Prehľad čínskych cisárov

Legendárni cisári Jao, Šun, Jü 4000 – 3000 pred n.l.
Sia 2100 – 1600 pred n.l.
Šang (Jin) 1600-1100 pred n.l.

1300 Pchang-keng
Siao-sin
Siao-jü
1238 Wu-ting
1179 Ču-keng
1172 Ču-ťia
1139 Lin-si
Kchang-ting
1129 Wu-i
1094 Wen-ting
1084 Ti-i
1060 Ti-sin

Čou 1100-221 pred n.l.
Západný Čou 1100-771 pred n.l.

1027 Wu-wang
1024 Čcheng-wang
1004 Kchang-wang
966 Čao-wang
947 Mu-wang
927 Kung-wang
907 I-wang
897 Sia-wang
887 I-wang
857 Li-wang

Východný Čou 771-256 pred n.l.
Obdobie Jari a jesene 770-476 pred n.l.

770 Pching-wang
719 Chuan-wang
696 Čuang-wang
681 Si-wang
676 Chuej-wang
651 Siao-wang
618 Čching-wang
612 Kchuang-wang
606 Ting-wang
585 Ťien-wang
571 Ling-wang
544 Čching-wang
519 Čching-wang

Obdobie Bojujúcich štátov 403-221 pred n.l.

475 Jüan-wang
468 Ting-wang
440 Kchao-wang
425 Wej-lie wang
401 An-wang
375 Lie-wang
368 Sien-wang
320 Šen-ťing wang
314 Nan-wang

Čchin 221 – 206 pre n.l.

221 Š´-chuang-ti
209 Er-š´-chuang-ti
207 C´-jing

Chan 206 pred n.l. – 220 n.l.
Západný Chan 206 pred n.l. – 8 n.l.

206 Kao-cu
194 Chuej-ti
187 Lü-chou
179 Wen-ti
156 Ťing-ti
146 Wu-ti
86 Čao-ti
73 Süan-ti
48 Jüan-ti
32 Čcheng-ti
6 Aj-ti
1 n.l. Pching-ti
6 Žu-c´-jing

Sin 9 – 25 n.l.

9 Wang Mang
23 Keng-š´-ti (Chuaj-jang-wang)

Východný Chan 25 – 220 n.l.

25 Kuang-wu-ti
58 Ming-ti
76 Čang-ti
89 Che-ti
106 Šang-ti
107 An-ti
126 Šun-ti
145 Čchung-ti
146 Č´-ti
147 Chuan-ti
168 Ling-ti
189 Šao-ti
190 Sien-ti

Tri kráľovstvá 220 – 280
Kráľovstvo Wej
Dynastia Wej 220 – 265

220 Wen-ti
227 Ming-ti
240 Čchin-wang
254 Kao-kuej-siang-kung
260 Jüan-ti

Kráľovstvo Šu
Dynastia Šu-chan 221 – 263

221 Čao-lie-ti
223 Chou-ču

Kráľovstvo Wu

222 Ta-ti
252 Chuej-ťi-wang
258 Ťing-ti
264 Mo-ti (Kuej-ming-chou)

Ťin 265 – 420
Západný Ťin 265 – 316

265 Wu-ti
290 Chuej-ti
307 Chuaj-ti
313 Ming-ti

Východný Ťin 317 – 420

317 Jüan-ti
323 Ming-ti
326 Čcheng-ti
343 Kchang-ti
345 Mu-ti
362 Aj-ti
366 Fej-ti (Chaj-s´-kung)
371 Čchien-wen-ti
373 Siao-wu-ti
397 An-ti
419 Kung-ti

Obdobie Južných a Severných dynastií 420 – 589
Južné dynastie
Sung ( Liou-sung) 420 – 479

420 Wu-ti
423 Šao-ti
424 Wen-ti
454 Siao-wu-ti
465 Čchien-fej-ti
Ming-ti
473 Chou-fej-ti
477 Šun-ti

Čchi 479 – 502

479 Kao-ti
483 Wu-ti
494 Jü-lin-wang
Kung-wang
Ming-ti
499 Tung-čchun-chou
501 Che-ti

Liang 502 – 557

502 Wu-ti
550 Ťien-wen-ti
552 Wu-ling-wang
Jüan-ti
555 Ťing-ti

Čchen 557 – 589

557 Wu-ti
560 Wen-ti
567 Fej-ti
569 Süan-ti
583 Chou-ču

Neskorý Liang 555 – 587

555 Süan-ti
562 Ming-ti
586 Ťü-kung

Severné dynastie
Severný Wej (Toba) 386 – 534

386 Tao-wu-ti
420 Ming-jüan-ti
424 Tchaj-wu-ti
452 Wen-čcheng-ti
466 Sien-wen-ti
471 Siao-wen-ti
500 Süan-wu-ti
516 Siao-ming-ti
528 Siao-čuang-ti
530 Tung-chaj-wang
531 C´-min-ti
532 Siao-wu-ti

