil archeo prieskum, našlo sa všeličo aj z tejto doby, ale pálená škridla nie. Osobne som kopal ako besný na Starom Zvolene, zlatý prsteň by som ignoroval, ale škridlu by som si bol všimol, pretože ma zaujíma viac, určite aj chlapi v Kinižiho paláci na Lietave etc............. Čítal som všelijaké archívne dokumenty, ak sa spomínala krytina, šlo o drevený šindeľ a to aj v stredoveku aj novoveku (aj renesancii). Samozrejme, že to nie je smerodatné, ale prvá písomná zmienka o pálenej škridle v Uhorsku pochádza až z roku 1637. Prinajmenšom to ale môže naznačovať, že nešlo o bežnú krytinu a to v tejto dobe renesancia "zúrila" aj na dnešnom Slovensku. PS. Tých zmienok o na červeno zafarbených drevených šindľoch je viac, napríklad aj v tom čase Thurzovskom renesančnom Spišskom hrade. Vedel som, že to nebude len tak, takže vďaka za informáciu o cisárskom protipožiarnom opatrení. http://vmek.oszk.hu/02100/02152/html/04/45.html#70

palo napísal:

Neviem, či mal cisár pán (resp. cisárovná) takých požiarnych inšpektorov, čo by nerozoznali červeno natretý šindel od červenej škridly... Ja som sa pred časom dostal k inej teórii: Červený železitý pigment v ľanovom oleji patrí k najstarším používaným náterom na ochranu dreva. Nie som chemik, ale funguje to nejako tak, že pridaním oxidu železitého dochádza k zmydeleniu oleja, čo zlepšuje jeho vlastnosti ako náterového spojiva. V hotovom náterovom filme oxid železitý chráni drevo pred UV žiarením a inými vonkajšími vplyvmi. www.corrosionist.com napísal/a: http://www.corrosionist.com/Pigment_of_Iron_Oxide.html Iron Oxide is a chemical compound composed by Iron and Oxygen. There are differet iron oxides with different chemical formula. FeO Wustite Fe2O3 Hematite (Red) Fe3O4 Magnetite (Black) FeO(OH)·nH2O Limonite Natural iron oxides pigments are derived from hematite, which is a red iron oxide mineral; limonites, which vary from yellow to brown, such as ochers, siennas, and umbers; and magnetite, which is black iron oxide. Prírodný železitý pigment má červenohnedú až oranžovohnedú farbu, je veľmi stály a odolný. Nakoľko je oxid železitý biokompatibilný a netoxický, často sa používa aj v kozmetike a medicíne, ale má aj mnohoraké technické využitie (výroba záznamových médií, plynových senzorov, farebných obrazoviek, ...).

vlcik-tlcik napísal:

Dobre si sa dostal, Vďaka. PS. Preklad bude, našiel som si to iba nedávno.

antiK napísal:

Možno by stálo zato vytvoriť diskusiu o historických strešných krytinách. Na našom území by zrejme ako prvý príklad použitia pálenej strešnej krytiny mohli poslúžiť rímske stavby. V Kelemantii pri Iži sa zvyškov škridiel váľajú hromady. Ako ste sa dohadovali či stredovek, prípadne novovek a pálená krytina idú k sebe, tak mám jeden príklad, kde by som v žiadnom prípade neváhal. Hrad Cimburk u Koryčan mal strechy pokryté keramickou pálenou krytinou. Aj dnes je možné na hrade i v jeho okolí vidieť jej zvyšky. Niekedy sa dokonca nájde aj celý zachovaný hrebenáč. Bližšie datovanie určiť neviem, ale isto sa budeme pohybovať už v novoveku. Nemyslím si, že by Cimburk bol tak výnimočný, aby sa pálená krytina nemohla vyskytnúť aj na inom hrade. Aj keď je fakt, že sa v stredoveku a novoveku používala určite menej než šindeľ. Ostatne archeológia pri každom objekte môže spoľahlivo potvrdiť z akého materiálu bola strešná krytina. Bolo by zaujímavé zistiť o tejto problematike viac.

