[janko]

Podľa hustoty zlisovania, vlhkosti slamy dostaneš tepelnú vodivosť. Keď nevieš čo bude tvojím dielom tak zober najhoršiu hodnotu. Alebo si niekde nájdi tabuľku kedy je to najoptimálnejšie – čo najviac vzduchových dutín ale aby z toho nebola drevenná briketa. Niekde tá tabuľka bola.

Tvar stavby – bungalov sa neodvíja v zástavbe len od tvojho želania, ale aj od architektúry zástavby, čo asi máš overené.

To či je to ekonomicky výhodné to sa dá zistiť keď vieme aký podiel prác si spravíš sám, z akého zdroja budeš mať drevo – v akej cene, koľko ťa stojí čas keď to budeš robiť svojpomocne, ako náročná bude tebou zvolená technológia a teda či ju musia robyť odborne zdatný zaškolený robotníci…

Keď chceš použiť balíkovú slamu menších rozmerov tak ju stačí rozdeliť – roztrhnúť rukami a nemusíš ju sám vyrábať. Ale keď bude tenká nebude ti to držať pokope a aplikácia bude pracnejšia, tj vkladať to do dutiny, alebo zatláčať do nejakých kotiev. Ale neviem prečo to riešiš s takou hrúbkou akú zoženieš balíky, tam moc nenašetríš. Ak to bude 30 cm dajme tomu že máš tých 15cm polystyrénu. Je rozumné že sa ti nechce omietať je to pracné aj keď to má nesporne mnohé iné užívateľské kvality. Takže to chceš nahradiť nejakým iným montážnym suchým procesom.
Stramit stojí http://www.krokev.cz/ 340Sk/m2 plus doplnky dajme tomu 400Sk/m2. Sádrokartón hr. 8mm je aj za 80Sk/m2. Takže lacnejšie by bolo obáchať to sádrokartónom akurát z exteriéru by sa malo použiť niečo odolnejšie voči vlhkosti a zároveň paropriepustné. Malo by postačovať ak sa zabráni priamemu kontaktu s vodou vodeodolný náter a zároveň paropriepustný ktorý majú v ponuke mnohé podniky. Ale stavajú sa domy aj s hrúbkami 60cm slama ale to hlavne z dôvodu stability múru pokial je aj nosný alebo ak má byť pasívny. Parozábranu netreba pokial naozaj daný náter bude difúzny a pokial nechceš pasívny aby si zamedzˇil akejkoľvek infiltrácii vzduchu cez steny. Drevenná konštrukcia stavby to ti navrhne statik, to bude jedna z najväčších položiek z ceny domu. Čiste teoreticky by si vedel aj to postaviť ale musel by si mať v tom trochu skúsenosti.Nepredpokladám že by sa niekto – statik chcel trápiť s optimalizáciou profilu prvkov a navrhne ako je zvykom. Druhá možnosť je ponechať slamenné balíky hr. 60cm ako nosné a ukladať ich nasucho avšak sadnú okolo 7-10cm a môžu ešte aj neskôr dosadať ak nebudú omietnuté. Alebo v tomto prípade asi ešte lepšie by som ich muroval na slamenno vápenú možno aj cement maltu ako takú šachovnicu by tvorily bloky a potom by to nesadlo.Čiže mohol by si to len obúchať sádrokartónom ktorý by ti nepotrhalo a nemusel by si čakať pri omietaní kým to dosadne alebo to sťahovať tiahlami. Nad balíkmi bude drevený kastlík ako veniec. Potom zobereš nejaké laty napr. 30/60 a vertikálne ich pritlčeš k spodnému prahovému drev profilu a vrchnému drev kastlíku. Na to budeš šróbovať sádrokartón, teda keď budú hotové rozvody Tzb.
No a strecha pokial to teda bude ten bungalov by bola optimálna ako pultová alebo aj sedlová a jednoducho by si len rovnobežne pošvácal nejaké trámy/fošne alebo zbýjané väzníky. Nebude to síce tak pekné ako keby to bolo s valbami . Alebo si to dal spraviť tesárom tak ako ti to navrhne architekt. na to dal laty, slamenné balíky min 40cm na výšku, podla toho aké straty tepla chceš dosiahnuť. Nejaký násyp, tenky beton poter, hy, nopova folia, štrk, drenažna plsť, zem, rastliny, alebo to bude najlacnejšie tak že na na výšku tej slamy pokial nebude skovaná v tých strešných nosníkoch čo by bolo pracnejšie, teda na výšku tých balíkov urobýš drevený rám vo vrchole strechy a dole pri odkvape. Naň pritlčeš profilový plech napr. od Ranily, to ti dovleče auto na celú dĺžku strechy, akurát potrebuješ nejakého na pridržanie. No a potom to z vonku ten odkvap otlčeš doskami, dáš rýny.
Priečky sú super z tých panelov, ale aspoň niečo si urob z hliny v každej miestnosti, keď už len ten nábytok ako postele a sedačku zo slamenných blíkov a omietneš. Lebo tá hlina naozaj reguluje vlhkosť a posobí antibakter a antistat. No a spodok trámy otlčeš buď sádrokartónom, ale skôr doskami, lebo samemu sa ti to bude blbo držať lebo je ťažký, ale možno to ide nejak s jedným pomocníkom. No a na streche je tá medzera medzi ranilou a slamennými balími prevetrávaná takže vlhkosť sa odvedie, ale aby ti to vietor neprefukoval tak by sme mohli dať zo spodu parozábranu. Z vrchu by tidyfúzna fólia zavadzala pri montáži toh oplechu, ale keby to bola asf lepenka tak by to zároveň bolo aj ako poistná fólia ak by ranilu podfúklo, ale toho sa asi nebojím. Ked už tam niečo totiž dáš už je riziko že to spomalí tú vlhkosť, takže by mal stačiť nejaký voskový papier aby si urobil vetrovú prekážku a mohol by byť z vrchu na tých balíkoch, ak budú tie balíky nejak povrchovo hlin násypom zarovnané. Ale lepší by ten papier bol asi z vnútra, alebo ho tam vôbec nedať. Nech sa vyjadrí ešte dakto iný na nete. Závisí do akej miery sa dostane vietor pod ranilu, ako budú k sebe balíky dotlačené. Fakt by úplne stačilo zvrchu dať hlinený s vápnom poter a to by ten vietor zastavilo aby to neprefúklo medzi prípadné škáry v balíkoch.