Zapadný Wej 534 – 556

535 Wen-ti
552 Fej-ti
554 Kung-ti

Východný Wej 534 – 550

534 Siao-ťing-ti

Severný Čchi 550 – 577

550 Wen-süan-ti
560 Fej-ti
Siao-čao-ti
561 Wu-čcheng-ti
565 Chou-ču
577 Jü-ču

Severný Čou 557 – 581

557 Min-ti
Ming-ti
561 Wu-ti
579 Süan-ti
Ťing-ti

Suej 581 – 618

581 Wen-ti
605 Jang-ti
617 Kung-ti

Tchang 618 – 907

618 Kao-cu
627 Tchaj-cung
650 Kao-cung
684 Čung-cung
Chuej-cung
Wu-chou
705 Čung-cung
710 Šang-ti
Žuej-cung
712 Süan-cung
756 Su-cung
762 Tchaj-cung
780 Te-cung
805 Šun-cung
806 Sien-cung
821 Mu-cung
825 Ťing-cung
827 Wen-cung
841 Wu-cung
847 Süan-cung
860 I-cung
874 Si-cung
889 Čao-cung
905 Aj-ti

Päť dynastií
Neskorý Liang 907 – 923

907 Tchaj-cu
913 Mo-ti

Neskorý Tchang 923 – 946

923 Čuang-cung
926 Ming-cung
934 Min-ti
Mo-ti

Neskorý Čchin 936 – 946

936 Kao-cung
943 Čchu-ti

Neskorý Chan 947 – 950

947 Kao-cu
949 Jin-ti

Neskorý Čou 951 – 960

951 Tchaj-cu
955 Š´-cung
960 Kung-ti

Sung 960 – 1279
Severný Sung 960 – 1127

960 Tchaj-cu
976 Tchaj-cung
998 Čeng-cung
1023 Žen-cung
1064 Jing-cung
1068 Šen-cung
1086 Chuej-cung
1126 Čchin-cung

Južný Sung 1127 – 1279

1127 Kao-cung
1163 Siao-cung
1190 Kuang-cung
1195 Ning-cung
1225 Li-cung
1265 Tu-cung
1275 Kung-cung
1276 Tuan-cung

Jüan (Mongoli) 1271 – 1368

1271 Š´- cu
1295 Čeng-cung
1308 Wu-cung
1312 Žen-cung
1321 Jing-cung
1324 Tchaj-ting-ti
1328 Jü-ču
Wen-cung
1332 Ning-cung
1333 Chuej-cung

Ming 1368 – 1644

1368 Tchaj-cu (Chuang-wu)
1399 Chuej-ti (Ťien-wen)
1403 Čcheng-cu (Jung-le)
1425 Žen-cung (Chuang-si)
1426 Süan-cung ( Süan-te)
1436 Jing-cung (Čeng-tchung)
1450 Taj-cung (Ťing-tchaj)
1457 Jing-cung (Tchien-šun)
1465 Sien-cung (Čcheng-chua)
1488 Siao-cung (Chung-č´)
1506 Wu-cung (Čeng-te)
1522 Š´-cung (Ťia-čching)
1567 Mu-cung (Lung-čching)
1573 Šen-cung (Wan-li)
1620 Kuang-cung (Tchaj-čchang)
1621 Si-cung (Tchien-čchi)
1628 S´-cung (I-cung ; Čchung-čen)

Čching (Mandžuovia) 1644 – 1911

Nurhači – zakladateľ
dynastie – vládol v Madžusku
Abachaj – vládol v Mandžusdku
1644 Š´-cu (Šun-č´) 1636-1661 Fu-Lin cisár Šun-č
1662 Šeng-cu (Kchang-si) 1654-1722 Süan-jie cisár Kchang-si
1723 Š´-cu (Jung-čeng) 1676-1733 Jin-čen cisár Jun-čeng
1736 Kao-cung (Čchien-lung) 1707-1799 Chung-li cisár Čchien-lung
1796 Žen-cung (Ťia-čching) 1760-1820 Jung-je cisár Ťia-čching
1821 Süan-cung (Tao-kuang) 1782-185 Min-ning cisár Tao-kuang
1851 Wen-cung (Sien-feng) 1831-1861 I-ning cisár Sien-feng
1862 Mu-cung (Tchung-č´) 1856-1874 Caj-čchun cisár Tchung-č´
1875 Te-cung (Kuang-sü) -1908 Caj-tchien cisár Kuna-sü
1909 Pchu-I (Süan-tchung) 1906-1967 Pchu-I cisár Süan-tchung

Čínská republika od roku 1912

1911-1912 Sunjatsen (Sun Čung-šan) – prechodne
1912-1916 Jüan Š´-kchaj (do 1913 dočasný v 1916 sa prehlásil za cisára)
1916-1917 Li Jüan-chung
1917-1918 Feng Kou-čang
1918-1922 Sü Š´-čchang
1923-1924 Cchao Kchun
1924-1928 občianská vojna
1928-1932 Čankajšek
1932-1943 Lin Sen
1943-1949 Čankajšek

