Prvé konské dostihy v Uhorsku boli v Mojmírovciach

Obrázok k článku

Prvé konské dostihy v Uhorsku sa konali v Mojmírovciach pri Nitre. Preteky zorganizoval v máji 1814 majiteľ tunajšieho kaštieľa Jozef Huňady. V roku 2014 bude 200. výročie tejto udalosti, Mojmírovce chystajú veľké oslavy. Spolu 13 koní pretekalo na trati dlhej 2 600 metrov. Nachádzala sa medzi Poľným Kesovom a Veľkou Dolinou v rámci chotára mestečka Urmín, ako sa vtedy Mojmírovce volali. Prvé konské dostihy v strednej Európe vyhral kôň Tajár z urmínskeho chovu, ktorého kostra je dnes uložená vo veterinárnom múzeu vo Viedni. Huňady ho kúpil v Egypte od bohatého šejka. Popularita pretekov každým rokom stúpala, na treťom ročníku sa už zúčastnilo až 40-tisíc divákov, medzi nimi aj členovia cisárskej rodiny. Dostihy preto premiestnili bližšie k cisárskemu dvoru – do Bratislavy a neskôr do Budapešti. Niekdajší chov koní v kaštieli pripomína budova žrebčína, ktorá dnes slúži ako kongresové centrum.

Kaštieľ v Mojmírovciach postavil v roku 1721 uhorský šľachtický rod Huňadyovcov. Poslední potomkovia tohto rodu opustili svoje sídlo po druhej svetovej vojne. „Kaštieľ bol v zdevastovanom stave a okrem jednej miestnosti, kde je pôvodný nábytok, sa v podstate nič nezachovalo,“ povedal pre agentúru SITA riaditeľ Kaštieľa Mojmírovce Štefan Bugár. Začiatkom 70-tych rokoch 20. storočia sa začala jeho rekonštrukcia. Dnes slúži ako hotel. Ako povedal Bugár, v minulosti bol kaštieľ plný poľovných trofejí, pretože posledný z Huňadyovcov – Ladislav bol známy ako vynikajúci strelec. Na svoju záľubu však aj doplatil. Z lode na Níle v Afrike trafil leva a keď ho išiel hľadať v domnení, že lev už niekde skonal, šelma naňho zaútočila a smrteľne ho zranila. Ladislav zomrel v roku 1927 na lodi smerom do Chartúmu v Sudáne.

Jedna z miestností v kaštieli je venovaná najznámejšiemu rodákovi z Mojmíroviec Antonovi Grasalkovičovi, ktorý sa narodil chudobným chorvátskym prisťahovalcom. Postupne sa vypracoval na radcu a dôverníka Márie Terézie. Bol známy ako veľký donátor umenia a staviteľ. Jeho drevená socha stojí v 3,5 hektárovom parku pri kaštieli. „V Gödöllő v dnešnom Maďarsku postavil druhý najväčší barokový zámok na svete, po parížskom Versailles. V samotnom Maďarsku postavil 17 kaštieľov a 27 kostolov,“ povedal Bugár. Gödöllő s veľkou obľubou navštevovala cisárovná Sissi. Na Slovensku je jeho najznámejšou stavbou prezidentský palác. Kaštieľ Mojmírovce dnes spolupracuje s kaštieľom v Gödöllő a obec Mojmírovce s maďarskou dedinou Csömör, kde Grasalkovič zomrel.

Mojmírovce lákajú turistov aj na svoje strašidlá. Nitrianska organizácia cestovného ruchu organizovala počas jesenných nedieľ pravidelné výlety z Nitry s názvom Stretnutie s mojmírovskými strašidlami. Duchárskych historiek spojených s kaštieľom je množstvo, najznámejšia je o Bielej panej. „Počas druhej svetovej vojny pobývali v mojmírovskom kaštieli 11- až 14-roční nemeckí chlapci. Títo tu vraj videli vznášať sa po chodbách Bielu pani a počuli veľmi zúfalé výkriky o pomoc, čo ich veľmi vystrašilo,“ hovorí Bugár. Zážitky si uchovalo v pamäti služobníctvo, ktoré ich potom odovzdávalo ďalej svojim potomkom. Podľa legendy bola Bielou paňou mladá slúžka, ktorá čakala dieťa so šľachticom, dieťa však nechcela a zobrala si život.

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Kaštiel vo Svätom Antone 250-rocný ?

Oľga Kuchtová

Kaštieľ so Svätom Antone leží v  kraji pod Sitnom, v  blízkosti starobylej Banskej Štiavnice, na úpätí lesnatých hôr. Má také silné fluidum, že neustále priťahuje návštevníkov aj napriek tomu, že lepšie časy zažil už dávno. Patril známemu šlachtickému rodu Koháryovcov, neskôr Coburgovcov, ktorých príbuzenstvo preniklo do všetkých panovníckych rodov v  Európe. Vyhlásením tejto pamiatky za štátny kultúrny majetok sa v  roku 1951 dostal do správy štátu. V  roku 1962 získal štatút múzea.

Písmo

1. ÚVOD
Písmo je pamäť ľudstva. Môžeme sa o tom presvedčiť sami. Čo urobíme, keď si budeme chcieť niečo zapamätať? Zaviažeme si uzol na vreckovke? Po čase sa však môže stať, že nám uzol síce pripomenie nejakú povinnosť, ale akú – to nám nepovie. Najlepším spôsobom, ako si niečo zapamätať, je poznamenať si to do zošitu alebo notesu. A ako inak než v písomnej podobe!

Zaujímavosti zo zákulisia Vatikánu a pápežov

„V čom drží súčastný pápež primát?“
Ján Pavol II. je prvým pápežom, ktorý číta bez okuliarov /používa kontaktné šošovky/. Je prvým pápežom, ktorý nosí náramkové hodinky, lyžuje a zdoláva hory. Na konkláve /voľba pápeža/ prišiel s pár drobnými- 15000 lír, iba toľko mu dovolili vyviesť z Poľska. Je prvým pápežom, ktorý nosí oblečenie šité na mieru francúzskym návrhárom, prvým pápežom hospitalizovaným na verejnej klinike. Ján Pavol II drží i primát v počte nalietaných kilometrov.

Sochár Jozef Damko

Margaréta Horváthová a Ondrej Pöss

Koniec 19. a  prvé desaťročia 20. storočia sú v  dejinách Slovenska príznačné početnými osobnosťami kultúry a umenia, ktorých talent sa rozvinul mimo Slovenska. Ich tvorba zvyčajne neobohacuje naše múzeá, galérie ani verejné priestranstvá…