Mudrochov mlyn, Dechtice

            Areál mlynskej usadlosti v súčasnosti pozostáva zo 4 objektov, z mlynskej budovy  s výrobnou a obytnou časťou, hospodárskej budovy, zvyškov vodného náhonu a včelína. Mlynská budova pozdĺžneho pôdorysu sa nachádza pri severnom okraji areálu, spolu s dvojkrídlovou hospodárskou budovou v pôdorysnom tvare L, situovanou juhozápadne od mlyna, vymedzujú dvor približne obdĺžnikového tvaru, pozdĺžne orientovaného v smere východ – západ. Pozdĺž severnej fasády mlynského objektu sa nachádza vybetónovaná časť náhonu s priestorom na turbínu, pretekajúceho v smere zo západu na východ cez pozemok areálu, východne od mlyna sa priebeh náhonu mierne zalamoval na juh. Západnej časti areálu je situovaný malý objekt včelína, osadený na pravom brehu vtedajšieho náhonu. Pozemok  areálu je svahovitý, zvažujúci sa južným smerom. Dvor sa svahovitému terénu prispôsobuje niekoľkými terasami, prepojenými chodníkom a schodíkmi. Východne od dvora, pozdĺž mlynice klesá terén výraznejšie.

            Mlynský objekt má nepravidelný obdĺžnikový pôdorys, orientovaný pozdĺžne v smere východ – západ, ktorý odráža jeho funkčné rozdelenie, aj stavebno-historický vývoj. Na západnej strane je obdĺžniková obytná časť, ku ktorej od východu prilieha o niečo širšia výrobná časť, pozostávajúca z mlynice a jej mladšej prístavby obsahujúcej zámočnícku dielňu. Pozdĺžna os výrobnej časti je mierne vychýlená južným smerom, čo vytvára zalomenie v priebehu pôdorysu. Objekt je v obytnej časti prízemný, v hospodárskej dvojpodlažný, postavený z miešaného tehlovo-kamenného muriva. Vďaka klesajúcemu terénu má dvojpodlažná mlynica hrebeň strechy v rovnakej výške ako prízemná obytná časť. Obytná časť je pozdĺžne 2-traktová, s pôvodne chodbovým traktom na južnej strane a radom obytných miestností na severnej. Strecha objektu je sedlová s tromi samostatnými krovovými konštrukciami na obytnej časti, mlynici a dielni. V mlynici a dielni sa zachovali časti pôvodných výrobných technických zariadení, prvky prevodovej a pracovnej sústavy mlynskej prevádzky, ako aj zariadenie zámočníckej dielne z obdobia pred polovicou 20. storočia.

                        Hospodársky objekt je dvojkrídlový, na pôdoryse obráteného L, s dlhším krídlom orientovaným pozdĺžne východno-západným smerom, kratšie krídlo sa na dlhšie napája v jeho západnej časti kolmo od severu. Južné dlhšie krídlo je 3-priestorové, nachádzajú sa tu priestory maštale, komory a chlievov, západné krídlo je pôvodne 1-priestorové, neskôr  rozčlenené vloženou pivnicou a prešovňou. Objekt má sedlovú polvalbovú strechu s murovanými lichobežníkovými štítmi. Severnou časťou západného krídla je zasadený do svahovitého terénu. Stredný priestor v južnom krídle, pôvodne pravdepodobne komora, je zaklenutý tromi poľami tehlovej pruskej klenby.

História a vývoj: 

Praveké osídlenie územia obce je doložené sídliskovými nálezmi z doby bronzovej i laténskej. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1258. Historický názov sídla sa vyvíjal v podobe villa Degce (1258), neskôr ako Dekte (1280), Dechta (1449), Dyecthycz (1553), Dechticze (1773); po maďarsky Dejte, nemecky Dechtitz, latinsky villa Degce. Územie poddanskej obce patrilo hradnému panstvu Dobrá Voda a od 16. storočia získala obec privilégia a vyvíjala ako zemepanské mestečko. V tej dobe sa tu usadil Habáni a rozvíjali hrnčiarstvo. V roku 1663 Dechtice prepadli Turci a 35 obyvateľov odvliekli do zajatia. Časť Dechtíc bola podľa potoka Blava určitú dobu rozdelená medzi Bratislavskú a časť do Nitrianskej župy. Ale od 1884 už bola súčasťou Bratislavskej župy. V roku 1553 mala obec 20 port, v roku 1715 v Bratislavskej 19 daňovníkov, v Nitrianskej vinice a 27 želiarov, v roku 1720 krčmu a 29 daňovníkov, v Nitrianskej 25 rodín, v roku 1828 mali Dechtice 158 domov a 1100 obyvateľov. V roku 1869 mala obec 1130 obyvateľov, 1900 1251 a v roku 1948 1612 a v roku 1970 -1789 obyvateľov. V roku 1908 si vzniklo v obci úverové družstvo. Obyvatelia obce sa až po začiatok 20. storočia živili prevažne poľnohospodárstvom, vinohradníctvom, hrnčiarstvom a džbankárstvom .