Viac na: http://www.obnova.sk/clanok/poziar-na-hrade-krasna-horka?page=4

__________________

http://hradbysamoty.org/

Obrázok používateľa antiK
Offline

Toto je časť tlačovej správy z roku 2004:

Výber pálenej strešnej krytiny na strechu historickej budovy typu kostolík v Kopčanoch má svoje opodstatnenie. "Pálená škridla naozaj vydrží na streche dlho, aj niekol'ko storočí. Tajomstvom dlhovekosti a kvality páIených škridiel je fakt, že boli spracúvané z kvalitne vybranej hliny, ktorá mrzla niekol'ko zím," hovorí Mgr. Peter Horanský, pracovník Mestského ústavu ochrany pamiatok v Bratislave. "V podstate na každom významnejšom historickom objekte na celom Slovensku sa aj pôvodne nachádzala pálená škridla. Prikladom jej dlhovekosli je napríklad zachovaná pálená škridla z roku 1648, osadená na strechu bratislavskej Segnerovej kúrie na Michalskej ulici. A predstavte si, že spol'ahlivo plnila svoj účel takmer 350 rokov - až do generálnej rekonštrukcie Segnerovej kúrie v roku 1997 !" poznamenáva P. Horanský.

"Na streche kaplnky Zapoľských v Spišskej kapitule bola pri rekonštrukcii identifikovaná ešte staršia pálená
škridla, ako na streche Segnerovej kúrie. Zistilo sa, že je ešte pôvodná, z konca 15. storočia - to znamená že na streche vydržala až 500 rokov!" dodáva P. Horanský.

Obrázok používateľa antiK
Offline

V prílohe nájdete príspevok zo Zborníku SNM z roku 2004.

Názov príspevku: Stredoveká a včasnonovoveká pálená strešná krytina na Slovensku.

Autor: Mgr. Peter Nagy

PrílohaVeľkosť
Stredoveká a včasnonovoveká pálená strešná krytina na Slovensku.pdf 1.23 MB
Obrázok používateľa ivan_r
Offline

Asi najlepšie zachovaný stredoveký hrad na slovensku ľahol popolom, lebo mal autentickú krytinu ...

V súvislosti s hradom Krásna Hôrka nie je najdôležitejšie, či krytina na streche má byť autentická. Bol tam šindeľ a zhorel. Dáme ho tam zase? Tých rómov nikto nepresťahuje a môžu to zapáliť znova. Nehľadáme pravdu, ale riešenie. Krytina musí byť z iného materiálu - nehorľavá. Či to bude betón, keramika, plech atď  je skoro jedno, lebo formát, štruktúra a farebnosť sa dá prispôsobiť. Debaty o historickej pravde patria na papier, na steche musí byť krytina ktorá kryje a chráni pred všetkými nepriaznivými podmienkami, teda aj pred požiarom. Rovnaká chyba sa nesmie opakovať ... :((

Obrázok používateľa harp
Offline

ivan_r napísal/a:

Asi najlepšie zachovaný stredoveký hrad na slovensku ľahol popolom, lebo mal autentickú krytinu ...

V súvislosti s hradom Krásna Hôrka nie je najdôležitejšie, či krytina na streche má byť autentická.

 

Pokial je mi zname, v dnesnych dnoch sa hovori skor  o tom z e existuju veduty kde je zretelna skridla a pravdepodobne na cerveno natierany sindel podobne ako to bolo na Oravskom hrade. A zda sa mi to byt logicke. Predsa len na J slovensku bola skridla beznejsia, aspon v poslednych storociach.

__________________

Pamätáme na pamiatky! // www.obnova.eu // Mikrovlná sanácia dreva a muriva www.cervotoc.sk //

Obrázok používateľa harp
Offline

Antik dakujem za tento presun diskusie.

 

Odo mna aspon prehlad temy:

http://www.obnova.sk/diskusia/slate-roof-sludova-stresna-krytina

http://www.obnova.sk/diskusia/stresna-krytina-bratislavskeho-hradu

http://www.obnova.sk/material/sindel

http://www.obnova.sk/diskusia/impregnacia-sindla

http://www.obnova.sk/diskusia/doskova-strecha

 

Zo slovnika:

http://www.obnova.sk/slovnik/heslo/sindel

http://www.obnova.sk/slovnik/heslo/krytina-lepenkova

http://www.obnova.sk/slovnik/heslo/sindel-lepenkovy

http://www.obnova.sk/slovnik/heslo/krytina-sindlova

http://www.obnova.sk/slovnik/heslo/krytina

http://www.obnova.sk/slovnik/heslo/krytina-azbestocementova

http://www.obnova.sk/slovnik/heslo/krytina-bridlicova

http://www.obnova.sk/slovnik/heslo/krytina-doskova

http://www.obnova.sk/slovnik/heslo/krytina-plechova

http://www.obnova.sk/slovnik/heslo/krytina-lepenkova

http://www.obnova.sk/slovnik/heslo/krytina-sklena

http://www.obnova.sk/slovnik/heslo/krytina-slamena

http://www.obnova.sk/slovnik/heslo/krytina-trstinova

 

Ak najdete chybu vo vyklade hesiel. Upravte prosim podobne ako pri pamiatkach.

