janko
Forum Replies Created
-
Naši mladí si chcú v podkroví urobiť byt. Na tom by nebolo nič, ale chcú osobitný vchod. Ten vchod by asi 5m2 a vysoký cca 7m. Mne sa jedná o to, či má na ten vchod byť stavebné povolenie. Ďakujem
Prax je taká že môj ujco si spravil celú novú strechu ako novú bytovú jednotku a keď prišiel starosta tak si dali po štamprle a povedal mu len aby skúsil robyť problémy. Toto nie je oficiálne správny postup iba reálny postup. Ten kto nepotrebuje úver, alebo ŠFRB sa môže na … Fakt nemám nič proti tomu veď sa tým ešte živým ale jednoducho v niektorých krajinách to funguje tak že človek donesie pár papierov a na počkanie má povolenie, a zvyčajne všetko vybaví v jednej budove. Teda nejak tak približne to môže byť. Čiže ked máte dobrých susedov a nebude to nejak byť do očí tak si môžete ušetriť trochu času a peňazí. I keď to za veľa nebude stáť ak si nedáte spraviť projekty niekým skúseným, ale vám vlastne ide o povolenie. No a niekto si dá ešte pro forma vybaviť aspoň ohlásenie na výmenu krytiny a poškodených častí krovu a tú prístavbu prípadne ako drobnú stavbu. Čo je len vypísanie jedného tlačiva a zaslanie na Obecný úrad. No a akože počas zobytnenia im to spadlo, zistili že je to celé poškodené tak sa to celé vymenilo. Ale to je jedno.
Ale samozrejme oficiálne treba stav povol.
-
Ale dá sa ešte ušetriť. a potom by to tak nebolelo. Čiže ak sa bude jednať o typovú stavbu nejakej drrevenice z katalógu tak projektant spracuje iba osadenie stavby a prípadne prípojky. Osadenie ide okolo 7 tis. a prípojky každá okolo 5 tis, čiže elektrika a ostatné ako žumpa alebo studňa ak nie sú verejné. No a ak to neni typová stavba tak ti projekty môžu spraviť zadara u firmy ktorá to bude vyrábať zväčša špecializované podniky. Ak to má byť svojpomocne a nedá sa použiť žiadny typový projekt čo by sa aspoň trochu podobal tvojej predstave tak hold musí sa to skresliť. Ale keby sa to aspoň trochu podobalo tak pri kolaudáciii stačí červenou ceruzkou zakresliť zmeny pokial nie sú extrémne veľké a vybavená. Stavebné povolenie si vybavíš sám to sa dá. Určite už máš aj tak nejakého známeho zktorý ti to zastreší a podpíše, ved pomáhať si musíme, aj ked výsledok nemusí dobre dopadnúť ale ked si si istý že že to ovládaš, ale v konečnom dôsledku poznám tiež projektantov, takže je to jedno. Stačí mať cit pre pekné, poradiť sa s technickým riešením, od známych zohnať nejaké projekty aby si mal mustru a je to.
-
Idem to teraz riešiť keďže pracujem na podobnej koncepcii a to tak že si to najskôr predbežne omáknem telefónom na Ministerstve stavebníctva a podľa reakcie by som tak naformuloval požiadavku aby bola odpoveď že netreba stavebné povolenie. A keď taký papier podsuniete úradníkom ktorý sa boja rozhodnúť a teda zvolili by zrejme račej ten náročnejší postup ktorý sa zvyčajne zvolí keď je to otázne a to spôsob stavebné povolenie tak takto by jednoducho nemal pochybnosti a v prípade nejakého štátneho stavebného dohľadu ak by sa niekto kvôli tomu vzrušoval že čo to tam za nádheru vyrástlo môžeme argumentovať daným vyjadrením. Vo štvrtok budem mať lajstro z Ministerstva že na nafukovacie haly netreba povolenie. No a pozriem kto to písal a niečo také vybavím na takýto typ stavieb. Dám tunak vedieť ako postupujem.
-
Alebo tým opalovaním po zmontovaní drevenice zobrať plynovú bombu a horákom to opáliť. Alebo spraviť mobilné ohnisko na nejakom pekáči s kolieskami a posúvať ho okolo chalupy, potom dať na stôl s kolieskami a zase okolo. Poruke mať akurát hadicu s vodou.
-
ktorých steny sú obložené asi falošným šindľom, ktorý je tiež opaľovaný. Dúfam , že sa nemýlim. Ten akože zuhoľnatelý povrch bráni rýchlemu hnitiu dreva a pýtam sa, či neodradzuje aj drevo požierajúci hmyz? Veď hmyz má v sebe asi tiež nejakú zábranu vliezať cez zuhoľnatelý povrch do dreva, kde mu potencionálne hrozí uhorenie. A pri horení vznikají zrejme aj nejaké dechty, koré prirodzene odpudzujú škodcov.
