Rekonštrukcia Rosenfeldovho paláca potrvá do apríla 2016

Obrázok k článku

Rekonštrukcia schátraného Rosenfeldovho paláca v centre Žiliny potrvá do apríla budúceho roka. Národnú kultúrnu pamiatku chce žilinská radnica potom využívať aj ako mestské múzeum. „Rekonštrukčné práce na paláci sa začali v júni a úspešne pokračujú podľa plánu. Mesto dlhodobo plánovalo rekonštrukciu tejto pamiatky, no hlavnou prekážkou bol nedostatok finančných prostriedkov,“ uviedol hovorca mesta Pavol Čorba. Renovácia najvýznamnejšej secesnej budovy v Žiline bude stáť takmer 3,2 milióna eur, mesto peniaze získalo z fondov Európskej únie a Nórskych fondov. „Rekonštrukciou obnovíme podstatnú časť interiéru, mramorové schodisko, dvere a okná, štukovú výzdobu exteriéru aj interiéru a historické svietidlá. Taktiež sa opravia všetky prípojky, strecha, narušený krov a fasáda,“ povedal žilinský primátor Igor Choma. Rosenfeldov palác, ktorý je od roku 2011 nevyužívaný a pre verejnosť uzavretý, má po renovácii slúžiť aj ako mestské múzeum, ktoré Žilina zatiaľ nemá. „Časť priestorov by sa dala využívať na rôzne reprezentatívne podujatia. Nie na trvalé, ale na nárazové akcie. Je to krásny a dôstojný priestor,“ dodal Choma.

 

Žilinský palác obchodníka Ignáca Rosenfelda postavili v roku 1907 ako zmenšenú napodobeninu viedenského zámku Belveder. V dvadsiatych rokoch minulého storočia v ňom sídlila Žilinská obchodná banka, na začiatku päťdesiatych rokov slúžil ako Pioniersky dom, neskôr Okresný dom pionierov a mládeže a od roku 1990 ako Okresný dom detí a mládeže. Pred uzavretím v roku 2011 ho ešte využívalo žilinské Centrum voľného času Spektrum. Za kultúrnu pamiatku mesta Žilina vyhlásili Rosenfeldov palác v roku 2004, národnou kultúrnou pamiatkou je od roku 2009.Rekonštrukcia Rosenfeldovho paláca potrvá do apríla 2016.

 

 

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Kaštiel vo Svätom Antone 250-rocný ?

Oľga Kuchtová

Kaštieľ so Svätom Antone leží v  kraji pod Sitnom, v  blízkosti starobylej Banskej Štiavnice, na úpätí lesnatých hôr. Má také silné fluidum, že neustále priťahuje návštevníkov aj napriek tomu, že lepšie časy zažil už dávno. Patril známemu šlachtickému rodu Koháryovcov, neskôr Coburgovcov, ktorých príbuzenstvo preniklo do všetkých panovníckych rodov v  Európe. Vyhlásením tejto pamiatky za štátny kultúrny majetok sa v  roku 1951 dostal do správy štátu. V  roku 1962 získal štatút múzea.