Obrázok používateľa antiK
Offline

Pre všetkých pochybovačov prikladám fotku pálenej strešnej krytiny z hradu Cimburku u Koryčan.

Cimburk, pálená strešná krytina Cimburk, pálená strešná krytina
Obrázok používateľa naj
naj
Offline

Š i n d e ľ   ako strešná krytina bol pre naše hrady priam osudový. Oprava šindľovej strechy bola taká bežná vec ako občasná výmena podkovy u koňa. A lacná. Remeselník vtedy neprišiel na opravu strechy na Volkswagene ako dnes. Na 50-cm šindle prichycované klincom nepotrebovali presnú a silnú konštrukciu krovu, resp.nosného laťovania, ako by to bolo u škridle. A u veží by každý padajúci kus hrozil nešťastím.

Šindľa bola nadprodukcia, ako sa to spomína u hradu Lietava. Neviem si predstaviť tú spúšť, ktorú by spôsobila delová guľa pri náraze na škridľovú strechu. Naopak, priklincovaný šindeľ pôsobil ako „tmel“ pri takom náraze. Niečo ako u automobilového skla, ktoré len popraská. Nezabúdajme, že aj plechová strecha zhorí ak má drevený krov, a dôsledky pre posledný strop sú horšie, prežije väčší tepelný šok, ako u slamenej, či šindľovej strechy, kde odhorenie rýchlo prebehne a teplo má dokonalý odvod. Šindľový „priemysel“ sa vytratil (tak ako výroba farmárskych kolies, či oprava topánok), preto sa nám to dnes s tými šindľami zdá také komplikované. Drevo a kameň - to je pre mňa priam harmónia, zároveň nevyhnutnosť.

OravaStairs.jpg OravaStairs.jpg OravaRoofs.jpg OravaRoofs.jpg
Obrázok používateľa antiK
Offline

Naj, nič ti neprisudzujem...sám si si napísal túto hlúposť

naj napísal/a:

Neviem si predstaviť tú spúšť, ktorú by spôsobila delová guľa pri náraze na škridľovú strechu. Naopak, priklincovaný šindeľ pôsobil ako „tmel“ pri takom náraze. Niečo ako u automobilového skla, ktoré len popraská.

Apropo, si si istý, že to podobenstvo naozaj Kristus povedal takto? Že to nie je iba zlá interpretácia? Skús si trochu o tom niečo viac zistiť...

Obrázok používateľa antiK
Offline

Tvrdenie, že šindeľ je odolný voči delostreľbe a že len popraská ako sklo na aute sa tu muselo ocitnúť náhodou. Skôr by patrilo do diskusie "vtip dňa" :D

Obrázok používateľa naj
naj
Offline

antiK

príklady niekedy pokrivkávajú, tak sa mi to asi teraz stalo. Pravdaže, po niektorej delovej guli nezostane nielen strecha, ale ani veža, ide o to, či je to guľa v 15. alebo 17. storočí.. Netvrdím, že šindeľ je odolný proti delostreľbe, čo mi prisudzuješ. Doplácam na stručné vyjadrovanie. Bolo to na podporu šindľa. Aj Ježiš povedal prisilný príklad (podobenstvo): skôr prejde ťava uchom ihly, ako sa dostane boháč do neba. Neuveriteľné, ale veríme tomu. (Dúfam, že aj on považoval za boháča iba človeka so zbytočným nadbytkom ktorý mu je už na ťarchu).
Pretože som z rajeckej doliny, pochválim sa tu drevárskou tradíciou (citát z Kavuljaka):
Šindle vyrábaly sa ručne. Najzručnejší šindliari a drevári vôbec boli obyvatelia Frývaldu a Fačkova. To dokazujú účty z roku 1539. Frývaldci za užívanie lesa platili šindľom. K roku 1544 je zapísané: „Frývald, ssindla dali na horu za 1 fl. - Item Frývald ssindel dali na horu swu za 1 fl. Frývald, wyrazí se za ssyndely czo dali na mlyn 2 fl“. Okrem Frývaldu i Ďurčina sa rozumela drevárskym prácam. Roku 1544 na Ďurčinu „wyrazi sa za ssindely czo dali na mlyn 39 den“. Poddaní boli povinní oddávať desiatok od šindľa. Keď panstvo nepotrebovalo šindeľ, dávku in natura prepočítalo na peniaze.

