aktivita diskusia Architektúra a stavitelstvo Slama, ekológia a Nizko Energeticky Dom (NED)

  • Slama, ekológia a Nizko Energeticky Dom (NED)

    Posted by admin_obnova on 6. februára 2007 at 20:12

    Už 3x sa niekoľko hodín preberám archívom dotazov a odpovedí a našiel som tu množstvo odpovedí, na ktoré som hľadal odpoveď. No predsa ešte zostali nejaké nezodpovedané. Som rozhodnutý pustiť sa do stavby nízkoenergetického domu – bungalowu a chcel by som časť nákladov ušetriť a stavať svojpomocne. Mohli by ste mi prosím poradiť, či moja myšlienka je ekonomicky výhodná ? Chcel by som totiž stavať slamenný dom asi v tejto skladbe: 1) obvodové steny – slamenné ekopanely 60 mm (na 15 cm drevenej konštrukcii) 2) izolácia – slama balíková 50/40/30 stlačená v lise na hrúbku 15 cm (súkromne – vrámci mojich možností) – aké to bude mať parametre, neviem, skúste mi poradiť a vysvetliť, či to bude stačiť 3) parozábrana – bublinková obojstranná fólia Dape olištovaná drev. lištami 3 cm, ( ak mi neporadíte niečo lepšie a ekologickejšie, pretože informácie o nutnosti použiť parozábranu alebo parobrzdu na zamedzenie kondenzácie vzdušnej vlhkosti v stenách sa rozchádzajú). Niektoré zdroje uvádzajú potrebu použitia parozábrany, čo podľa mňa zase stavia stavbu do kategórie igelitového sáčku (niektoré internetové zdroje uvádzajú, že parozábrana nie je nutná pri použití vnútornej omietky z hliny 6 cm hrubej !? – tej hline by som sa rád vyhol). 4) vnútorné steny – medzera, na drev. lištách slamenné ekopanely 60 mm, prípadne v 2 vrstvách – miesto tej hliny ? 5) vonkajšia a vnútorná omietka (úprava) nie je až taká podstatná na splnenia potrebných parametrov, aspoň si to myslím 6) stropnú konštrukciu plánujem v podobnej skladbe ako obvodové steny, avšak s hrúbkou izolácie slamy 20 cm – zlisovaný balík o rozmeroch 60/40/40 (2 rôzne typy od rozdielnych PD – ZD) 7) krov nezateplený, akú parozábranu ? – ešte nie som rozhodnutý, strecha – asfaltový šindel ?(JCP) – prípadne navrhnite niečo ekologickejšie, ale v tejto cenovej úrovni (tj. 160 – 180 sk za m2) Štandartný ekopanel hrúbky 58 mm nemá tepelnú vodivosť väčšiu než 0,102 W/mK a tepelný odpor R=0,56 m2/ kW – to sú údaje výrobcu. Čo ďalej, čo ešte treba zarátať, prerátať a podobne. Prosím, poraďte laikovi. Ďakujem. Pre upresnenie dodávam, že dom bude stáť v klimaticky dobrých podmienkach (Nové Zámky), v zástavbe rodinných domov, vlastne bude akoby chránený zo 4 strán, otočený čelnou (hlavnou) stenou na JV – V, zastavaná plocha zhruba 120 m2, bez podpivničenia (podsklepení), podlahové kúrenie (topení) v celom dome, vykurovanie (vytápění) + ohrev TUV tepelným čerpadlom vzduch/voda + prídavný elektrický kotol pre prikurovanie v mrazoch pod – 15°C. Taktiež sa zamýšľam nad rekuperáciou v dome s použitím