Od vzniku prvej ČSR bola obec administratívne súčasťou Bratislavskej župy, okres Trnava, potom súčasťou kraju Bratislava, okres Trnava do roku 1960 a do roku 199?? súčasťou Západoslovenského kraja, okres Trnava. Dnes je obec súčasťou Trnavského kraja, okres Trnava.

 

Urbanistický vývoj sídla vo vzťahu k areálu vodného mlyna.

            Obec vznikla s ulicovou zástavbou na križovatke cesty vedúcej cez karpatský priesmyk chránený Dobrovodským hradom a cesty vedúcej od západu na Považie pozdĺž svahov Malých Karpát. V obci sa nachádzajú dva stredoveké kostoly, románsky na návrší nad obcou a gotický priamo v obci. Obecný urbanizmu sa postupne vyvíjal do rozvinutej ulicovky so zložitejším urbanizmom. Začiatkom 17. storočia bol v katastri obce založený františkánsky kláštor sv. Kataríny, známy ako Katarínka.

Existenciu minimálne jedného mlyna možno na základe analógií predpokladať už v neskorom stredoveku, najstaršie v súčasnosti známe doklady o existencii mlynov je mapa 1. vojenského mapovania Uhorska z poslednej štvrtiny 18. storočia. Mlyny vznikali na ramenách toku Blava, resp na umelo vybudovaných vodných náhonoch. Na spomenutej mape sú zaznačené 3 mlyn, dva v priamej náväznosti na obecný urbanizmus a jeden mimo vtedajšieho intravilánu, severným smerom. Vtom čase už severne od obce fungoval aj mlyn na výrobu papiera, ktorý sa postupne v priebehu 19. storočia rozvinul na rozsiahlu papiereň. Na mapovom liste 2. vojenského mapovania Uhorska z roku 1838 je priamo v intraviláne a jeho bezprostrednej blízkosti je zaznačených 5 mlynov a jedna vodná píla. Koncom 19. storočia vznikla v priestore medzi riešeným mlynským areálom a centrom obce rozsiahla sústava chovných rybníkov, tzv. Rybáreň, ktorá bola napájaná priamo z potoka Blava, ako aj z mlynského náhona.

Obec si zachovala svoj poľnohospodársky charakter, hoci obyvatelia pracovali v aj priemysle v Trnave, Piešťanoch, časť aj ako lesní robotníci a neskoršie ako poľnohospodári miestneho JRD.

Zástavba obce obytnými domami tradičného typu – pozdĺžne na dĺžku domu i kolmo štítom na ulicu, doplňujú novšie domy z 50- až 80-tych rokov 20. storočia i najnovšie z konca 20. storočia po dnes.

Na katastrálnej mape r roku 1898 a podľa parcelných protokolov z roku 1894 sú v týchto miestach už 2 mlyny – Neuvirtov – dnešný Mudrochov a Oravcov mlyn.

 

Stavebno-historický vývoj usadlosti:

Mlyn s areálom s najväčšou pravdepodobnosťou vznikol najneskôr koncom 18. resp. na prelome 18. a 19. storočia. Stavebno-historický charakter zachovaných prvkov hospodárskeho objektu a obytnej časti mlyna – riešenie okien, maľované šambrány, pruské klenby a zachované fabióny poukazujú práve  na koniec 18. resp.  začiatok 19. storočia. Mlyn je jednoznačne zachytený na mape 2. vojenského mapovania Uhorska z roku 1838. Na mape 1. je severne od obce zaznačený mlynský objekt, situovaný v mierne odlišnej pozícii, ako na mladšom mapovaní, ale vzhľadom na často výraznú schematickosť tohto mapovania snáď zakreslený mlyn môžeme stotožniť s riešeným areálom.