Píly boly obyčajne zariadené pri mlynoch. Kde bol mlyn, zpravidla tam bola i píla. Píly teda sú takého starého pôvodu ako mlyny. Na lietavskom panstve boly píly v Rajeckých Tepliciach a v Rajci. Roku 1607 „we mlyne raieczkem bola pyla ze wsseckym strogem zuplna... Na Teplicich pyla ze wssetkym strogem zuplna“. Panské drevo pílilo sa nielen na panských pílach, ale i na pílach šoltýskych. Roku 1621 pre potreby panstva napílili na teplickej píle 1071 dosák, na píle rajeckej 859 dosák, na píle konskej a stránskej 200, úhrnom 2130 kusov. Časom píla v Tepliciach bola zrušená, vlastne preložená do Frývaldu.

Každá druhá dedina vyrábala šindle. O výrobe dreveného uhlia pre výrobu pušného prachu na Lietavskom hrade pomlčím. Neviem si predstaviť, že by sa do tohto „dreveného“ prostredia dotieral niekto s ponukou pálenej škridly ako náhrady za drevené šindle. Tú môhol ponúkať tak na dolniakoch, azda po Hlohovec.

SindelRoof.jpg SindelRoof.jpg
Obrázok používateľa naj
naj
Offline

IN ALIO PEDICULUM, IN TE RICINUM NON VIDES

Obrázok používateľa Bacil
Offline

No na Čabradi na vstupnej bráne máme archeologicky nálezmi doložený šindel - okrem pár zuhoľnatených kúskov je tam kopa klincov...ale pálenú škridlu som nevidel...a podobne aj inde po hrade..a nie len na ňom, to ale neznemená, že inde nemohla byť použitá

Obrázok používateľa strombus72
Offline

 Nuž neviem do akého obdobia si niektorí dávajú obdobie socializmu, ale ja mám dosť tvrdé presvedčenie, že následovné fotky sú zo staršieho obdobia. Nuž, a škridla(tá predsocialistická predchodkyňa pseudo- renesančných a -gotických šindľov) akosi nikde.....

192372_11.jpg 192372_11.jpg BIG_0007592453.jpg BIG_0007592453.jpg borsa6.jpg borsa6.jpg Stitnik 03.jpg Stitnik 03.jpg
Obrázok používateľa antiK
Offline

Ďalší príklad použitia pálenej strešnej krytiny dokladá hrad Karlštejn. V tomto prípade išlo samozrejme o prestížnu kráľovskú stavbu, teda použité materiály nemuseli byť bežné.

Táto problematika bola živá aj pri regotizácii hradu na konci 19. storočia...

"a z popisů vědělo se o dřívější krytině z prejzí zeleně polévaných a bylo také rozhodnuto, že při restaurování má se použiti této krytiny. Při ohledání základů hlavních zdí kaple Sv. Kříže a při kopání v zemi kolem zdí pod okapem nalezeny v horní vrstvě zbytky prejzí barevných a pod nimi zbytky krytiny břidlicové. I soudilo se, že nejdolejší nález jako nejstarší ukazuje k době karolinské, kdy hrad aspoň v této části byl kryt břidlou, kdežto vrchní čásť nálezu, prejze zeleně polévané, svědčí o době mladší, přestavbě v době Rudolfinské v l. 1579 až 1597"

Dnes zachované zvyšky prejzovej strechy prekvapujú väčšími korýtkami, než na aké sme zvyknutí napríklad z baroka. 

