Skvosty Banskej Štiavnice zo zahraničných múzeí

SBM, Berggericht, Banská Štiavnica – výstavné priestory (19.8. – 30.10.)
Medzinárodným výstavným podujatím pod názvom „Skvosty Banskej Štiavnice zo zahraničných múzeí „sme sa pokúsili poukázať na historický význam nášho mesta v minulosti a priblížiť domácej i zahraničnej verejnosti významné zbierkové predmety, ktoré sa dlhé desaťročia nachádzajú v majetku múzeí v Maďarsku, Česku, ale i v slovenských múzeách a doposiaľ neboli na Slovensku súhrne/ komplexne/ vystavené. Na výstave , ktorú pripravilo Slovenské banské múzeum v Banskej Štiavnici, v termíne od 19. augusta do 30. októbra v objekte Berggerichtu, na námestí sv.Trojice 6, spolupracovalo 13 inštitúcií – Magyar Nemzeti Múzeum v Budapešti, Centrálne banícke múzeum v Šoproni, Zlievárenské múzeum v Budapešti, Univerzita v Miškolci, Národní muzeum a Národní technické múzeum v Prahe, Hornické muzeum v Příbrami, ale i NBS-Múzeum mincí a medailí v Kremnici, Stredoslovenské múzeum v B.Bystrici, ale i farské úrady na Španej Doline i B.Štiavnici, Slovenský inštitút v Budapešti a ďalšie inštitúcie. Myšlienka koncipovania medzinárodnej výstavy vyplynula zo snahy aspoň takto, po stáročiach prinavrátiť vzácne banícke zbierky do Banskej Štiavnice v čase hlavnej turistickej sezóny, pre domácu i zahraničnú, či odbornú verejnosť. Uvidia ju aj návštevníci Tradičných Salamandrových dní , konaných 9. a10. 9. Výstava sa uskutočňuje s Finančným prispením Ministerstva životného prostredia SR. Časový horizont zbierok je 16-19. storočie, t.j. obdobie rozkvetu mesta. Vďaka ťažbe a spracovaniu drahých kovov, najmä zlata a striebra prežívala B.Štiavnica od stredoveku zlaté obdobie a bola významným európskym mestom, často navštevovaným významnými osobnosťami, cisármi, kniežatami, ale aj vedcami a cestovateľmi. Habsburgovci podporovali rozvoj baníctva, rakúska cisárovna Mária Terézia, práve na základe praktickej výučby v banskoštiavnickom rudnom revíri v r. 1762 založila slávnu Banícku akadémiu v našom meste. V 4 výstavných miestnostiach sa návštevník zoznámi s históriou mesta, zhliadne mestské veduty- ako sa obraz mesta menil, zoznámi sa so skvostami minulosti. Na výstave je zastúpených do 130 veľmi vzácnych exponátov : banícke insígnie mesta z r. 1538,/ pozlátené striebro/ renesančné kanvice s baníckymi motívami zo 16. stor.,omšové kalichy, banícke cibóriá, modely baní ,tzv. handsteiny,/na Slovensku sa žiaľ s výnimkou jediného vystaveného na výstave z majetku MMM v Kremnici, nezachovali,/ minerály zlata a striebra, ametysty, a pod., banskotechnické prístroje, modely čerpacích strojov, portréty profesorov Baníckej akadémie, učebnice a knihy ,dokumenty, indexy, diplomy, fotografie poslucháčov vysokej školy, spolkový život, mince a medaile s baníckou tematikou, obrazy baníckych patrónov sv.Klimenta, sv.Barbory, banícke ľudové a profesionálne umenie, banícke hlinené fajky tzv,štiavničky a mnohé ďalšie jedinečné zbierky. Obsahová náplň výstavy je veľmi pestrá, každá miestnosť má svoje špecifické zameranie, základnou niťou je baníctvo B.Štiavnice vo všetkých sférach činnosti s vyvrcholením existencie Baníckej akadémie, ktorá šírila slávu mesta za hranicami najviac. Výstava je akýmsi bonbónikom pre Štiavničanov a najvýznamnejšou kultúrnou udalosťou roku 2005. Prejavili oň záujem aj ďaľšie múzeá, v novembri –decembri bude reinštalovaná v Centrálnom baníckom múzeu v Šoproni, na základe vzájomnej spolupráce obidvoch múzeí.

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

VÝROČNÁ SPRÁVA SNK za rok 2000

4 ČINNOSTI (PRODUKTY) ORGANIZÁCIE A ICH NÁKLADY 4.1 Ústav knižničných fondov 4.1.1 Stále činnosti: Akvizícia všetkých typov dokumentov, budovanie fondu študovní a príručných knižníc, budovanie databázy dodávateľov, deziderát a nahlásených kníh, Nákupná a oceňovacia komisia, Akvizičná komisia, budovanie vzájomných výmenných vzťahov v rámci MVD, získavanie dokumentov podľa požiadaviek zahraničných partnerov, tvorba ponukových zoznamov multiplikátnych a neprofilových dokumentov, správa fondu MVD, správa majetkovoprávnej evidencie…

Odkiaľ pochádzalo zlato starovekého Egypta

Civilizácia starovekého Egypta neustále podnecuje ľudskú predstavivosť. Väčšine z nás sa pri vyslovení mena tejto krajiny zázrakov vynorí pred očami zem prastarej kultúry, rieka Níl, pyramídy, podivuhodné náboženstvo a zlaté poklady. Každý si okamžite spomenie na zlaté klenoty nepredstaviteľnej ceny, ktoré sa našli v hrobke bezvýznamného panovníka Tutanchamona a pokúša sa predstaviť si nesmierne bohatstvá, ktoré museli ukrývať hrobky veľkých kráľov: Ramesse II., Amenhotepa III., Thutmose I. a IV., či Setiho I…
V staroveku sa Egypt považoval za krajinu zlata. Zachoval sa list, ktorý okolo roku 1400 pr. Kr. napísal mitanský panovník Tuštattu egyptskému kráľovi Thutmose IV.: „Pošli mi rýchlo mnoho zlata, aby som mohol realizovať svoje zámery, pretože zlato je v tvojej zemi ako prach.“ Zlato bolo v starom Egypte naozaj extrémne hojné, napriek tomu však bolo podľa niektorých egyptológov vyhradené len pre nobilitu.