Najstaršie objekty areálu sú objekt mlyna pozostávajúci z obytnej a výrobnej časti a dvojkrídlová hospodárska budova na južnej strane dvora. Mlyn vznikol pôvodne ako kolesový s jedným vodným kolesom na vrchnú vodu, čo dokazuje zamurovaný otvor  na hriadeľ kolesa situovaný približne v strede severnej fasády a vyplýva to aj zo starších katastrálnych mapovaní. Tento objekt prešiel počas svojej existencie najvýraznejšími úpravami a zmenami, ktoré si vyžiadala jednak modernizácia výrobnej technológie, jednak prispôsobovanie obytnej časti vývoju bežného štandardu bývania. Najvýraznejšia zmena, odrážajúca sa na objekte mlyna a na celom areáli bola prestavba v 30. rokoch 20. storočia, keď bol upravený náhon pozdĺž mlynského objektu, vybudovaná turbína a pristavaná dielňa so strojom na  ryhovanie valcov mlynských stolíc. Hospodárska budova však od svojho vzniku prešla minimálnymi stavebnými zmenami, najvýraznejšia bola výstavba prešovne a pivnice v jej severnej časti v medzivojnovom období 20. storočia. Mlyn sa na pôvodný výrobný účel nepoužíva od 50. rokov 20. storočia, pôvodný mlynský náhon prebiehajúci v severnej časti areálu je nefunkčný a z väčšej časti zanesený. Pôvodne ho západne od mlynského objektu premosťoval kamenný oblúkový most, ktorého časti sú zachované v zasypanom náhone. Najmladšou súčasťou areálu mlyna je objekt včelína postavený v 50. rokoch 20. storočia v západnej časti areálu.

Najstarším písomným dokladom k mlynu, uloženým Trnave na katastrálnom úrade majetkový výpisu z roku 1883 s číselným zápisom mlynu a pozemkov, staršie podklady nie sú zatiaľ evidované. Parcelný protokol z roku 1894 uvádza ako vlastníkov mlyna Nándora (Hainricha) Neuvirtha a Paulínu Neuvirthovú, stav z tohto protokolu je zachytený na parcelnej mape z roku 1898. V roku 1904 nadobudla vlastníctvo mlyna rodina Mudrochová, ich vlastníctvo dokladá aj evidencia priemyselných listov v roku 1939, a potomkovia tejto rodiny vlastnia usadlosť aj v súčasnosti.

 

Podrobnejší stavebno-historický vývoj mlyna:

Mlyn je zakreslený na 2. vojenskom mapovaní. Podľa dispozičného riešenia niektorých architektonických prvkov je predpoklad, že najstaršou časťou  objektu je jeho obytná časť a spodok mlynice. Tvaroslovím zachovaných prvkov – riešenie okien, zachované fabióny, poukazuje na dobu  konca 18. až začiatku 19. storočia. Podľa ústneho podania sa traduje, že pôvodne tam bývali  mníšky.

Mlyn sa skladá z dvoch spojených, ale podlažne aj dispozične odlišných častí, kde na západnej strane je obytná časť a na východnej strane časť výrobná.