 

Obrázok používateľa vlcik-tlcik
Offline

Pokud vás napadne, že název Červená Lhota má svůj původ v barvě zdiva a střechy, máte pravdu. Do červeného se dřívější Lhota oblékla na začátku sedmnáctého století, kdy šindelovou střechu nahradily pálené tašky. Je to vysvětlení pravdivé, ale poněkud nudné. Mnohem zajímavější jsou pověsti, které charakteristickou barvu zámku přisuzují.

http://www.obecolbramice.cz/turista/turistika/zamky-hrady/nejpohadkovejs...

 

 

Obrázok používateľa naj
naj
Offline

    Všimli ste si, že na drevených šopách a humnách je strecha na 99 percent škridlová, alebo eternitová? Šindeľ tam nepasuje. Spôsobuje to prirodzený cit pre architektúru u gazdov a sedliakov.  Prirodzeným sa zdá vzťah: 
kameň a drevo,
kameň a železo,
drevo a škridla.
Čiastočne ide k sebe drevo a kov.
Oku nelahodí: murivo a škridla, lebo sú podobných vlastností. Niečo, ako keby som jedol chlieb s makovníkom. Treba voliť jemný kontrast a doplnkovú farbu. 
Otrasný je plech, ak nie je tvarovaný, napr. sedlová alebo pultová strecha. Plech vyniká len na zbortenej ploche.
U plastov záleží na dokonalosti imitácie. Ak plast oko neoklame, tak je to povrchné riešenie.
No rozpísal som sa hlavne preto, aby som tu môhol dať aj kontraobrázok k hore zbortenej šindľovej streche. Každý isto cíti, že zbortenej škridlovej streche stačí málo, aby sa zosypala - na nerecyklovateľný odpad. Preto chvála šindľu.
 

PravaSedlova.jpg PravaSedlova.jpg
Obrázok používateľa antiK
Offline

V stredoeurópskom kontexte ojedinelý príklad použitia "vlnoviek". Tento druh pálenej strešnej krytiny je skôr záležitosťou európskeho západu a juhu. Túto inšpiráciu si priniesol zo svojich ciest Petr Vok z Rožmberka a použil na svojom zámku v Bechyni. Vlnovková strešná krytina sa stala charakteristická aj pre okolie tohto juhočeského mesta.

Bechyně, hláska Bechyně, hláska
Obrázok používateľa Miro Čársky
Offline

my nehladame pravdu, ale riesenie...

tento postoj sa mi zda byt najkatastrofickejsi. Hlavne ked na zaciatku sa hovori o najlepsie zachovanom hrade na slovensku. Ale treba ho cely podbetonovat aby nespadol, cely pokryt plechom aby nezhorel, cely prerobit...., lebo v minulosti to robili zle, 

Koho zaujma pamiatka, ktora nie je autenticka a stavana povodnymi technologiami a nie su na nej pouzite povodne materialy??? 

sice vydrzi (aj to je vsak otazne), ale uz to nie je pamiatka.

 

nehovoriac o tom, ze pouzivanie inych materialov ako autentickych, dokaze casto pamiatke poskodit nielen ideologicky, ale aj prakticky (napr. staticky)

 

 

ja suhlasim s Naj, ze sindel bol oproti skridle technologicky jednoduchy a vedel ho urobit prakticky takmer kazdy chlap v dedine a teda bol zrejme aj lacny. myslim, ze s odolnostou voci delovym guliam sa neuvazovalo.

okrem ineho je sindel ako krytina velmi dobre tvarovatelny do akychkolvek ozdobnych oblukov a uzlabi, zatial co skridla tuto vlastnost nema...

__________________

Vodné mlyny a píla v Kvačianskej doline

www.oblazy.sk

Obrázok používateľa antiK
Offline

Polemizoval by som s tým, že koho zaujíma pamiatka, ktorá nie je autentická. Väčšinu návštevníkov zaujíma čokoľvek a čím viac turistických gýčov a atrakcii, tým lepšie...

Nejaké pôvodné materiály, autentickosť...??? ...o takéto pojmy bežný návštevník pamiatky ani nezavadí.

Nevadí...všetko sa podriaduje všeobecnému vkusu. Žiaľ...tak to vnímam ja a radšej si zájdem na autentickú zrúcaninu bez turistov, než do disneylandu. Ale tá väčšina má svoju predstavu o tom čo je to vyžitie sa na pamiatke.

 

Ano, aj z dobových záznamov vychádza, že šindeľ bol lacnešou variantou, než stavebná keramika. Preto bol určite všeobecne rozšírenejší a dostupnejší.