To vykurovanie by si mal koncepčne upraviť aby bolo cenovo a kvalitatívne ekvivalentné s celkovým riešením domu. Čo sa týka tepelného čerpadla doporučujem sa poradiť s viacerými odborníkmi z praxe. Nie je všetko zlato čo sa bliští. Podlahové vykurovanie ak je riešené trubkami s vodou nie je vraj zdravé, lebo sa ním narúša prirodzené pole resp. voda vraj spomaľuje nejaké žiarenie zeme a keď je takto zosilnené tak škodí. Ďalej tými trubkami vytváraš sieť ktorá môže generovať nejaké žiarenie ako tvarový žiarič. Možno je to prehanné a dá sa to riešiť domnievam sa. Inak si si vybral taký stredne drahý systém vykurovania, resp. v tej strednej cenovej triede budeš na hornom kraji. Ale existujú aj drahšie, sofistikovanejšie koncepcie. Ak na tom netrváš dá sa to optimalizovať. Napr. masívna akumulačná hlinená pec na drevo v zime s dohrevom vzduchu cez VZT elektrickou špirálou alebo tá pec bude mať zabudovaný horák so zásobníkom na pelety a solárne kolektory v lete. Alebo centrálny kotol na pelety s rozvodom tepla radiatormi. Alebo obyčajnú krbovú vložku s výmenníkom ktorý sa zapojí s stojatou akumulačnou nádržou aby si nemusel stálel kúriť. A ten systém odovzdávania tepla buď radiátormi, alebo teplovzdušne alebo podlahové konvektory alebo tými podlahovými hadmi. atd..

