V Štítniku sa zachovali významné objekty

Štítnik, obec s bohatou históriou, leží v údolí potoka Štítnik v Slovenskom krase. Najstaršia písomná zmienka o banskej osade pochádza z roku 1243. Ťažba a spracovanie železnej rudy umožnili jej prudký rozvoj. V roku 1328 dostal Štítnik od kráľa mestské výsady a stal sa poddanským mestečkom. Bol však aj významným trhovým a remeselníckym mestom. Ďalšie mestské práva mu boli udelené v 15. storočí.

Rozmach mesta narušili turecké vpády. Jeho oživenie nastalo až začiatkom 17. storočia. Rozvíjali sa remeslá a obchod so železom, ktoré sa tu vyrábalo. Prosperita mesta sa odrazila aj v stavebnej činnosti. V druhej polovici 19. storočia nastáva stagnácia v železiarstve a s ňou aj postupný úpadok mestečka.
V Štítniku sa dodnes zachovali viaceré umelecky a historicky významné objekty. Na dolnom konci obce stoja zvyšky bývalého vodného hradu, ktorý postavili v roku 1432. Patril k strážnym hradom protitureckej obrany. Koncom 16. storočia bol prestavaný a začiatkom 19. storočia niektoré poškodené časti prebudovali na klasickú kúriu a na hospodárske stavby.

Neobyčajne krásny je gotický evanjelický kostol zo 14. storočia so vzácnymi stredovekými nástennými maľbami a s umelecky mimoriadne hodnotným vnútorným zariadením. Pri kostole stojí budova bývalej mestskej latinskej školy z roku 1532 a fara. Zaujímavými pamiatkami na námestí sú typické remeselnícke a meštianske domy zo začiatku 19. storočia, ktoré si zachovali svoj klasicistický charakter.
Pôvodná baroková budova obecného domu bola prestavaná v roku 1780. Zachovalé klasicistické rodinné kúrie pochádzajú z poslednej tretiny 18. storočia. Barokový katolícky kostol postavili na námestí v roku 1749 a obnovili ho v roku 1896. Pred kostolom sa nachádza neskorobarokový stĺp z roku 1710.
Z kedysi chýrnych železiarskych podnikov dnes stoja už len zvyšky múrov.

BRANISLAV MAJLING

Zdroj: Roľnícke noviny

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Kostol ako urbanistický fenomén slovenského vidieka

Ivan Gojdič “… nežne krášli každý rozjasaný štít do výšok volajúcich chmúrnych turní, čo ticho strážia naše rodné valaly, umlčia všetok ľudský nárek vzpurný, i dávne hriechy, ktoré k nebu volali.”
Michal Chuda
Šťastím môžeme nazvať skutočnosť, že na Slovensku ešte máme toľko sídiel – dedín či osád s historickými, novšími alebo úplne novými kostolmi vsadenými do zástavby, ktorá ešte stále nesie nemalé urbanistické kvalitatívne znaky (napriek ich rýchlemu úbytku), a že na rozhraní tisícročí – v roku Veľkého jubilea môžeme konštatovať: je tu čo poznávať, je tu čo chrániť pre ďalšie storočia, ktoré budú tejto krajine dopriate.

Kaštiel vo Svätom Antone 250-rocný ?

Oľga Kuchtová

Kaštieľ so Svätom Antone leží v  kraji pod Sitnom, v  blízkosti starobylej Banskej Štiavnice, na úpätí lesnatých hôr. Má také silné fluidum, že neustále priťahuje návštevníkov aj napriek tomu, že lepšie časy zažil už dávno. Patril známemu šlachtickému rodu Koháryovcov, neskôr Coburgovcov, ktorých príbuzenstvo preniklo do všetkých panovníckych rodov v  Európe. Vyhlásením tejto pamiatky za štátny kultúrny majetok sa v  roku 1951 dostal do správy štátu. V  roku 1962 získal štatút múzea.

Renesančné trulice III

1.1.2. INTARZIA S RASTLINNYMI MOTIVMI
Z obdobia renesancie sa na Slovensku zachovala počtom pomerne rozsiahla skupina intarzovaných truhlíc jednotnej výtvarnej koncepcie pravdepodobne domáceho pôvodu. Jednotlivé práce spája veľa spoločných znakov týkajúcich sa okrem uplatnenia rovnakej techniky výzdoby i dekoratívnych elementov, aj ich celkového usporiadania v architektonickom členení podobnom vo všetkých truhlicach tejto skupiny.