Delová guľa, v akomkoľvek období, napáchala škodu na akéjkoľvek strešnej krytine...preto rozmýšľať nad prednosťami šindľa v tomto kontexte je scestné.

V zárodku tejto diskusie som chcel poukázať hlavne na to, že vedľa šindľových striech sme sa v rôznych historických obdobiach mohli stretnúť aj s inou variantou strešnej krytiny a to aj na hradoch.

Obrázok používateľa naj
naj
Offline

Pongrácovský kaštieľ v L.Lúčke. Ani na Ukrajine by ho nespravili pestrejším.

PongracLLucka.jpg PongracLLucka.jpg
Obrázok používateľa antiK
Offline

Plechová strecha nevábnej farby... a nejaká súvislosť s historickou strešnou krytinou???

Obrázok používateľa Rado z MT
Offline

Na ceste medzi Rožnovom pod Radhoštěm a Opavou vedie cesta cez Hradec nad Moravicí. V jednom hradnom areáli sa nachádzajú ako romantický zámok, tak aj tehlový stredoveký hrad. Ako strešná krytina je tu použitá bridlica. Pár kilometrov od Bruntálu je mestečko Břidličná, čo už svojim názvom napovedá, že táto oblasť je bohatá na bridlici. V okolí mestečka je niekoľko povrchových lomov a dediny v širokom okolí používali bridlicu ako strešnú krytinu nielen na domy a kostoly, ale aj hosp.objekty - stodoly, sýpky a pod. Dokonca v tejto oblasti sú často vidieť terasy v záhradách či ploty kladené nasucho z bridlíc. Pokutrem vo fotkách a pridám obrázky.

__________________

Blatnický hrad - malá perlička Veľkej Fatry v srdci Turca

 

 

Obrázok používateľa naj
naj
Offline

Ano antiK, ako zlý príklad použitia plechu na historickú stavbu. Jednoduchý tvar tejto strechy priamo vylučuje použitie plechu. Jednoduchý tvar sa má kompenzovať povrchom, ktorý trochu zaujme pohľad (štruktúrou i farbou). Vôbec, pásy plechu tu budia dojem, ako tepláky na ulici. Môhli to byť aspoň plechové tašky. Farba odtieňa egri bikavér je tam asi preto, že nič iné na sklade pokrývači nemali.

Naopak, vhodné použitie plechu je na nasledujúcom obrázku -Bojnického zámku. Maximálny sklon kuželových a ihlanových plôch zužuje výber krytiny takmer len na ten plech. Väčšie množstvo malých striešok zaujme pohľad na dlhý čas. Patina medeného plechu je vnímaná ako prirodzená farba.)

Bojnic.jpg Bojnic.jpg
Obrázok používateľa naj
naj
Offline

Na streche chrámu sv.Theodora v Mistre vidieť, ako je pálená korýtková krytina strechy pokladaná. Je prispôsobivá ako naše šindle. Isto je aspoň 3x trvanlivejšia ale niektoré „lepené“ spoje môžu byť slabým miestom. (Lacika I.-Vančo M.: Grécko, 1992).
Na sépiovej fotke je záber na pražské strechy. Vyzerá to, že 90 percent striech starého mesta malo pred 100 rokmi korýtkovú krytinu. Nikdy ma tam nenapadlo, že také korýtko sa mi na Celetnej môže ocitnúť na hlave. Po prelistovaní krásnej obrazovej knihy: Praha vo fotografii Karla Plicky (1940), (z ktorej je fotka), pôjdem už radšej stredom ulice.
 

VancoMil.jpg VancoMil.jpg Plicka.jpg Plicka.jpg
Obrázok používateľa antiK
Offline

V poslednom čase som zostal asi o čosi pozornejší na historické strechy. Na ich celkový dojem estetický, ale i dojem vzhľadom k celku. A možno i na ich zasadenie v určitom regionálnom kontexte.

Dnešná momentka z Hainburgu a strecha mestskej brány Wiener Tor. 

Hneď ma napadlo, že v tomto "rímskom" regióne, mohla mať teoreticy pálená strešná krytina nejakú tradíciu.

Vzhľadom k okoliu mestkej brány sa mi ani nepozdáva predstava, že by mala inú krytinu, než keramickú. To myslím teda v kontexte súčasnosti.  

