Tretí oddiel: Stavba komunikácií vo vnútri pevnosti a na pevnosti[1]

 

Stavba komunikácií v pevnostiach, na pevnostiach a na opevneniach (Festungs-Werke)

 

§112 Rozdelenie týchto komunikácií a umelé komunikačné vybavenia na valoch.

Komunikácie, ktoré sa nachádzajú v pevnostiach a na ich konštrukciách sa všeobecne delia na:

1 – umelé zariadenia, určené k ľahšej komunikácii na samotných valoch,

2 – komunikácie do prepolia,

3 – rôzne zariadenia, slúžiace na spájanie opevnení a častí pevnosti.

 

A Pevnostné brány

 

§113 Definícia, rozsah a konštrukcia pevnostných brán

Otvory, ktoré sa dajú primerane uzavrieť, ktoré vedú cez voľne stojace múry eskárp pevnosti a ktoré sa používajú pre pohyb vozov sa nazývajú pevnostnými bránami.

 

§114 Fasády pevnostných brán a bránové objekty

Pri fasádach pevnostných brán, rovnako ako aj pri samotných budovách brán je architektonická krása vnútorných fasád, ktoré sú otočené smerom do vnútra pevnosti, najdôležitejšia.

 

§115 Uzáver pevnostných brán

Tu sa môže uviesť poznámka, že najmä ak sú v prejazdoch brán umiestnené strážnice, tak je dôležité umiestniť nad krídlami brány svetlíky vybavené mrežami.

 

§116 Príklady bránových objektov a vzory ich fasád

Opis fasád jestvujúcich budov brán môže poskytnúť len málo úžitku, pretože návrh konkrétnych fasád vždy podlieha individuálnemu vkusu a správnemu úsudku.

 

B Pevnostné mosty

 

§117 Pevnostné mosty a ich časti, účel a rozsah zaťahovacích i zdvíhacích (padacích) mostov, konštrukcia zaťahovacích mostov

Mosty, vedúce ponad priekopy pevnosti majú zvyčajne dve rozličné časti. Jednu pohyblivú, ktorá sa zhotovuje buď ako zaťahovacia – zaťahovací most (pont rouland), alebo ako zdvíhacia – zdvíhací most (pont levis)[2]. Druhú nepohyblivú, pevnú – takzvaný pevný most (pont dormant).

 

§118 Zdvíhacie mosty s dvojramennými pákami

Zdvíhacími mosty s dvojramennými pákami (á Flechés[3]) sa v starých pevnostiach často sa vyskytujú a celkovo sú veľmi užitočné, ako aj najjednoduchšie.

 

§119 Všeobecné požiadavky na zdvíhacie mosty

Všeobecné požiadavky na dobre skonštruované padacie mosty:

1. Ako prvý a najdôležitejší je samostatný pohyb, ktorý je regulovaný zodpovedajúcim mechanizmom.

2. Mechanizmus mosta má byť navrhnutý s malými priestorovými nárokmi a ochránený pred nepriateľským ostreľovaním.

3. Dvaja, alebo najviac štyria muži musia stačiť na rýchle a bezpečné ovládanie mosta.

4 Rozdelenie pohybovej sily sa má diať podľa možnosti bezprostredne a radšej bez použitia reťazí.

5. Pritom ale musí byť celé zariadenie ľahko zhotoviteľné, jednoducho ovládateľné a pomerne lacné.

 

§120 Skúšky zdvíhacích mostov s dvojramennými pákami

S ohľadom na vyššie uvedené požiadavky a podmienky sa ukazuje, že zdvíhacie mosty s dvojramennými pákami dobre zodpovedajú prvej uvedenej požiadavke. Rovnováhu si pri pohybe udržujú ľahko a prirodzene.

 

§121 Zdvíhacie mosty s vlčími jamami

Želanie zabrániť kritizovaným nedostatkom zdvíhacích mostov a pritom si zachovať podobne jednoduchý mechanizmus môže viesť k použitiu zdvíhacích mostov s vratidlom (á bascules), ktoré sa preklápajú.

 

§122 Skúšky zdvíhacích mostov s vlčími jamami

Nevýhodou týchto mostov môže byť len okolnosť, že založenie vlčej jamy je značne nákladné a zdĺhavé.

 

§123 Zdvíhacie mosty s navijakom

Tieto mosty sú tu uvedené nie preto, že by boli v porovnaní s ostatnými, doteraz predstavenými mostmi pokrokovejšie, ale preto, že sa v pevnostiach stále vyskytujú.

 

§124 Zdvíhacie mosty s protizávažím a to podľa Dobenheima

Snaha nahradiť hrubú ľudskú silu pri manipulácii s mostom, ktorý bol predstavený v predchádzajúcej kapitole, pomocou protizávaží viedla k nasledujúcej triede zdvíhacích mostov.

 

§125 Zdvíhacie mosty podľa Burela

Nasledujúci mechanizmus, navrhnutý francúzskym nadporučíkom Burelom, je v podstate podobný Dobenheimovmu mechanizmu. Je ale každopádne viac účelný.