Takže moja otázka do diskusie by znela, či nie je vhodné pri novej drevenici použiť namiesto chemickej ochrany vonkajšie opaľovanie zrubu a následne natretie ľanovým olejom. Zároveň sa samozrejme musí spoľahnúť na firemné reči o starostlivom výbere a zimnom výrube dreva. :-)vyzerá to na dobrý nápad. Ved aj slanika a parenica sa udia aby do nich nešli červíci a neplesniveli. Taktiež sa kedysi vykurovalo bez komína a dym stúpal do povaly kde zadymením konzervoval drevo proti škodcom a možno aj bol odolnejší voči požiaru, ale to asi nie to by musel zuholnatieť, neviem.
No ale mňa teda napadlo jak som to čítal, že buď drevo udiť, čo sa mi vidí trochu prácne resp. potom s ním pracovať by bolo asi otázne. Alebo čo je asi lepšie zachytiť ten decht resp. ten dym do nejakého roztoku a tým to drevo napúšťať. Taký prachový alebo vodný filter je bežná technológia. Mohol by napríklad vyzerať tak že ked bude stúpať ten dym tak najskôr bude tenká minerálna rohož ktorá zachytí nečistotu a zároveň časť dechtu, potom nad ňou by som dal rozprašovač ako je tá mlžiaca fontánka, kúpil som ju v http://www.conrad.sk no a tie spaliny by sa tým ochladily skondenzovaly v tej mlhe a klesli dole do zbernej nádoby odkial by sa zase prečerpávyly obyčajným fontánkovým čerpadielkom. Prípadne by tá mlha mohl apadať na tú rohož z minerálnej vlny a tak by to bolo ešte účinnejšie. Teda ak tá rohož moc nezníži účinnosť stúpania dymu, ale potom by sa len vymočila vo vode a mali by sme daný konzervačný roztok. Ked ten dym je jedovatý aj pri nadýchaní pre človek tak bude isto aj pre červíkov červotočov lebo čím jednoduchšie organizmy tým sú citlivejšie n aškodliviny. Potom už len vyskúšať náter ako účinkuje či už na postihnuté drevo alebo ako prevencia na nové drevo. Ako náter vsiaknutý by snáď už nemal škodiť človeku ved aj slaninka ked sa dých aneotrávi človeka ale neviem, ale keď ju aj je tak to by ho muselo vykotiť už dávno.
Alebo potom založiť oheň v už postavenej drevenici a nechať jku udiť. Len z vonka by to bolo náročnejšie ako to cele vytvoriť druhý plášť. -
Ja len teoreticky. si popíšem.
podl amna je to v pohode práca na svojpomoc.
čo tak nájsť v knižnici nejakú knihu, alebo klasicky poskladať mozaiku z drobných informácií od technologických listov výrobcov daných prípravkov.
dá sa zaiste požičať stroj na brúsenie, ale možno by stačil nejaký menší ručný, ktorý aj tak bude treba na detail yokolo radiatorov.
prach sa len hrubo alebo vobec nepozametá, nepametám, potom sa tam nagebrí nejaká emulzia tá sa zmieša s tými prach časticami a zatre sa to do tých škár. Ale to len matne spomínam ako mi to kamará tpopisoval. No a už len krycí lak, zaiste by stačilo niečo prírodné na báze včelieho vosku a pod. Síce to dlho nevydrží nepoškrábané, alebo potom nejaká olejovina s riedidlom čo si človek fetne ale čo už. Alebo si zavolať firmu na jednu malú miestnosť získať know how a je to. -
Ja som svojho času našiel iba 2 firmy na drevovlaknité tepelnoizol panely. Jedna je tá smrečina a druhá nejaký dovozca polských podobných panelov. Poslali mi cenník zo smrečiny a mali tam 2 kvalit triedy. Tá jednotka bola pekne drahá paneky sa mi otočily, šak ked to vyvážajú do Nemecka. Ale mali tam aj dvojku a tá bola zase strašne lacná lacnejšia aj ako polystyrén. Aj som im napísal že aká je to kvalita ale už som nedostal odpoveď. A tá firma čo to dováža mala o niečo nižšie ceny ako tá smrečina. Možno to berú od týchto
stačí im napísať.
Kontakt na toho dovozcu by som musel pohladať ak by bolo treba.
Aj fotky mi poposielali zo Smrečiny ako to pekne v Nemecku fasády zateplujú, len akurát ten fasádny dokončovali slov certif ale bol aspon nemec.
Ten polský by bol asi cenovo na úrovni miner vlny a ten Slovenský ešte oniečo drahší tá I. trieda.