Strecha má nádhernú patinu a štruktúru. Strecha má nádhernú patinu a štruktúru. Hainburg, Wiener Tor Hainburg, Wiener Tor Hainburg, Wiener Tor Hainburg, Wiener Tor
Obrázok používateľa naj
naj
Offline

Pri troch zájazdoch som vlastne 6x išiel cez tú bránu a nevedel som, že idem pod múzeom. Z autobusa nevidím čo je vpredu. Dočítal som sa, že Heinburg mal ešte Maďarskú a Rybársku bránu. Hoci múry okolo Heinburgu boli niekde 12 m vysoké, Turci v roku 1683 (pri tzv.druhom ťažení na Viedeň) Heinburg dobyli a takmer všetkých obyvateľov tam zavraždili. To si aj Heinburgčania každoročne pripomínajú.

Pre tých, čo nevedia ako asi vyzerá konštrukcia krovu chrámovej veže, pridávam obrázok. Je tam len nosná konštrukcia. Konštrukcia schodov a zvonových stolíc chýba.

KonstrukciaVezeChramu.jpg KonstrukciaVezeChramu.jpg
Obrázok používateľa Miro Čársky
Offline

ja by som mal otazku na historicky vzdelanejsich ludi ako ja - aka krytina sa davala na hrady a dolezitejsie a vacsie stavby este pred drevenym sindlom. Dreveny sindel je totiz zjavne naviazany na spracovanie zeleza, cize kutie klincov. Ake strechy mali ludove staby u nas pred sindlovymi, to viem - trstinove a slamene. Ale co hrady???

 

pre mna je inak uplny fenomen ako stresna krytina eternit, alebo ludovo eternik. Vzdy ho pouzivam ako argument, ze nie vsetky moderne materialy a postupy musia byt dobre. Pozehnani ti, co nemali peniaze a nechali si na svojich strechach povodne stare krytiny...

Obrázok používateľa vlcik-tlcik
Offline

Neviem, či som historicky vzdelanejší, s úplnými začiatkami to nemám jasno ani ja, ale použitie drevených šindľov by som nepodmieňoval klincami, ale skôr nástrojmi umožňujúcimi ho vyrobiť.

Pálená strešná krytina, škridle poznali už gréci pred 2300 rokmi pr. n. l, doba železná sa datuje cca od 2500 rokov pr. n. l., používanie a výroba železa slovanmi od cca 8-9. storočia.

Slovanské hrady resp. hradiská sa datujú už od 7. storočia. Boli to drevené stavby, pokryté ale mohli byť už dreveným šindĺom, alebo menšími latami, ktoré boli zrejme upevnené drevenými klincami, kolíkmi.

V Bojnej, pokiaľ si pamätám sa našlo dosť železných predmetov z 9 storočia, aj keď klince ešte mohli byť dosť vzácne, takže ich ešte vo väčšej miere používať nemuseli.

Najstaršie škridle nájdené na našom území sa spájajú s rimanmi, ale vyrábali sa už vo Veľkej Morave, čiže nejaké významné stavby mohli byť pokryté škridlou, alebo šindĺom.

Klasické kamenné hrady sú od konca 12 storočia, masovejšie od polovice 13. storočia, krytina striech, predpokladám, že v tomto regióne je to drevený šindeľ (pribitý klincom).

 

Obrázok používateľa Miro Čársky
Offline

na vyrobu sindla potrebujes pilu (v primitivnejsej verzii hadam len sekeru), sekeru (alebo stiepaci klin) a pahovaci noz (ak ma byt sindel  drazkou, ale moze byt aj bez drazky) , cize vo finale staci sekera, ktora pokial viem ma okolo 3000rokov.

Naproti tomu sa mi prichytavanie kazdeho kuska sindla drevenym kolikom sa zda byt nezmysel, cize som opat pri tych klincoch.

uvaha o "mensich latach" obstoji len ak islo o stiepane laty (cize v podstate vacsi sindel), rezane dosky boli vzacne, lebo sa rezali rucne a aj pila nie je az tak stary nastroj - alebo sa mylim?.

Prihlásenie

To prevent automated spam submissions leave this field empty.

Najnovšie blogy

Titulny obrazok blogu uzivatela: Michaela Kubíková
"Komu patria pamiatky?"
25. október, 2016, Michaela Kubíková
Titulny obrazok blogu uzivatela: strapako
Zistenie signatúry obrazu
23. október, 2016, strapako