 

§126 Zdvíhacie mosty podľa Delilla

Pri doteraz spomenutých zariadeniach s dvojramennými pákami, s vratidlami a pri mostoch podľa Burela, sa rovnováha medzi zdvíhacou silu a tiažou dá jednoducho a bezprostredne dosiahnuť v každej polohe mosta podľa zásad páky.

 

§127 Zdvíhacie mosty podľa Derchéa

Ďalšie, veľmi zmysluplné a mimochodom málo miesta vyžadujúce zariadenia bolo použité v pevnosti mesta Osoppo[4]. Pri ňom sa používajú primerane a bez nevýhodných vplyvov zhotovené kladky aj ťažné reťaze.

 

§128 Ponceletové zdvíhacie mosty

Potom, čo sme v predchádzajúcej kapitole spoznali najvýhodnejší variant spomedzi všetkých zdvíhacích mostov a to ten so striedavými zdvíhacími ramenami, prejdeme na taký druh zdvíhacích mostov, pri ktorom sa zabezpečenie rovnováhy počas pohybu nedosahuje zdvíhacími ramenami, ale príslušnou zmenou pohybovej sily.

 

§129 Zdvíhacie mosty s bombami ako protizávažím

Ide o modifikáciu protizávažia Ponceletovho zdvíhacieho stroja, pri ktorej sú namiesto ťažkej reťaze použité bomby a granáty, pričom nábojnice sú podľa potreby plnené pieskom, alebo olovom.

 

§131 Menšie zdvíhacie mosty, dvojité zdvíhacie mosty, všeobecné poznámky

Menšie, len 7-8 stôp dlhé a 5-6 stôp široké zdvíhacie mosty, ktoré vedú do menších vstupov do pevností pre chodcov, ako aj do izolovaných veži, či reduitov pevností, teda tie, ktoré nemajú slúžiť pre povozy, alebo pred potreby verejnej dopravy sa môžu osadiť menšími a ľahšími ovládacími mechanizmami.

 

§132 Pevné mosty v pevnostiach

Tieto pevné mosty sa podstatne neodlišujú od analogických mostov, popísaných v umení mostného staviteľstva.

 

§133 Východy z krytých chodieb

Z pevnostných schodov sa zvyčajne dá dostať na zhromaždisko (Waffenplatz), alebo do odbočiek krytej cesty. Z nej sa potom dá cez zvláštne výrezy v glacis dostať do predpolia.

 

§134 Cesty a železnice na pevnostiach a v pevnostiach

V súčasnej dobe sa od pevností očakáva ochrana uzlových a ústredných bodov ciest a železníc, pričom v tejto dobe sa takéto uzlové body v jestvujúcich pevnostiach aj zakladajú.

 

§135 Pozemná lanovka (Reiszug)

Pri vysoko položených malých pevnostiach (uzáveroch), alebo pri pevnostiach, ktorých citadely a forty ležia na významných, strmých a ťažko prístupných miestach, alebo pri pevnostiach, ku ktorým sa dá dostať len po kľukatej ceste, sa niekedy používajú pozemné lanovky.

 

§136 Poterny

Poterny vedú z vnútra pevnosti, alebo opevnenia na spodok predsunutej priekopy a dostávajú preto zvyčajne veľký sklon.

 

§137 Uzavretie brán i poterien a tiež rôzne bariéry

Brána zhotovená z 2-2,5 palca hrubých, jednoduchých, alebo z dvoch, cez seba priklincovaných vrstiev 1¼ palcových dosiek sa v predchádzajúcich dobách z vonkajšej strany obila obyčajným plechom. Tým sa chránila pred založením požiaru.

 

§138 Vyústenie poterien, otvorené a kryté spojovacie kaponiéry i spojovacie chodby

Vyústenie poterien v priekopách sa musí vždy zhotoviť takým spôsobom, aby jeho obrana bola účinná ako z bokov – z flankovacej kazematy, či kaponiéry, alebo zozadu z kontreskarpovej galérie.

 

§139 Rampy na valy

Hlavné požiadavky na dobrú rampu sú: pohodlný príjazd, dostačujúca šírka a podľa možností malé stúpanie samotnej rampy, zodpovedajúca konzistencia povrchu rampy a nakoniec, podľa možností aj pohodlný výjazd na jej vrchnom konci.

 

§140 Schody na valy

Len tam, kde sa nedajú kvôli nedostatku miesta postaviť rampy sa na pevnostiach v poli používajú schody. Tieto schodiská musia byť aspoň 5 stôp, ale lepšie 6 stôp široké.

 

§141 Výťahy

Delá a munícia, ako aj iné objemné materiály sa do horných podlaží a na valy dopravujú výťahmi. Kvôli takýmto výťahom sa v klenbách všetkých medzipodlaží ponechávajú otvory široké 5 stôp a dlhé 7 stôp.

 

Literatúra:

• Makýš, O. – Németh, A.: Vojenské staviteľstvo bastiónových pevností polovice 19. storočia. Komplexná monografia k realizácii výskumov a následnej obnovy, Pezinok: Renesans, 2016, ISBN 978-80-89402-87-8.[5]

 

Recenzia: Ing.arch. Alexander Németh.