Ale je to kvalita, ked certifikované a kvalitné eko tak toto bude na to super.
Sú aj iné ako z konope, ľan, ovčej vlny… Ale so slovenským výrobcom som sa asi nestretol. Ale stačilo by možno pozrieť internet. Taktiež je kopec firiem ktoré robia rôzne polotovary resp. spracúvajú danú surovinu a dalo by sa to použiť. Akurát nebude na to certifikát na dané použitie. V zahraničí je takých ako maku, ale asi drahšie. Keby henty čo robia tie slamenné panely robili hrubšie tak by to bolo aj na strechu. Ale o improvizácii račej nejdem kecať. -
Ceny
http://www.krokev.cz/ a klikni na Prodej -
Zvyčajne sa ľudia rozhodujú svojvoľne ako ich napadne alebo ako kde vidia, alebo ako im kto hocijako poradí.
Ale ked teda chcete nad tým rozmýšľať tak usmerním.
1. Treba si povedať aký dom v súvislosti s tepelnými stratami chcete mať či pasívny či nízkoenergetický či iba podľa platnej normy. Z toho vám víde či treba izolovať alebo netreba, resp. podľa stavebného systému či nosné murivo 25-30cm s izoláciou, alebo montovaný dom s drev. stlpikmi a izoláciou napr. 15cm.
2. Ak vám víde že izolovať a chcete mať murovaný dom tak ak teda už chcete mať murivo ktoré prepúšťa vodné pary tak stačí použiť izoláciu daného druhu napr. minerálnu vlnu, slamu, špeciálny polystyrén na tento efekt, polystyrénový betón panely, drevolaknité dosky a mnoho iných. Zvyčajne avšak víde všetko drahšie okrem balíkovej slamy a možno ešte niečoho ako obyčajný polystyrén. Takže potom si ho aj ludia dajú ale z dlhodobého hľadiska môže nastať nahromadenie vlhkosti pod polystyrénom a tým by sa znížil tepelnoizolačný účinok tehly. Ale keďže ten v tomto prípade nie je až taký prioritný tak to nie je až tak dramatické. No a to dýchanie muriva to len taký skôr laický pojem. V odbornej termin sa hovorí buď o infiltrácii, alebo vlhkostnej bilancii, toku nasýt vod pár, alebo samotné vetranie. A všetk ytieto 3 veci sa dajú riešiť nezávisle na tom či je tam taká alebo onaká tep izolacia.
3. Takže sme sa dostali k riešeniu samotného vetrania. Ktoré sa rieši v závislosti vašej voľby v bode 1. Buď nútené vetranie alebo prirodzené. Prirodzené cez netesnosť škárovú v tesneniach styku rámov a krídiel okien, alebo vetracími štrbinami. Nárazové oknami dokorán, alebo niečo medzi pootvorenou ventilačkou. Nútené sa používa s rekuperátorom pri pasív a nizkoener domoch.
4. Avšak ako ďalši esamostatné kritérium ktoré môže urobyť škrty v predošlých 3 bodoch je hľadisko zdravého bývania. Výhody hlinených omietok, hlinených múrov, prírodných tepel izolácií, resp. nevýhody tých umelých môžu zavážiť. V tomto bode je dosť veľa kritérií a teda vlastností a účinkov ktoré sa sledujú a neviem či to rozpitvávať, lebo je toho asi viacej a taktiež mnohé veci nemám vedecky podložené, alebo nejak prehľadne kvantifikované. Ale v praxi sa na to zvyčajne nehľadí, keďže to buď víde drahšie ako obyčajné, alebo tomu človek jednoducho neverí, resp. nemá čas to študovať a zamýšlať sa nad tým, resp. jeho projektant. V konečnom dôsledku je to škoda, ale nevadí to lebo daná osoba o tom nevie o čo prichádza keďže v takom dobe nastriedačku nebýva a nevie to porovnať či už z dlhodobého alebo krátkodobého hľadiska. -
Ak ide o drobnú stavbu tak môže hocikto ak nejde o statiku a tzb.