Na základe predbežnej stavebno-historickej analýzy vyplývajúcej z obhliadky objektu je možné určiť minimálne 3 zásadnejšie stavebné fázy stavebno-historického vývoja objektu.  Najstaršiu prezentujú staršie zamurované fasádne otvory rozpoznateľné v prasklinách muriva fasád obytnej časti objektu. Ďalšiu fázu charakterizuje slohová podoba severnej fasády objektu v obytnej časti, slohovo zaraditeľná do prvej polovice 19. storočia. Najneskôr v tomto období existoval mlyn pravdepodobne v celom pôdorysnom rozsahu, s obytnou časťou a výrobnou časťou, ktorá okrem mlynice obsahovala aj byt mlynárskeho pomocníka, alebo učňa, pozostávajúceho s malého pitvora s čiernou kuchyňou a jednej izby. Tretia zásadná stavebná úprava bola vykonaná v 30. rokoch 20. storočia, keď bola modernizovaná pracovná a hnacia sústava mlyna. Obytná izba mlynárskeho pomocníka bola  upravená na zámočnícku dielňu, nad ňou vzniklo ďalšie podlažie s obytnou miestnosťou a skladom. Počas tejto úpravy sa pravdepodobne zmenila podlažná dispozícia mlynice, na súčasné 3 pracovné podlažia – prízemie (polosuterén), poschodie a podstrešie, kde sa nachádzali jednotlivé technologické prvky pracovnej a prevodovej sústavy. Možno predpokladať, že hmota mlynice bola v tom čase aj mierne nadstavaná. Hnacia sústava bola zásadným spôsobom upravená z pohonu vodným kolesom na vrchnú vodu na pohon Francisovou turbínou. Priestor pôvodnej kolesovne bol sčasti prekrytý a v uzavretom priestore vznikla miestnosť turbínovne, pod ktorou sa nachádza vývarište  s odtokom vody od turbíny a obtokovým prepadom vody z náhonu. Náhon na turbínou bol upravený ako vybetónované vodné koryto so stavidlom tesne nad turbínou, ktoré rozdeľuje vodu na turbínu a do obtokového prepadu.  Úpravu náhonu, výstavbu miestnosti pre turbínu a jej osadenie dokumentuje datovací nápis v betónovejobrube stavidla s rokom 1933. Podľa zachovanej dobovej projektovej dokumentácie turbínu dodala a montovala Továrna na mlýnske stroje Josef Prokop a Synové v Pardubiciach, ktorá dodala aj rýhovací stroj na opravu valcov mlecích stolíc, osadený v zámočníckej dielni.

V tom období boli inštalované aj nové technologické prvky pracovnej sústavy, 2 valcové stolice, lúpačka a šrotovník, z ktorýchjedna valcová stolica a lúpačka pochádzajú z továrne Josef Prokop a Synové Pardubice, boli vyrobené a pravdepodobne aj osadené v roku 1935. V čase poslednej úpravy bola taktiež prefasádovaná južná fasáda objektu vo výrobnej časti s úpravou výrezov fasádnych otvorov a ich výplní a vznikol aj vstupný rizalit do oboch časti objektu, pristavaný k tejto fasáde. V tomto čase vznikol aj  plastický omietkový nápis „VALCOVÝ MLYN MUDROCHOVSKÝ“.  V priebehu 2. polovice 20. storočia boli na objekt vykonané niektoré utilitárne zásahy, ktoré sa týkali prevažne obytnej časti.  V pôvodne priebežnej chodbe na južnej strane boli vybudované záchod a kúpeľňa a  južná fasáda v tejto časti objektu bola utilitárne upravená s novými širokými, trojkrídlovými oknami.

Obnova, reštaurovanie a konzervácia: 

Predmetom ochrany usadlosti valcového vodného Mudrochovho ( predtým Neuvirtov) mlyna je jeho areál, ktorý sa skladá z mlyna s obytnou časťou, hospodárskou budovou a včelína so situovaním na danej parcele. Mlyn, hospodárska budova, včelín sú autenticky zachovanými stavbami areálu, ktorý má doloženú svoju existenciu od 18. resp. začiatku 19. storočia s úpravou na moderný vodný mlyn v roku 1934, kedy sa zmenil vodný pohon s použitím turbíny ( dnes už neexistujúcej) a kde sa okrem mletia zrna na múku opravovali  časti valcov z mlecích súprav, nie len vlastného mlyna, ale aj iných mlynov z okolia. Celá usadlosť je od roku 1948 nezmenená – bez zásadných úprav či prestavieb.  Osobitosťou areálu jeho niekdajšie funkčné využitie je nielen na mletie zrna, ale aj v čase mimo sezóny na opravu súčastí mlynov z okolia. Podľa evidencie v ÚZPF máme na Slovensku chránených 33 vodných mlynov z toho sú 3 ako areály – v Bratislave a Prešove a 2 ako turbínové v Mníšku nad Hnilcom a Richnave s turbínou. Hospodárska budova napriek svojmu stavu má zachované obvodové murivá i klenby spolu s riešením otvorov i zachovaných súčastí – žľabov na kŕmenie. Špecifickou stavbou je včelín, ktorý podľa registra NKP v ÚZPF je zapísaný  pod číslom 11793/1-4 a svojou osobitosťou stvárnenia drevených stien s reliéfmi je aj unikátom. Z hľadiska urbanistických hodnôt je to samostatný areál stavieb mimo zástavby obce, ktoré sa viažu k časti obce s románskym kostolom situovaným na severnej strane obce na vyvýšenine pri potoku Blava. Vlastný mlyn má dve časti obytnú, ktorú predpokladáme, že je rezíduom inej staršej barokovej – klasicistickej stavby možno už od začiatku s vodným mlynom s mlynským kolesom a náhonom. Súčasný mlyn je už upravenou stavbou vodného mlyna s náhonom v roku 1933, ale s pohonom na turbínu a 3-mi mlecími sústavami.