NED – nízko energetický dom má určité mantinely, ide o to či chceš byť na spodnej alebo hornej hranici. Výpočtom tepelných strát sa to …

Porovnávať systémy sa dá tak že si niečo naštuduješ na nete napr. http://www.tzb.cz, je ich veľa a potom povieš aké máš požiadavky ktoré formuluješ a na ne dostaneš možné koncepcie s pokecom z ktorých si vyberieš. Ja som jednoducho počul že tep. čerpadlo má väčšiu spotrebu ako sa uvádza lebo treba zabezpečiť väčší prietok média keďže sa robí na nižšom teplotnom rozdiele. A tiež ma nastrašili tie revízie a kontroly, čo po skončení záruky cvakáš. No a cena. No a keď máš nízkoenergetický dom tak na tú trochu tepla ti je drahé tepelné čerpadlo zbytočné. Navyše ak si vyberieš tep čerpadlo vzduch/vzduch ktoré je najlacnejšie zrejme aj do 100tis. sk tak počas silných mrazov je nefunkčné, takže potrebuješ ďalší kotol… Dostaneš komplikovanú obludu na ktorú ked budeš musieť urobiť reguláciu tak ťa to bude stáť pekné prachy a ešte je vysoký predpoklad že ti to zle naprojektujú a postavia.

[janko]

Asi sa budú normálne vysúšať, jednoducho to má paropriepustnú štruktúru. Kedysi som videl jedno video ako vytiahli takú izoláciu zo strechy a začali ju žmýkať, avšak tu bola z vrchu obložená plechom ako strecha montovanej haly. Otázka je že vsakovanie a vyparovanie prebieha za iných teplotných a tlakových podmienok, ale suma sumárum to asi nerozhoduje.

Ale keď chceš asi najjednoduchšie by bolo to vyskúšať. Len otázka bude ako taký pokus urobiť aby si vedel vypočítať ako to dopadne v celoročnom cykle pri danom konštrukčnom riešení.

V praxi pri montovaných domoch sa tam dáva fólia označovaná ako parozábrana z vnútra a z vonku niekedy ďalšia paropriepustná ako vetrová fólia. Podľa mňa tie fólie tam pchajú hlavne preto aby to vietor neprefúkal, aby tam neišla háveď, aby sa tam naozaj nech už v akomkoľvek množstve para nedostala. Aby to bol vzduchovo neprievzdušný systém s min. tepelnými stratami, koncepcia nízkoener domov. Ale sú aplikácie ako napríklad vnútorné nosné murivo z keramickej tehly hr. 200-250mm a z vonku zateplené minerálnou vlnou napr. 100mm s povrchovou úpravou napr. omietka, alebo obklad s prevetrávanou vrstvou. A tam sa žiadna parozábrana nedáva.

[janko]

Ešte ma napadlo k tomu teplovzdušnému vykurovaniu že na klapke ktorá by regulovania množstvo vonkajšieho vzduchu by mohlo byť servopohon ktorý by reagoval na teplotné čidlo. Ak bude výstupná teplota ohriateho vzduchu vymislím si napr. 30 celzia tak prisáva 100% čerstvého, ak klesne na 25 celzia tak nechá zohrievať iba cirkuláciou vnútorný vzduch. Resp. nejak tak.

Hmm. Co si vsak myslite o tom ze nedobre nadstavene vetranie moze byt aj zdraviu skodlive. A naopak moze dobre nadstavene vetranie pomoct v oblastiach s radonovym zamorenim?

