Projekt Byť Židom ponúka príbeh košických Židov

Obrázok k článku

 Košičania majú možnosť objavovať židovské tradície, históriu a kultúru, navštíviť synagógy a miesta späté so životom židovskej komunity.

 Občianske združenie More pripravilo medzinárodný projekt Byť Židom (Being a Jew) s podporou Európskej únie v programe Európa pre občanov. Ako informovala Jana Šargová zo združenia More, vďaka tomu môžu Košičania spoznávať príbeh miestnej židovskej komunity. Projekt má okrem iného za cieľ informovať čím prispela židovská komunita k rozvoju Košíc. “Košičania majú možnosť 12. apríla objavovať židovské tradície, históriu a kultúru. Je to príležitosť navštíviť synagógy a miesta späté so životom židovskej komunity, vychutnať si tradičnú hudbu, jedlo a uctiť si pamiatku obetí holokaustu,“ informovala Šargová.

Sprievodcami podujatia sú Mišo Hudák, autor alternatívneho sprievodcu po Košiciach, pedagogička a sprievodkyňa židovskými Košicami Jana Teššerová a podpredsedníčka Medzinárodného výboru Ravensbrück Eva Bäckerová, ktorá viedla košickú skupinu organizácie Hidden Child – Ukrývané dieťa. Každý zo sprievodcov poníma tému z odlišného aspektu, čo účastníkom umožňuje zamyslieť sa nad históriou a kultúrou košických Židov z rôznych uhlov pohľadu.
Podľa podobného scenára sa projekt doposiaľ uskutočnil v litovských mestách Vilnius a Kaunas, v poľských Katoviciach i Gdansku a v rumunskej Alba Iulii.

 

 

 

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Galéria NOVA

Galéria NOVA vznikla koncom roku 1990 a je najstaršou súkromnou galériou na Slovensku. Jej výstavný priestor sa nachádza priamo pod Michalskou bránou v centre Bratislavy. Medzi hlavné ciele galérie NOVA patria prezentácia najvýznamnejších trendov v súčasnom výtvarnom umení. Galéria NOVA sa hlavne orientuje a podporuje umelcov, ktorí sa venujú tvorbe sklenných objektov v duchu tradície Ciglerovej sklárskej školy.

Židia vo Vrútkach

PhDr. Jana Slameňová
Príspevok vznikol na základe etnologických výskumov vychádzajúcich z osobných zážitkov pamätníkov, štúdia archívnych materiálov a odbornej literatúry. Získavanie potrebných údajov bolo zdĺhavé a problematické. I napriek najlepšej snahe sa nepodarilo niektoré javy zo života židovskej komunity upresniť, doložiť faktami a tak ostávajú v polohe spomienok Vrútočanov. I v literatúre spomínajúcej Vrútky sa stretávame s nepresnými údajmi, či len predpokladmi.