Nováky

Nováky, priemyselné stredisko hornej Nitry s bohatými zdrojmi hnedého uhlia, rozvinutým baníctvom, energetickým a chemickým priemyslom, boli osídlené už v mladšej dobe bronzovej. Z tej doby pochádza popolnicové pohrebisko lužickej kultúry. Osídlenie pokračovalo aj v staršej dobe železnej a v predvel’komoravskom slovanskom období. Ďalšie, kostrové pohrebisko tu vzniklo počas veľkomoravskej doby v 9. storočí. Sídlisko s názvom Nouac máme písomne doložené v roku 1113 v listine zoborského opátstva.
Vplyv na rozvoj Novák mala obchodná cesta smerujúca na sever, do Turca. Nováky patrili k hradnému panstvu Prievidza, od roku 1352 k panstvu Sivý Kameň. Na konci 14. storočia došlo k premene zo zvykového práva na zákupné, čo prinieslo aj zmenu voleného richtára na dedičného – škultéta. V 15. storočí získali richtárstvo, 2 kúrie a mlyn Majténiovci, v 16. storočí ich prenajali Adamovi Kostolánimu. Koncom 17. storočia postavili Majténiovci v Novákoch kaštieľ – tzv. horný (ktorý bol zbúraný v roku 1961) a Nováky sa stali strediskom panstva Sivý Kameň. Vojská Františka II. Rákociho, ktoré na začiatku 18. storočia plienili aj v tejto oblasti, zničili hrad Sivý Kameň a Nováky museli následkom vojen počas celého 18. storočia obnovovať svoje hospodárstvo. Majetky Majténiovcov sa vtedy zlúčili a následne boli spravované ako novácke panstvo.

Na prelome 18. a 19. storočia prevládala obilná produkcia a výroba liehových nápojov. V roku 1913 postavili úzkokoľajnú železnicu do Podhradia. Po skončení prvej svetovej vojny obyvatelia Novák pracovali na miestnom veľkostatku a chodili na sezónne práce. V roku 1938 sa začala stavať chemická továreň, v roku 1941 sa začalo ťažiť uhlie a postavila sa tehelňa. Za druhej svetovej vojny tu bol zriadený židovský koncentračný tábor, kde bývalo a pracovalo asi 1700 Židov. Nováky sa vo vojnových časoch stali aj strediskom ilegálneho odboja, tlačili sa letáky a rôzne iné pomocné materiály. Po druhej svetovej vojne, v 50. rokoch, boli otvorené dve bane, vybudovaná elektráreň, rekonštruované chemické závody, vystavané nové byty. V roku 1961 Nováky získali štatút mesta.

Z významných osobností v Novákoch pôsobili: drevorezbár Jozef Sziklay–Strnad (1853–1934), pedagóg a politik Jozef Hagara (1917 – 1964) a ilegálny odbojový spravodajca Ernest Otto (1917 – 1962).

Časťami mesta Nováky sú aj Horné Lelovce a Laskár. Horné Lelovce sú prvýkrát písomne doložené v roku 1232 ako Lelevch, ktoré kráľ Ondrej II. daroval taverníkovi Maradichovi. V 14. storočí sa celé pôvodné Lelovce rozšírili a ich chotár sa rozdelil na dve časti – južnú (dolnú) a severnú (hornú). Neskôr patrili Horné Lelovce rodinám Kostolániovcov, Turčániovcov, Majténiovcov, Beréniovcov. V roku 1944 boli pripojené k Novákom.

Ďalšia časť Novák – Laskár sa vyvinula v ich chotári z osady Kabianka (ktorej starší názov bol pravdepodobne Osada svätého Jakuba) koncom 12. storočia. V roku 1419 sa spomína v listine turčianskeho konventu pod názvom Laskafalva. Patrila k hradnému panstvu Prievidza, od 14. storočia bola majetkom rôznych šľachtických zemianskych rodín. V 18. storočí to boli Beréniovci, Brauneckerovci a Tarnóciovci. Bol tu aj mlyn, obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a pracovali ako nádenníci na veľkostatkoch. Sídlom veľkostatkára Kazimíra Tarnóciho bol v 19. storočí kaštieľ s cennou knižnicou a rodovým archívom. Po prvej svetovej vojne pracovali obyvatelia väčšinou v stavebníctve. Obec Laskár, podobne ako Horné Lelovce, bola pripojená k Novákom v roku 1944.

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Hrad Plaveč

Ako opevnené strážne miesto, ovládajúce dôležitú cestnú križovatku musel vzniknúť už v 12. storočí. Prvá nepriama písomná zmienka o hrade je v listine kráľa Belu IV. z roku 1269.

Spišský hrad

Spišský hrad bol pôvodne župným hradom a prvá písomná zmienka o ňom je z roku 1209. Stojí na mieste rozmerného hradiska z prelomu 1. a 2. storočia n.l.

Odpovede

Comments are closed.