decentrálneho systému fi. ATRIUM (inVENTer – systém vetrania so spätným získavaním tepla). K bodu č. 2 – informácie ohľadom slamy, čo som našiel na internete sú rozkúskované, strohé a neviem či si ich dobre vysvetľujem a spájam. Napr. na www stránke 2zf botka jcu botka cz som sa dočítal, že tepelná vodivosť podľa ISO (EU norma) vychádza pri balíkoch pšeničnej slamy s mernou hmotnosťou 90 kg/m2 (priemerná hustota malých balíkov): lambda 10 za sucha 0,045 W/mk. Aký vplyv na toto bude mať stlačenie v lise na polovicu hrúbky, samozrejme pri zachovaní vonkajších rozmerov, neviem zrátať. A či vlastne je tá udávaná hodnota dobrá, a či je dostačujúca, som tiež nevedel zistiť. Viete mi to potvrdiť, alebo prerátať? Na stránke www living cz som sa dočítal, že 40 cm slamy = 20 cm EPS, ako k tomu číslu došli som sa tam nikde nedočítal. Bude platiť 40 cm slamy – stlačiť na 20 cm v lise = 20 cm EPS ? Veľa dobrých rád som našiel na stránke amper ped muni botka cz (má to však jednu chybu, treba ich aj vedieť aplikovať a použiť v súvislostiach, k čomu moje vedomosti nestačia – škoda). Nuž a tu je zhrnutie vo forme otázok: 1.) Je skladba steny a stropu mnou navrhnutá v poriadku, je dostatočná a účinná ? 2.) Koncepčne a tiež v praktickej rovine je vhodná na NED – nízko energetický dom ? 3.) Koľko má vlastne tepelný odpor slama, a koľko má asi tepelný odpor slama zlisovaná mnou navrhnutá 15, 20 cm ? 4.) Aké táto stena, (strop) so slamennou výplňou (prípadne s parozábranou DAPE) vlastne dosiahne vlsatnosti ? 5.) Ako je to vlastne v danom prípade s parozábranou ? 6.) Akú mám ešte inú možnosť pri nahradení parozábrany zhora uvedených dôvodov ? 7.) Rekuperácia: kde nájdem alebo robil niekdo porovnanie vlastností a porovnanie výhodnosti tohto systému ? 8.) Tepelné čerpadlo: kde nájdem alebo robil niekdo porovnanie vlastností a porovnanie výhodnosti tohto systému? Otázok by bolo ešte veľa, zatiaľ však stačí. Ďakujem za skorú odpoveď. Tieto moje riadky prosím berte tak, že som v stavebníctve laik, ale snažím sa vstrebávať informácie (nech žije internet) a rôzne podnety. PS: Ešte mi napadá jedna možnosť, zatiaľ len teoretická. Čo tak zhutniť slamu v briketovacom stroji na požadovaný tvar (napr. väčšie kvádre) a tie použiť ako stenovú výplň ? Do stropu asi nie, kvôli váhe. Kvádre by mali na seba čo najlepšie priliehať. Lepiť to ? Optimálny tvar vidím ako podobu obráteného a hranatého Y o rozmeroch v/š/dl – 15/15/30 cm. Cena 1 ks by vychádzala predpokladám okolo 20 Sk pri váhe asi 3 kg. Bol by som rád, keby sa k tomuto môjmu nápadu niekto (aj odborníci) vyjadril v rámci diskusie. ĎUž 3x sa niekoľko hodín preberám archívom dotazov a odpovedí a našiel som tu množstvo odpovedí, na ktoré som hľadal odpoveď. No predsa ešte zostali nejaké nezodpovedané.