Vraj iba prvých 15min. sa vzduch ochudobňuje o zdravé záporné ióny potom je už vraj v kvalite vonkajšieho prisávaného. Pokiaľ sa to zase nevypne s dlhšou pauzou. V tejto veci by som vyskúšal zmenu materiálu vzduchovodov napr. sádrokartón, drevo, omietka a použiť mimoosový axiálny ventilátor, čiže aby vzduch neobiehal okolo telesa motora, v blízkosti ktorého je elektromagnetické pole cievok motora. Teda hliníkové a plastové potrubie mi moc nevonia. Na odsávaní je to jedno. No a je jasné že minimalizovať trasy. Tiež nemusí byť ideálne keď sa vzduch zohrieva na veľmi rozhorúčenej oceľovej platni, ak je súčasťou krbu. Je zistené že zvárači a niektorý užívatelia oceľových šporákov záhadne zomreli na otravu kysličníkom uhoľnatým v krvi ale pritom neboli namerané žiadne množstvá toho plynu vo vzduchu. Zistilo sa že pri aktivovaní vzduchu žeravým kovom a dýchaním daného vzduchu dostáva daný vzduch iné vlastnosti. Iné v tom že v tele sa začne samovoľne vytvárať daný jedovatý plyn až človek zomrie. Písalo sa to v knihe o prírodnej transmutácii. Niečo podobné nastáva keď frekvenčným elektromag polom ovplyvnená voda v trubkách zrazu začne z vody odoberať vodný kameň. Tá istá voda ale zrazu iné vlastnosti.
Mň osobne ešte napadla jedna vec a to vyrobiť rôzne vzduchové filtre ktoré by priaznivo ovplyvňovali elektrostatický náboj vzduchu a bakteriologické zloženie. A to tak že obyčajný plstenný filter napustiť roztokom z koloidného striebra, ktoré má fungicídny účinok a z rozomletého šungitu ktorý by navyše upravoval elektrostatický náboj vzduchu. Ešte by som do komory zaradil nejakú výparníkovú komoru s éterickými olejmi ako eukaliptus, borovica, spraviť to na diaľkové ovládanie nie je náročné aby si mohol voliť akú vôňu zrovna chceš mať v byte, či sa chceš cítiť ako pri mori, v lesa, na lúke, k tomu primeraná hudba osvetlenie.
No a potom také vzduchotechnické potrubie sa musí čistiť. V doporučeniach firmy atrea sa o tom píše, potrubie je vyspádované do zbernej nádrže a niečím sa to už si nepamätám čím ale buď preplachuje alebo plynom dezinfikuje, neviem či už raz za rok alebo neskôr. Síce sú všade mriežky ale taký potkan, myš alebo šváb sa dostane všade. Známemu sa dostali asi cez kanalizáciu, dažďové odvodnenie do teplovzdušného krbu, resp. to tvrdí. Ale našli iba jedného v rozklade podľa smradu za stolíkom, takže neviem prečo tvrdí hento.
Takže pravdepodobne by to s prirodzeným vetraním bolo jednoduchšie, resp. s kombináciou nejakých iných prvkov vetrania. Napríklad zo zimnej záhrady slnkom vyhriatej naháňať teplý vzduch do obytných miestností.
Človek toho toľko prečíta že už pomaly nevie čo vie. Ale ideálne je to vtedy ked rieši konkrétny prípad, tam sa to vždy dá všeliak kombinovať a pod.
Alebo vymyslime niečo lepšie ako je.
Avšak veľmi by som chcel upozorniť na otrasné!!!! podmienky kvality vzduchu v školských zariadeniach. Či už na vysokej alebo na základnej to bolo otras, vydýchaný vzduch, div nie omdlieval som alebo zaspával. Tam by som povinne zaviedol nejakú grantovú štruktúru aby sa spravila vzduchotechnika.
A radón? Dnes sa robia kvalitné hydroizolácie. Studňa je mimo budovy. Prestupy sa dobre tesnia. Pri väčších stavbách kde sa zdržujú väčší počet osôb je to povinnosť merať. V starých budovách bytovkách to môže byť problém, ale zatiaľ sa pre istotu nevenuje mu pozornosť či už meraním alebo diskutovaním. Iba novostavbám. To som zvedavý kedy sa aj elektrosmog zavedie ako povinnosť zmerať. Asi nie skoro lebo tých zdrojov je veľa a ich pôvodcovia sa budú brániť, že áno. No a ten vo vonkajšom vzduchu sa asi hneď rozptýli. Takže dostatočne veľa vetrať treba, keď už teda potrebujeme ten čerstvý vzduch ale na druhej strane zoberme to ako výhodu, vďaka tomu že máme uzavretý priestor ako byt, vieme upraviť kvalitu vnútorného vzduchu tak ako nám to vyhovuje, čiže za účelom liečenia, relaxovania, alebo čistenia napr. nejaký uhlíkový katalyzátor ako filtračnú komoru vzt na zneškodnenie splodín z motorových výfukov z áut pri ceste.

