Piaty oddiel:[1]

O stavbe pevnostných vodných stavieb

§168 Účel pevnostných vodných stavieb

Pevnosti, ktoré sú postavené pri riekach, môžu prostredníctvom vhodných vodných stavieb získať zvýšenú úroveň bezpečnosti a obranyschopnosti.

§169 Priehrady

Priehrady sa hodia nielen k vyššie spomenutých účelom, ale aj k regulácii tých riek, ktoré nebudú ďalej umelo využívané, avšak nachádzajú sa v dostrele pevnostných diel. Priehrady sa stavajú aj v prípade, že rieka preteká stredom pevnosti, alebo stavbami jej prepolia, alebo aj keď nepreteká priamo pevnosťou, ale v jej bezprostrednej blízkosti. V takýchto prípadoch musí byť rieka masívne ostreľovaná, resp. flankovaná rovnako ako svahy hrádzí a tok vody po prúde, aj proti prúdu. Streľbou sa musí kryť predovšetkým rieka proti prúdu, pretože odtiaľ môžu prísť nepriateľské lode, ktoré sa budú plaviť dolu prúdom a ľahko sa doplavia až k pevnostným stavbám, ležiacim pri rieke. Vo vzťahu k založeniu a k regulácii priehrad prichádzajú do úvahy 4 rôzne prípady. Po prvé môže byť pozdĺž rieky vybudovaná krytá cesta s vybiehajúcimi palebnými stanoviskami, ktoré umožnia tok rieky flankovať. Hrádza môže byť pritom vybudovaná vo forme glacis. Pri tomto spôsobe síce nebude rieka vždy ostreľovaná, ale ostreľovaný bude breh hrádze, alebo samotná glacis. Druhé riešenie je preto väčšinou lepšie, lebo hrádza, ležiaca pozdĺž rieky sa zhotoví ako súvislý zemný val, ktorého vonkajší svah je založený až na úrovni najnižšieho stavu vodnej hladiny rieky a preto sa dá celý ostreľovať. Tu sa namiesto predtým spomenutého skráteného glacis zriadi riadna zemná envelopa, ktorá bude slúžiť ako priestor na palebné krytie pozdĺž rieky stojaceho murovaného opevnenia. Ale po tretie je hrádzu množné vytvoriť len veľmi jednoduchým a obvyklým spôsobom pozdĺž regulovanej rieky. Flankovanie bude potom zabezpečené od úseku k úseku prostredníctvom plochých opevnení a za eskarpou sa umiestni vymurovaná stena, alebo krenelovaný žľabový múr pevnosti. Nakoniec po štvrté sa vytvorí riečna hrádza, ktorá nie je vystavená priamemu ostreľovaniu a je zhotovená s obložením kamennými kvádrami a nad nimi so 4 stopami vysokou predprsňou, alebo s 10-12 stôp vysokým a 2-3 stopy hrubým krenelovaným šijovým múrom. Mimo doteraz spomenutých, pozdĺž rieky potrebných hrádzí, sa pri pevnostiach budujú ešte aj iné hrádze. Tie ohradzujú umelé inundačné (záplavové) územia, alebo sú na nich zriadené spojovacie chodníky, cesty a železnice, ktoré vedú ponad rybníky a močariny. Vo všetkých týchto prípadoch je silná, po celej dĺžke vedená paľba ako na korune, tak aj na oboch svahoch hrádzí vysoko reálnou požiadavkou. Jednako je dôležité pri cestách, ktoré vedú po korune hrádzí, umiestniť na ne viacnásobné obranné zariadenia, kombinujúce prerušenie cesty široké 10-12 stôp s ľahko odstrániteľnými mostmi.

§170 Bâtardeux

Ak budú povodne úplne, alebo čiastočne zvedené aj do pevnosti a prostredníctvom vodných priekop bude ich sila eliminovaná, tak budú často potrebné zadržiavacie hrádze v priekopách na to, aby sa udržiavala hladina vody aspoň na úrovni 6 stôp. Takéto hrádze, ktoré sa vybudujú krížom cez priekopy pevnosti sa volajú Bâtardeux. Slúžia ako k uvedeným účelom – menovite k všeobecnému oddeleniu priekop, klesajúcich primerane spádu rieky smerom od jej hlavného toku. Tiež slúžia k naplneniu priestoru medzi čelami stien po stranách rieky vodou aspoň na výšku 6 stôp, ako aj k tomu, aby sa iné, sucho ponechané priekopy dali oddeliť od zaplavovaných, alebo aby sa vtok vody do sucho ponechaných priekop dal celkovo zastaviť.