    Som rozhodnutý pustiť sa do stavby nízkoenergetického domu – bungalowu a chcel by som časť nákladov ušetriť a stavať svojpomocne.
    Mohli by ste mi prosím poradiť, či moja myšlienka je ekonomicky výhodná ?

    Chcel by som totiž stavať slamenný dom asi v tejto skladbe:

    1) obvodové steny – slamenné ekopanely 60 mm (na 15 cm drevenej konštrukcii)
    2) izolácia – slama balíková 50/40/30 stlačená v lise na hrúbku 15 cm (súkromne – vrámci mojich možností) – aké to bude mať parametre, neviem, skúste mi poradiť a vysvetliť, či to bude stačiť
    3) parozábrana – bublinková obojstranná fólia Dape olištovaná drev. lištami 3 cm, ( ak mi neporadíte niečo lepšie a ekologickejšie, pretože informácie o nutnosti použiť parozábranu alebo parobrzdu na zamedzenie kondenzácie vzdušnej vlhkosti v stenách sa rozchádzajú). Niektoré zdroje uvádzajú potrebu použitia parozábrany, čo podľa mňa zase stavia stavbu do kategórie igelitového sáčku (niektoré internetové zdroje uvádzajú, že parozábrana nie je nutná pri použití vnútornej omietky z hliny 6 cm hrubej !? – tej hline by som sa rád vyhol).
    4) vnútorné steny – medzera, na drev. lištách slamenné ekopanely 60 mm, prípadne v 2 vrstvách – miesto tej hliny ?
    5) vonkajšia a vnútorná omietka (úprava) nie je až taká podstatná na splnenia potrebných parametrov, aspoň si to myslím
    6) stropnú konštrukciu plánujem v podobnej skladbe ako obvodové steny, avšak s hrúbkou izolácie slamy 20 cm – zlisovaný balík o rozmeroch 60/40/40 (2 rôzne typy od rozdielnych PD – ZD)
    7) krov nezateplený, akú parozábranu ? – ešte nie som rozhodnutý, strecha – asfaltový šindel ?(JCP) – prípadne navrhnite niečo ekologickejšie, ale v tejto cenovej úrovni (tj. 160 – 180 sk za m2)

    Štandartný ekopanel hrúbky 58 mm nemá tepelnú vodivosť väčšiu než 0,102 W/mK a tepelný odpor R=0,56 m2/ kW – to sú údaje výrobcu.
    Čo ďalej, čo ešte treba zarátať, prerátať a podobne. Prosím, poraďte laikovi. Ďakujem.

    Pre upresnenie dodávam, že dom bude stáť v klimaticky dobrých podmienkach (Nové Zámky), v zástavbe rodinných domov, vlastne bude akoby chránený zo 4 strán, otočený čelnou (hlavnou) stenou na JV – V, zastavaná plocha zhruba 120 m2, bez podpivničenia (podsklepení), podlahové kúrenie (topení) v celom dome, vykurovanie (vytápění) + ohrev TUV tepelným čerpadlom vzduch/voda + prídavný elektrický kotol pre prikurovanie v mrazoch pod – 15°C. Taktiež sa zamýšľam nad rekuperáciou v dome s použitím decentrálneho systému fi. ATRIUM (inVENTer – systém vetrania so spätným získavaním tepla).

    K bodu č. 2 – informácie ohľadom slamy, čo som našiel na internete sú rozkúskované, strohé a neviem či si ich dobre vysvetľujem a spájam. Napr. na www stránke 2zf botka jcu botka cz som sa dočítal, že tepelná vodivosť podľa ISO (EU norma) vychádza pri balíkoch pšeničnej slamy s mernou hmotnosťou 90 kg/m2 (priemerná hustota malých balíkov): lambda 10 za sucha 0,045 W/mk. Aký vplyv na toto bude mať stlačenie v lise na polovicu hrúbky, samozrejme pri zachovaní vonkajších rozmerov, neviem zrátať. A či vlastne je tá udávaná hodnota dobrá, a či je dostačujúca, som tiež nevedel zistiť. Viete mi to potvrdiť, alebo prerátať?

    Na stránke www living cz som sa dočítal, že 40 cm slamy = 20 cm EPS, ako k tomu číslu došli som sa tam nikde nedočítal. Bude platiť 40 cm slamy – stlačiť na 20 cm v lise = 20 cm EPS ?
    Veľa dobrých rád som našiel na stránke amper ped muni botka cz (má to však jednu chybu, treba ich aj vedieť aplikovať a použiť v súvislostiach, k čomu moje vedomosti nestačia – škoda).

    Nuž a tu je zhrnutie vo forme otázok:

    1.) Je skladba steny a stropu mnou navrhnutá v poriadku, je dostatočná a účinná ?
    2.) Koncepčne a tiež v praktickej rovine je vhodná na NED – nízko energetický dom ?
    3.) Koľko má vlastne tepelný odpor slama, a koľko má asi tepelný odpor slama zlisovaná mnou navrhnutá 15, 20 cm ?
    4.) Aké táto stena, (strop) so slamennou výplňou (prípadne s parozábranou DAPE) vlastne dosiahne vlsatnosti ?
    5.) Ako je to vlastne v danom prípade s parozábranou ?
    6.) Akú mám ešte inú možnosť pri nahradení parozábrany zhora uvedených dôvodov ?
    7.) Rekuperácia: kde nájdem alebo robil niekdo porovnanie vlastností a porovnanie výhodnosti tohto systému ?
    8.) Tepelné čerpadlo: kde nájdem alebo robil niekdo porovnanie vlastností a porovnanie výhodnosti tohto systému?