[janko]

http://bydleni.tvujdum.cz/architektura/nizkoenergeticke1391.aspx

[janko]

Presne tak či osekať omietku a v akom rozsahu treba posúdiť na druhu a stavu podkladu. Čím menej roboty tým lepšie. V podstate som myslel len nejako zdrsniť povrch, alebo odstrániť oškrabať ten starý náter, resp. aj omietku lebo tá plesnina môže byť niekedy dosť zažraná aj keď sú jej zárodky všade a zase by mohla rásť ak tam bude mať dobré podmienky.

To vápno zrejme pracuje ako pri hasení surového keď je ako žieravina. Tak že zo začiatku všetko spáli, niečo v tom zmysle, ale po čase ako píšeš skryštalizuje do stabilnej formy vhodnej zrejme aj pre rast odolných pliesní. Neviem, iba uvažujem. Ale ja má rád ked viem prečo sú veci také aké sú, lebo život je taký že každý prípad je ojedinelý a musíme poznať ako veci fungujú a nie mechanicky navrhnúť nejakú úpravu, keby sme napr. boli dílermi nejakej firmy.

Zrejme by to chcelo zhrnúť tie doporučenia podľa toho či odstraňujú zdroj – príčinu alebo dôsledok. Tých príspevkov je dosť. Do nejakej tabuľky a porovnať výhody a nevýhody. Lebo ja som v podstate ani nechcel napísať riešenie problému ako odstránenie zdroja, keďže to sa už písalo v iných príspevkoch.

V nejakom príspevku som čítal ako niekto vychvaľoval americké montované domy a v druhom že sa nedá len tak ľahko dosiahnuť kvalitné prevedenie parozábrany. Z toho dôvodu používajú Američania vo väčšine domov ale asi len ekonomicky stredná vrstva elektrické odvlhčovače. Cena okolo 5000 CK.
http://zbozi.seznam.cz/searchScreen?q=odvlhčovač%20vzduchu&r=hint
Neviem či je to veľa, teda za predpokladu že by to niečo riešilo. Ale oni to tý Amíci pchali hlavne do práčovní, nech sa z tade nerozširuje tá hromada vlhkosti, resp. nech tá vlhkosť v tej pivnici nespravý sodomu.

Pre mňa je to tu trochu neprehľadné. Povedal by som že problémy podobného druhu s vlhkosťou sú dosť rozšírené. Takže by bolo veľmi prínosné spracovať také tabuľkové porovnanie. S tým že sa môže postupne dopĺňať ako koho z nás niečo napadne. Možno by som to spravil, veď sa to týka našej každodennej práce.

[janko]

zemný register som myslel len ako zakopaná rúra prívodu čerstvého vzduchu

To je pravda ked si spomínal nestabilitu prikladania dreva do krbu resp. výroby tepla vyriešila by to akumulačná pec. Ventilátor bude zapojený na teplotný termostat v mmiestnosti a je to dokonalé. A pre vetranie naozaj stačí otvoriť okná a vyvetrať, keď to stačí oststným, ale možno keď sa bude trochu čerstvého vzduchu čo sa dá regulovať klapkou prisávať z exteriéru na ten ohrev do krbu tak sa zároveň nemusí tak často vetrať. Iba nárazovo pred a po vyspaní resp. ked je človek dlhšie v jednej miestnosti.

[janko]

Tacky z lisovaných ľanových semienok, tiež som použil v nemecku, či kde. Ten sklenik sa mi pacil ako sa nasuvali tie flase na spagat. ale co sa mi paci ze prepuštali dažď.
taký sortiment ekotáciek a poharikov možno ešte nie na trhu v SR. Možno by niekto našiel odbytisko.