Ak ide o jednoduchú stavbu na staveb povole tak niekto kto má vysokú školu stavebnú, alebo strednú stavebnú ale pár rokov praxe. Takže si teoreticky úradník môže vypítať diplom alebo vysvedčenie že na tú školu chodil prípadne potvrdenie tej praxe. Také sú totiž požiadavky aj na živnostenskom úrade pre projektovanie jednoduchých stavieb. A aj v stvebnom zákone by to malo byť. -
Ja by som bol opatrný v tomto. Ono totižto aj panely sú základy a to plošné ako železobetónová doska. Inak vela bude záležať na samotných úradníkoch. Ak je vec tak ako píšeš že nevedia, tak by som vyskúšal jeden pokus daj tam študiu nech ti dajú vyjadrenie že to neni stavba lebo napr. nemá základy, lebo sa dá celá premiestniť autožeriavom, lebo nemá prípojky na inžinierske siete a tak. Možno by bolo najlepšie to tam fúknuť a nikoho sa na nič nepítať ale asi nechceš riskovať že niekto podá sťažnosť a začne sa šetrenie či nenastal nejaký priestupok a úradníci si môžu povedať že nastal a budú požadovať obieliť stavbu, dodatočne vybaviť povolenia, čo sa môže a nemusí podariť, ale aj tak sa dá hrať aspoň na čas. Ked sa ten vagón pekne obloží latkami možno by tam aj pasoval. Akorát ten pocit že som v nejakom plechovej škatuly mi robý zle, ked auto tak kabriolet.
-
Ak sa jedná o schodisko ktoré je z boku a výrazne nezmení sa tým architektonický vzhľad uličného pohľadu tak je možné danú prístavbu – schodisko povoliť ako drobnú stavbu na obecnom úrade.Ale význam to má iba vtedy ak by ste chcel podkrovie zobitniť načierno. Ak oficiálne tak cez stavebné povolenie ktorého súčašťou bude aj daný vstup.
-
Tunak sú pekne zozbierané také konvenčné ekologické palivá homemadein.
http://www.builditsolar.com/Projects/BioFuel/biofuels.htm
Ale ja uvažujem iba na ten motorgenerátor pre elektriku. Nie že by som mal niečo proti benzínu, ale človek musí niečo robiť aby sa hýbal. A hlavne v tomto nie je žiadna veda, sú to bežne fungujúce veci s ktorými si poradí bežný dedinský kutil, aj keď netvrdím že by sa hodil nejaký zaujímavý patent na uľahčenie získania toho paliva. Ale tá práca asi patrí k tomu ako bonus. -
Ešte som len chcel dodať že pokiaľ bude tá roznášacia nosná malta medzi tými slamennými balíkmi muriva nedostatočne vyľahčená , možno by stačilo v strede urobyť vzduch dutinu tak vznikmú tepelné mosty , ktoré by pri koncepcii pasívneho domu určite hrali veľký nedosttok. V tomto prípade ako NED neviem. Ale dalo by sa to riešiť buď z vnútra obložením tými slamennými panelmi Stramit, alebo sa jednoducho spraví ten samostatný nosný skelet či už z dreva alebo murovaním ako stĺpiky z tehál a žele beton vencom.
Inak omietanie hlinou sa dá urýchliť pri použití omietačky požičanie na deň okolo 1tis. Aj ked sa musí vo viac vrstvách na etapy. No a hlina zase sa dá kúpiť vrecovaná ale nebál by som sa možno urobyť nejakú v zemi zapustenú muštáreň a danú hlinu spracovať, len neviem ako aby sa nemusela preosievať pre odstránenie kameňov aby sa nezapchala tryska. Inak možno v hlinisku kde sa vyrábajú tehly je možno čistá.
Niekde som čítal nejaké upozornenie že sádra sa môže vyrábať z produktu ktorý vzniká ako vedľajší produkt už neviem pri čom či metalurgii alebo cementu. No a proste že tie sádrokart dosky nemusia byť biologicky neutrálne. či potom nepoužiť ako obklad drevenné dosky, čo by potom vyzeralo ako drevodom. Cenovo ak zoberiem 6000Sk/m3 by dosky neohoblované stáli pri hr. 15mm 90sk/m2. Potom to len prejsť ručnou hoblovačkou. Stačily by aj tenšie ale kto ich vyrobý. A potom by tam možno mohla, ale asi nie, ísť nejaká vetrová prekážka alebo parozábrana, lebo medzi doskami budú škáry a vietor by to mohlol výrazne ochladzovať a vnút teplý vlhký vzduch by sa rýchlejšie tlačil von, uvažujem.
-
Nechce sa niekto pustiť do výroby etanolu z repy alebo obilia?
http://www.ethanolstill.com/making-your-own-E-85.html
http://running_on_alcohol.tripod.com/id8.htmlMoje odhady:
Cukrová repa nákup 1050 Sk/t ak sa nevypestuje tiež nami ekologicky nízkonákladovo.
Cukornatosť 16%. Max 19%.
Zisk z 1t cukrovej repy je 160kg cukrovej zmesi.
Cena 1kg cukrovej zmesi je 6,6 sk.
Z 1 kg cukru získame 0,5l čistého etanolu.
Výrobná cena 1l etanolu je 13sk.
Drevo odpadové náklady nepočítam. Pálenie v domácnosti.
Úroda 30-77 t repy na1 hektár. 1 hektár = 0,01 km² = 100*100m