    Otázok by bolo ešte veľa, zatiaľ však stačí. Ďakujem za skorú odpoveď.

    Tieto moje riadky prosím berte tak, že som v stavebníctve laik, ale snažím sa vstrebávať informácie (nech žije internet) a rôzne podnety.

    PS: Ešte mi napadá jedna možnosť, zatiaľ len teoretická. Čo tak zhutniť slamu v briketovacom stroji na požadovaný tvar (napr. väčšie kvádre) a tie použiť ako stenovú výplň ? Do stropu asi nie, kvôli váhe. Kvádre by mali na seba čo najlepšie priliehať. Lepiť to ? Optimálny tvar vidím ako podobu obráteného a hranatého Y o rozmeroch v/š/dl – 15/15/30 cm. Cena 1 ks by vychádzala predpokladám okolo 20 Sk pri váhe asi 3 kg.

    Bol by som rád, keby sa k tomuto môjmu nápadu niekto (aj odborníci) vyjadril v rámci diskusie. Ď

    harp odpovedal 12 years, 12 months ago 9 Členovia · 21 odpovede/odpovedí
  • 21 odpovede/odpovedí
  • janko

    Member
    7. februára 2007 at 1:10

    Podľa hustoty zlisovania, vlhkosti slamy dostaneš tepelnú vodivosť. Keď nevieš čo bude tvojím dielom tak zober najhoršiu hodnotu. Alebo si niekde nájdi tabuľku kedy je to najoptimálnejšie – čo najviac vzduchových dutín ale aby z toho nebola drevenná briketa. Niekde tá tabuľka bola.

    Tvar stavby – bungalov sa neodvíja v zástavbe len od tvojho želania, ale aj od architektúry zástavby, čo asi máš overené.

    To či je to ekonomicky výhodné to sa dá zistiť keď vieme aký podiel prác si spravíš sám, z akého zdroja budeš mať drevo – v akej cene, koľko ťa stojí čas keď to budeš robiť svojpomocne, ako náročná bude tebou zvolená technológia a teda či ju musia robyť odborne zdatný zaškolený robotníci…