Hodnotu autenticity a historického dokumentu usadlosti valcového vodného Mudrochovho ( predtým Neuvirtov) mlyna má jeho areál, ktorý sa skladá z mlyna s obytnou časťou a včelína, Z dôvodu ruiny. Mlyn a včelín sú autenticky zachovanými stavbami areálu, ktorý má doloženú svoju existenciu od 18. resp. začiatku 19. storočia s úpravou na moderný vodný mlyn s turbínou v roku 1934. Celá usadlosť je od roku 1948 nezmenená – bez zásadných úprav či prestavieb, okrem predaja turbíny, ktorá dnes už neexistuje. Význam usadlosti je nielen z hľadiska architektonicko – stavebného, ale najmä z hľadiska jeho technického zariadenia – zachované 3 mlecie sústavy s transmisiami a stavby včelína ako doplnkovej činnosti mlynára. Podľa registra NKP v ÚZPF máme zapísané 3 mlyny, ktoré majú alebo mali pohon na tzv. Francischiho turbínu a celkove je zapísaných 33 vodných mlynov 2 aj  s areálmi v rámci SR. Osobitosťou areálu jeho niekdajšie funkčné využitie je nielen na mletie zrna, ale aj v čase mimo sezóny na opravu valcov. Špecifickou stavbou je včelín, ktorý podľa registra NKP v ÚZPF  je zapísaný  pod číslom 11793/1-4 a na Slovensku svojou osobitosťou stvárnenia drevených stien s reliéfmi je aj unikátom. Z hľadiska urbanistických hodnôt je to pomerne významný a samostatný areál stavieb mimo zástavby obce, ktoré sa viažu k časti obce s románskym kostolom situovaným na severnej strane obce na vyvýšenine pri potoku Blava.  Vlastný mlyn má dve časti obytnú, ktorú predpokladáme, že je rezíduom inej staršej barokovej – klasicistickej stavby možno už od začiatku s vodným mlynom s mlynským kolesom a náhonom. Súčasný mlyn je už upravenou stavbou vodného mlyna s náhonom v roku 1934, pozri aj www.mudrochovmlyn.sk . Ako architektonicko – stavebné a technické dielo má svoje opodstatnenie ako súčasť kultúrneho dedičstva a jeho výberovej kategórie pamiatkového fondu – nehnuteľnej kultúrnej pamiatky. Špecifikom stavebného diela je zachované technické zariadenia a stavba včelína, ktoré spolu s mlynom sú uceleným súborom dokumentujúcim aj doplnkovú činnosť mlynára - včelárenie. Hodnotu jedinečnosti má stavba včelína. Podporiť Občianské Združenie Mudrochov Mlyn možete aj vy 2% daní. Situovanie usadlosti v teréne nad obcou vytvára už prístupovej cesty jedinečný pohľad na obec i usadlosť, pritom blízkosť románskeho kostola zvyšuje je viazanosť na sídlo a celkový ráz krajiny. Historickú funkciu mlyna prevádzkovaného až do roku 1948 potom už len ako súčasť bytovej jednotky dokazuje zachované technické zariadenie mlyna i funkčné prvky hospodárskej budovy.

Číslo UZPF: 
11793/1-4
Ulica: 
Dechtice
Číslo - orientačné: 
259
Obec: 
Dechtice
Iné názvy: 
Valcový mlyn Mudrochovych
Poloha: 
Severozápadná časť západného Slovenska pod úbočím Malých Karpát
Prístup: 
autom, pešo z obce, cykloturisticka trasa
Informačné zdroje: 

Umiestnenie

Dechtice 259
Dechtice

  • Verzia pre tlač
  • Poslať priateľovi
  •  

Mapa

Pre zobrazenie mapy je nutný javaskript.

Mudrochov mlyn, Dechtice

Prihlásenie

To prevent automated spam submissions leave this field empty.