Konečne nám trošku zapršalo a tak sme pekne napli píly do gátra, urobili šponung, pustili takmer celý potok do kolesa a začali rezať. Na pomalom posune.  Červenáčových klátov sme mali plný dvor. Jedna skupina sa starala o ich ošúpanie a osekanie hrčí a druhá o rezanie na stroji (čiže väčšinu času len tak postávala a sledovala ako robí stroj). Obe skupiny spoločne prepravovali veľké kmene do gátra za občasných nemiestnych poznámok turistov, ktorí nám chceli radiť, ale pripojiť silu svojich  slabých rúk nechceli. Však prečo by pomáhali niekomu, kto tvrdí, že je tu na resocializácii??? Užil som si pri tom starom dedkovi, ktorý vyrobili okolo roku 1890 dosť veľa stresu, lebo plávali píly (jednu nám aj roztrhlo) a uprostred jedného rezania začalo strašne búchať spojenie ojnice (táhlice) a bloku, ktorého roztrhnutie je jedna z našich najhorších nočných môr. Zvyšné kusy liatiny by sme potom mohli odniesť tak akurát do zberu. Po každom porezanom strome sme museli riešiť nejaké búchanie v kolese, či vypadnuté korce, či uvoľnené šrúby na gátri. Samozrejme, pred každým rezaním dostal gáter aj dôkladné pomazanie.  Plávanie píl som riešil iba poctivým dopínaním a už spomenutým pomalým posunom. Stano (čo má pílu v Lábe) nám už dávno hovoril, že verpan je potvora a robí si s pílami čo chce. A vraj či vieme ako verpan vznikol??? No to išla jedľa po lese a po…oné ju dub.  Taký strom. Ihličnan a v zime opadá, vetve z neho rastú kde chcú. Príliš iný.

Ľubo sa pustil do vodného diela a pomaly odsúval potok smerom od mlyna, teda tam, kde pôvodne bol ešte pred odstrelením skaly, kde mala byť cesta. Keďže potok sa nedá chytiť a preniesť, musí chudák Ľubo prenášať obrovské skaly, stojac pritom celý deň v studenej vode. Už sa ho nikto ani nepýta, či to robí dobrovoľne, alebo za trest, lebo je to jasné na prvý pohľad.

Katarínkovci nám opäť trošku pošpárovali  a domurovali diery v starých múroch a piliere a Malfin zabetónoval rímsu v kloake maxime, čiže v odpadnom kanáli. Gazdinky sa nás snažili vykŕmiť a každý deň bol nejaký koláčik a marcipán…

S menšou pomocou ostatných som dorobil novú turistickú trasu cez mlynicu a popod náhon poza vodné koleso, čiže som dorobil obe zábradlia na schodoch, sčapoval a operil vrátka z kresaného materiálu a osadil ich na pánty a urobil zábradlie aj od vodného kolesa. Rudo urobil malý mostík, spolu s Ľubom prerobili chladenie ložiska, lebo o to staré by si ľudia trieskali hlavy a Ľubo začal nasucho ukladať asi tri kamenné stupne za mostíkom. Potom prišiel Pedro a túto sebou navrhnutú trasu aj otabuľkoval a ošpagátoval. Keď sa ma napokon pýtal, že ako to vyzerá, musel som smutne skonštatovať, že ako v skanzene. No hnus.

Machaon dorobil rámy na nový náhon, čiže sme na tom veľmi dobre, lebo dosky treba už len osamovať na cingulári a tým pádom máme všetko nachystané a môžeme starý náhon robený provizórne z obyčajného smreku (2003), čiže jaloviny, kompletne rozkopať. Pekne sa nám to pracovalo, práca budiž pochválená.