§171 Vodné manévre a umelé inundácie (zaplavovania)

K umelému využívaniu riek pre bezprostredné fortifikačné účely poznamenáme, že hlavne pri takzvaných vodných manévroch a pri umelých záplavách vonkajšieho priestoru hovoríme o umelom zaplavovaní („inondations-artificielles“). Najjednoduchší prípadný manéver sa dá vykonať sám od seba, len prirodzenou záplavou – záplavovou vlnou, ktorá sa vytvorí zo zadržanej rieky povyše pevnosti v priľahlom teréne, alebo v priľahlom úseku údolia. Taký, bez ďalšej umelej pomoci vytvorený, len prirodzenému zatopeniu rovný a vlastne menej účinný manéver poskytne pri stúpajúcom nepriateľskom nebezpečenstve okamžitú možnosť zatopiť vodou celé horné okolie nad hrádzou. Pritom ale bude posádka pevnosti vystavená zapáchajúcim výparom zo stojatej vody. Nedostatky, ktoré takéto zaplavenie robia viac nevýhodným, než výhodným, musia byť následne zvládnuté zriadením „inundačných kotlín“ a „manévrovacích stavidiel“. Vďaka tomu potom môžu byť tieto kotliny podľa potreby prázdne, naplnené, alebo čiastočne vyprázdnené. To všetko je možné robiť bez toho, aby bola zásadne dotknutá zásoba vody, ktorá je zadržiavaná medzi hrádzami koryta rieky a ktorá sa tu tak zhromažďuje nezávisle od stavu kotliny.

§172 Inundačná (záplavová) kotlina

Inundačné (záplavové) kotliny pozdĺž rieky, ako aj na nižších plochách terénu sa musia ohraničiť prostredníctvom hrádzí. Šírka kotliny bude dosahovať polovicu šírky údolia rieky. Dĺžka hornej kotliny však bude závislá od stúpania terénu od spodku kotliny na vrch. Tam kde je potrebné terénne pomery významne upraviť, alebo kde je nevyhnutné zhotoviť hrádze, treba sa zároveň usilovať, aby dĺžka kotliny nebola podľa možností menšia ako 300 stôp. Spodok kotliny sa musí upraviť tak, aby hĺbka vody na najplytšom bode – v mieste, kde sa napája na breh glacis bola aspoň 5 stôp. Zaiste treba, minimálne pri spodkoch kotliny, zobrať do úvahy aj stúpanie prirodzeného terénu a spomínaný spodok vybudovať v rovnakom sklone tak, aby hĺbka vody na okraji kotliny bola skoro nulová. Kotlina môže teda byť od rieky príslušne oddelená, ale zároveň na ňu prostredníctvom spätných vzdúvadiel napojená, čo jej zabezpečí potrebné zásobovanie vodou. Preto môže byť ponechaná suchá až do okamihu, v ktorom začne útok nepriateľa. V mieri tvoria takéto kotliny suché lúky a môžu tak byť využité na vojenské cvičenia.

§173 Spätné vzdúvadlá

Poloha spätných vzdúvadiel sa určí na základe výstupov opevňovacieho umenia a to tak, aby bolo každé vzdúvadlo plne chránené pred nepriateľským ostreľovaním, obzvlášť zo spodnej strany rieky – teda zo smeru proti prúdu. Na vrchnej strane rieky chráni piliere vzdúvadla do určitej miery vzdutá voda. Preto nie je krytie z tejto strany, hoci aj stále dôležité, natoľko nevyhnutné ako pri krytí vzdúvadla na spodnej strane rieky. Konštrukcia spätných vzdúvadiel sa vzťahuje k návodu, uvedenom v umení vodného staviteľstva pre potreby stavby stavidlového mosta (Freiarche), keďže spätné vzdúvadlá sa z technického hľadiska zhotovujú takisto.