Predsedovia republiky (v niektorých obdobiach bola funkcia zrušená a po roku 1992 sa
označuje ako prezident republiky)

1949-1954 Mao Ce-tung (predseda ústrednej ľudovej vlády)
1954-1959 Mao Ce-tung (predseda ČĽR)
1954-1968 Liou Šao-čchi (predseda ČĽR)
1968-1975 Tung Pi-wu (funkcia zrušená v 1975)
1975-1976 Ču Te (predseda stáleho výboru VSLZ)
1976-1983 Jie Ťien-jing (predseda stáleho výboru VSLZ)
1983-1988 Li Sien-nien ( predseda ČĽR)
1988-1993 Jang Šang-kchun
1993 Ťiang Ce-min

Čínská republika Tchaj-wan

1949-1975 Čankajšek
1975-1988 Ťiang Ťing-kuo
1988 Li Teng-chuej
(prvý slobodne volený prezident)

Paralelné nečínske dynastie

Ríša Kitanov Liao 916 – 1125

916 Tchaj-cu
927 Tchaj-cung
947 Š´-cung
951 Mu-cung
969 Ťing-cung
983 Šeng-cung
1031 Sing-cung
1055 Tao-cung
1101 Tchien-cao-ti

Zapadný Liao 1124 – 1211

1124 Te-cung
1144 Kan-tchien-chou
1151 Žen-cung
1164 Čeng-tchien-chou
1178 Mo-čo

Sia 1032 – 1227

1032 Ťing-cung
1049 I-cung
1068 Chuej-cung
1089 Čung-cung
1140 Žen-cung
1194 Chuan-cung
1206 Sien-cung
1211 Šen-cung
1223 Sien-cung
1227 Li-sien

Ťin 1115 – 1234

1115 Tchaj-cu
1123 Tchaj-cung
1136 Si-cung
1149 Chaj-ling-wang
1161 Š´-cung
1190 Čang-cung
1209 Wej-šao-wang
1213 Süan-cung
1224 Aj-cung
1234 Mo-ti

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Čína: Kópiu kaligrafie vydražili za 308 miliónov jüanov

V čínskom Pekingu vydražili za 308 miliónov jüanov (v prepočte približne 33,92 milióna eur) kaligrafický text na hodvábe, ktorý je kópiou práce slávneho čínskeho kaligrafa menom Wang Siči. Ten žil v rokoch 303 až 361 a do súčasnosti sa pravdepodobne nezachovalo ani jedno z jeho diel. Odborníci predpokladajú, že zvitok s rozmermi 24,5 krát 13,8 centimetra obsahujúci 41 znakov na štyroch riadkoch je kópiou Sičiho textu pochádzajúcou z obdobia dynastie Tchang, ktorá vládla v Číne v období rokov 618 až 907. Meno nového majiteľa kaligrafie, ktorá sa stala druhým najdrahším umeleckým predmetom vydraženým v Číne, nie je známe. Rekord drží iná kaligrafia, ktorá sa minulý rok predala za 436,8 milióna jüanov.

Pevnosť Veľkého čínskeho múra spočíva v ryži

Tajomstvo pevnosti a dlhovekosti Veľkého čínskeho múra spočíva v lepkavej ryži, ktorú stavebníci použili na vytvorenie malty. Zistil to čínsky vedecký tím. Výsledky ich výskumu na svojej webovej stránke zverejnil denník Daily Telegraph. Časti múra postavené počas vlády dynastie Ming vznikli pred zhruba 600 rokmi zmiešaním kaše z lepkavej ryže a haseného vápna. Práve ryžová kaša zlepila dokopy tehly tak pevne, že na mnohých miestach múru ani dnes nerastie tráva. V ryži sa nachádza amylopektín, ktorý podľa vedcov z univerzity Zheda “pomohol vytvoriť kompaktnú mikroštruktúru, čo dodalo stabilnejšie fyzické vlastnosti a väčšiu mechanickú silu”. Použitie lepkavej ryžovej kaše je pritom podľa nich jednou z najdôležitejších technologických inovácií tej doby. V období vládnutia dynastie Ming totiž vznikali hrobky, pagody a múry odolné voči zemetraseniam a iným prírodným katastrofám.

Svetové kultúrne dedičstvo v Číne

Svetové kultúrne dedičstvo v Číne je názov fotografickej výstavy v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Farebné fotografie predstavujú Veľký čínsky múr, najväčší vojenský obranný objekt vybudovaný v staroveku, ktorý je od roku 1987 zapísaný v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Veľký čínsky múr pod lupou vedcov

Čína onedlho začne terénny výskum Veľkého čínskeho múru, ktorý je súčasťou ambiciózneho plánu ochrániť obrovskú stavbu pred ďalším poškodzovaním. Dvojročný projekt, ktorý zahŕňa použitie laseru a lokalizačných systémov, je považovaný za najrozsiahlejšiu štúdiu, akú kedy na Veľkom čínskom múre urobili.