    Keď chceš použiť balíkovú slamu menších rozmerov tak ju stačí rozdeliť – roztrhnúť rukami a nemusíš ju sám vyrábať. Ale keď bude tenká nebude ti to držať pokope a aplikácia bude pracnejšia, tj vkladať to do dutiny, alebo zatláčať do nejakých kotiev. Ale neviem prečo to riešiš s takou hrúbkou akú zoženieš balíky, tam moc nenašetríš. Ak to bude 30 cm dajme tomu že máš tých 15cm polystyrénu. Je rozumné že sa ti nechce omietať je to pracné aj keď to má nesporne mnohé iné užívateľské kvality. Takže to chceš nahradiť nejakým iným montážnym suchým procesom.
    Stramit stojí http://www.krokev.cz/ 340Sk/m2 plus doplnky dajme tomu 400Sk/m2. Sádrokartón hr. 8mm je aj za 80Sk/m2. Takže lacnejšie by bolo obáchať to sádrokartónom akurát z exteriéru by sa malo použiť niečo odolnejšie voči vlhkosti a zároveň paropriepustné. Malo by postačovať ak sa zabráni priamemu kontaktu s vodou vodeodolný náter a zároveň paropriepustný ktorý majú v ponuke mnohé podniky. Ale stavajú sa domy aj s hrúbkami 60cm slama ale to hlavne z dôvodu stability múru pokial je aj nosný alebo ak má byť pasívny. Parozábranu netreba pokial naozaj daný náter bude difúzny a pokial nechceš pasívny aby si zamedzˇil akejkoľvek infiltrácii vzduchu cez steny. Drevenná konštrukcia stavby to ti navrhne statik, to bude jedna z najväčších položiek z ceny domu. Čiste teoreticky by si vedel aj to postaviť ale musel by si mať v tom trochu skúsenosti.Nepredpokladám že by sa niekto – statik chcel trápiť s optimalizáciou profilu prvkov a navrhne ako je zvykom. Druhá možnosť je ponechať slamenné balíky hr. 60cm ako nosné a ukladať ich nasucho avšak sadnú okolo 7-10cm a môžu ešte aj neskôr dosadať ak nebudú omietnuté. Alebo v tomto prípade asi ešte lepšie by som ich muroval na slamenno vápenú možno aj cement maltu ako takú šachovnicu by tvorily bloky a potom by to nesadlo.Čiže mohol by si to len obúchať sádrokartónom ktorý by ti nepotrhalo a nemusel by si čakať pri omietaní kým to dosadne alebo to sťahovať tiahlami. Nad balíkmi bude drevený kastlík ako veniec. Potom zobereš nejaké laty napr. 30/60 a vertikálne ich pritlčeš k spodnému prahovému drev profilu a vrchnému drev kastlíku. Na to budeš šróbovať sádrokartón, teda keď budú hotové rozvody Tzb.
    No a strecha pokial to teda bude ten bungalov by bola optimálna ako pultová alebo aj sedlová a jednoducho by si len rovnobežne pošvácal nejaké trámy/fošne alebo zbýjané väzníky. Nebude to síce tak pekné ako keby to bolo s valbami . Alebo si to dal spraviť tesárom tak ako ti to navrhne architekt. na to dal laty, slamenné balíky min 40cm na výšku, podla toho aké straty tepla chceš dosiahnuť. Nejaký násyp, tenky beton poter, hy, nopova folia, štrk, drenažna plsť, zem, rastliny, alebo to bude najlacnejšie tak že na na výšku tej slamy pokial nebude skovaná v tých strešných nosníkoch čo by bolo pracnejšie, teda na výšku tých balíkov urobýš drevený rám vo vrchole strechy a dole pri odkvape. Naň pritlčeš profilový plech napr. od Ranily, to ti dovleče auto na celú dĺžku strechy, akurát potrebuješ nejakého na pridržanie. No a potom to z vonku ten odkvap otlčeš doskami, dáš rýny.
    Priečky sú super z tých panelov, ale aspoň niečo si urob z hliny v každej miestnosti, keď už len ten nábytok ako postele a sedačku zo slamenných blíkov a omietneš. Lebo tá hlina naozaj reguluje vlhkosť a posobí antibakter a antistat. No a spodok trámy otlčeš buď sádrokartónom, ale skôr doskami, lebo samemu sa ti to bude blbo držať lebo je ťažký, ale možno to ide nejak s jedným pomocníkom. No a na streche je tá medzera medzi ranilou a slamennými balími prevetrávaná takže vlhkosť sa odvedie, ale aby ti to vietor neprefukoval tak by sme mohli dať zo spodu parozábranu. Z vrchu by tidyfúzna fólia zavadzala pri montáži toh oplechu, ale keby to bola asf lepenka tak by to zároveň bolo aj ako poistná fólia ak by ranilu podfúklo, ale toho sa asi nebojím. Ked už tam niečo totiž dáš už je riziko že to spomalí tú vlhkosť, takže by mal stačiť nejaký voskový papier aby si urobil vetrovú prekážku a mohol by byť z vrchu na tých balíkoch, ak budú tie balíky nejak povrchovo hlin násypom zarovnané. Ale lepší by ten papier bol asi z vnútra, alebo ho tam vôbec nedať. Nech sa vyjadrí ešte dakto iný na nete. Závisí do akej miery sa dostane vietor pod ranilu, ako budú k sebe balíky dotlačené. Fakt by úplne stačilo zvrchu dať hlinený s vápnom poter a to by ten vietor zastavilo aby to neprefúklo medzi prípadné škáry v balíkoch.