§174 Manévrovacie vzdúvadlá

Vzdúvadlo sa skladá napríklad zo 4 pozdĺžnych prieplavov a jedného priečneho prieplavu. Každý z týchto piatich prieplavov je uzatvárateľný dvoma silnými stavidlami. Ak je voda rieky zadržaná spätným vzdúvadlom, tak medzi brehom a hornou časťou rieky sa týmto vytvorí potrebná zásoba vody a voda tu stojí až po stenu brehu rieky. Rovnako ale je možné vodu okamžite vypustiť ako z kotliny, tak aj z priekopy, alebo aj z oboch súčasne. Pritom sa však vzdutá hladina vody rieky zachová. Vyprázdnenie spomenutej kotliny sa udeje prostredníctvom výpustného stavidla, umiestneného vedľa nápustného stavidla. Tieto stavidlá sa umiestnia v budove, chránenej pred bombami. Táto budova môže slúžiť aj ako reduit krytej cesty pred bastiónom, tiež na obranu pred ňou postavenej lunety a súčasne aj ako súčasť zadržiavacej priehrady kotliny.

§175 Výpustné a nápustné vzdúvadla

To, že v predchádzajúcom texte rozpracované manévrovacie vzdúvadlá môžu slúžiť ako nápustné, tak aj ako výpustné sa už spomenulo a doložilo. Existujú ale aj opevňovacie vzdúvadlá, ktoré môžu slúžiť len jednému zo spomenutých účelov a preto sa nazývajú opevňovacími nápustnými, alebo opevňovacími výpustnými vzdúvadlami. Tieto jednoduché nápustné a výpustné vzdúvadlá nevyžadujú žiadne ďalšie vysvetlenie. Zhotovia sa úplne rovnako ako diela umenia vodného staviteľstva, postavené k podobným účelom. Postavia sa tak, ako tam často sa vyskytujúce a popisované bezpečnostné stavidlá (Shützen Siele).

§176 Ochrana pevnostných vzdúvadiel

Z fortifikačných dôvodov často prichádza k situáciám, ktoré vyžadujú rýchle otvorenie stavidiel. Aby boli stavidlá v mierových časoch udržiavané vodotesné a aby boli chránené pred prirodzenými záplavami a ľadom, navŕši sa k ním konský hnoj (??). Na vonkajších výtokoch umiestnené „ľadové brány“ (Eisthore) ale môžu byť potrebné len v zriedkavých prípadoch, keďže stavidlá môžu byť (aj pri určitej miere starostlivej údržby) založené tak, že návalu hlavného prúdu a ním razeného ľadu aj tak odolajú.

§177 „Splachovacie zariadenie“ (Chasse d´eau)

K zničeniu obliehacích prác využité umelé náhle zaplavenie pevnostnej priekopy sa nazýva „Chasse d´eau“ (slov. splachovacie zariadenie). Zabezpečí sa prostredníctvom manévrovacích vzdúvadiel a tým, že počet priepustov zodpovedá celkovej šírke priekopy. Avšak neovláda sa len náhlym a rýchlym pohybom stavidiel, ale aj tým, že všetky stavidlá budú otvorené naraz. Takisto nesmie stáť vode v ceste nijaká prekážka, ktorá by oslabila ničivú silu vody.

§178 Kynety (Cunneten)

Odhliadnuc od toho, že je možné väčšiu bezpečnosť pevnostných priekop, ktorým chýba dostatočná masa a hĺbka vody zabezpečiť založením zavodnených kynet, sú samotné kynety aj v suchých pevnostných priekopách vhodné na lepšie odvádzanie dažďovej vody. 

§179 Všeobecné určenie kót a rozsahu vodných stavieb

V kapitole na konkrétnom príklade ozrejmený spôsob určenia rozmerov budévaných vodných stavieb.

§180 Opatrenia pri manévroch v priebehu zimy

Doterajší opis fortifikačných vodných stavieb sa dopĺňa tak, ako už bolo predtým uvedené, o stavby pri mori, opísané v šiestej kapitole[2] tejto učebnice. Preto je tu potrebné uviesť len poznámku, že ak sa má obrana pevnosti viesť krátko pred nástupom zimy, alebo počas nej, sú potrebné rozličné opatrenia k tomu, aby sa zabezpečili vodné manévre.

Literatúra:

• Makýš, O. – Németh, A.: Vojenské staviteľstvo bastiónových pevností polovice 19. storočia. Komplexná monografia k realizácii výskumov a následnej obnovy, Pezinok: Renesans, 2016, ISBN 978-80-89402-87-8.[3]

Recenzia: Ing.arch. Alexander Németh.