    To vykurovanie by si mal koncepčne upraviť aby bolo cenovo a kvalitatívne ekvivalentné s celkovým riešením domu. Čo sa týka tepelného čerpadla doporučujem sa poradiť s viacerými odborníkmi z praxe. Nie je všetko zlato čo sa bliští. Podlahové vykurovanie ak je riešené trubkami s vodou nie je vraj zdravé, lebo sa ním narúša prirodzené pole resp. voda vraj spomaľuje nejaké žiarenie zeme a keď je takto zosilnené tak škodí. Ďalej tými trubkami vytváraš sieť ktorá môže generovať nejaké žiarenie ako tvarový žiarič. Možno je to prehanné a dá sa to riešiť domnievam sa. Inak si si vybral taký stredne drahý systém vykurovania, resp. v tej strednej cenovej triede budeš na hornom kraji. Ale existujú aj drahšie, sofistikovanejšie koncepcie. Ak na tom netrváš dá sa to optimalizovať. Napr. masívna akumulačná hlinená pec na drevo v zime s dohrevom vzduchu cez VZT elektrickou špirálou alebo tá pec bude mať zabudovaný horák so zásobníkom na pelety a solárne kolektory v lete. Alebo centrálny kotol na pelety s rozvodom tepla radiatormi. Alebo obyčajnú krbovú vložku s výmenníkom ktorý sa zapojí s stojatou akumulačnou nádržou aby si nemusel stálel kúriť. A ten systém odovzdávania tepla buď radiátormi, alebo teplovzdušne alebo podlahové konvektory alebo tými podlahovými hadmi. atd..

    NED – nízko energetický dom má určité mantinely, ide o to či chceš byť na spodnej alebo hornej hranici. Výpočtom tepelných strát sa to …

    Porovnávať systémy sa dá tak že si niečo naštuduješ na nete napr. http://www.tzb.cz, je ich veľa a potom povieš aké máš požiadavky ktoré formuluješ a na ne dostaneš možné koncepcie s pokecom z ktorých si vyberieš. Ja som jednoducho počul že tep. čerpadlo má väčšiu spotrebu ako sa uvádza lebo treba zabezpečiť väčší prietok média keďže sa robí na nižšom teplotnom rozdiele. A tiež ma nastrašili tie revízie a kontroly, čo po skončení záruky cvakáš. No a cena. No a keď máš nízkoenergetický dom tak na tú trochu tepla ti je drahé tepelné čerpadlo zbytočné. Navyše ak si vyberieš tep čerpadlo vzduch/vzduch ktoré je najlacnejšie zrejme aj do 100tis. sk tak počas silných mrazov je nefunkčné, takže potrebuješ ďalší kotol… Dostaneš komplikovanú obludu na ktorú ked budeš musieť urobiť reguláciu tak ťa to bude stáť pekné prachy a ešte je vysoký predpoklad že ti to zle naprojektujú a postavia.

  • janko

    Member
    7. februára 2007 at 12:41

    Ešte som len chcel dodať že pokiaľ bude tá roznášacia nosná malta medzi tými slamennými balíkmi muriva nedostatočne vyľahčená , možno by stačilo v strede urobyť vzduch dutinu tak vznikmú tepelné mosty , ktoré by pri koncepcii pasívneho domu určite hrali veľký nedosttok. V tomto prípade ako NED neviem. Ale dalo by sa to riešiť buď z vnútra obložením tými slamennými panelmi Stramit, alebo sa jednoducho spraví ten samostatný nosný skelet či už z dreva alebo murovaním ako stĺpiky z tehál a žele beton vencom.

    Inak omietanie hlinou sa dá urýchliť pri použití omietačky požičanie na deň okolo 1tis. Aj ked sa musí vo viac vrstvách na etapy. No a hlina zase sa dá kúpiť vrecovaná ale nebál by som sa možno urobyť nejakú v zemi zapustenú muštáreň a danú hlinu spracovať, len neviem ako aby sa nemusela preosievať pre odstránenie kameňov aby sa nezapchala tryska. Inak možno v hlinisku kde sa vyrábajú tehly je možno čistá.

    Niekde som čítal nejaké upozornenie že sádra sa môže vyrábať z produktu ktorý vzniká ako vedľajší produkt už neviem pri čom či metalurgii alebo cementu. No a proste že tie sádrokart dosky nemusia byť biologicky neutrálne. či potom nepoužiť ako obklad drevenné dosky, čo by potom vyzeralo ako drevodom. Cenovo ak zoberiem 6000Sk/m3 by dosky neohoblované stáli pri hr. 15mm 90sk/m2. Potom to len prejsť ručnou hoblovačkou. Stačily by aj tenšie ale kto ich vyrobý. A potom by tam možno mohla, ale asi nie, ísť nejaká vetrová prekážka alebo parozábrana, lebo medzi doskami budú škáry a vietor by to mohlol výrazne ochladzovať a vnút teplý vlhký vzduch by sa rýchlejšie tlačil von, uvažujem.

  • ace

    Member
    3. marca 2007 at 23:55

    Príspevok a s ním aj otázky, tak ako sú uvedné hore, som zaslal aj na w i-ekis a tu pripájam ich odpoveď v plnom znení: Odpověď Ing. Světlana Kravčenková 02.03.2007 15:39
    Dobrý den,
    dostala jsem Váš dotaz k vyjádření a tak se Vám pokusím odpovědět na některé Vaše dotazy. Zaměřím se především na vyhodnocení slaměných konstrukcí z hlediska tepelně technického.
    Podle informací o slaměných stavbách, které jsou dostupné a které jsem získala, lze konstatovat:
    • Součinitel tepelné vodivosti (λ) balíku slámy závisí na jeho objemové hmotnosti (míry stlačení), aktuální vlhkosti a směru vláken. Proto se dostupné informace o této základní tepelně technické vlastnosti slámy liší. Já jsem kromě toho, co uvádíte Vy, narazila na hodnoty součinitele lambdy 0,045 – 0,06 W/(m.K), v závislosti na objemové hmotnosti od 90 – 133 kg/m3. Já bych se přikláněla minimálně k výpočtové hodnotě lambdy 0,5 W/(m.K). Jiné informace uvádějí přímo hodnoty součinitele prostupu tepla U pro slaměné stěny:
    tl. 50 cm cca U = 0,12 W/(m2.K),
    tl. 40 cm cca U = 0,13 W/(m2.K),
    tl. 30 cm cca U = 0,17 W/(m2.K),
    Součinitel prostupu tepla konstrukcí U = 1/(Rsi + R + Rse), kde
    Rsi = 0,13 m2.K/W, odpor při přestupu tepla na vnitřní straně konstrukce (dle ČSN 730540/2005)
    Rse = 0,04 m2.K/W, odpor při přestupu tepla na vnější straně konstrukce (dle ČSN 730540/2005)
    R = Σd/ λ m2.K/W, tepelný odpor konstrukce závislý na tloušťce materiálu a součiniteli tepelné vodivosti.
    Při přepočtu zjistíme, že se hodnota lambdy slámy pohybuje v rozmezí od 0,052 – 0,061 W/(m.K).
    • Na adrese http://www.baubiologie.at/asbn/hausderzukunft.html, najdete laboratorní hodnoty tepelně technických vlastností slaměných balíků ověřované ve zkušebně v Rakousku, které je nutné pro výpočet vždy navýšit.
    • Pokud se uvádí, že 40 cm slámy (tloušťka stěny) dokáže nahradit 20 cm polystyrénu, pak to odpovídá, protože pokud porovnáme pouze tepelný odpor obou konstrukcí:
    Slaměný balík tl. 40 cm R = 0,4/0,05 = 8 m2.K/W
    Polystyrén tl. 20 cm R = 0,2/0,039=5,13 m2.K/W
    Čím je hodnota tepelného odporu vyšší, tím materiál lépe izoluje.
    • Pokud chcete použít na stavbu balíky tl. 30 cm a stlačit je na tl. 15 cm, pak se zvětšením jejich objemové hmotnosti musíte počítat se zhoršením izolačních vlastností, součinitel tepelné vodivosti se zvýší a tím se zvýší i prostup tepla. To bude platit i pro vámi navrhovaný případ výroby briket. Doporučuji si při stavbě objemovou hmotnost balíku překontrolovat (r = m/V).
    • Co se týče tepelně technických požadavků na stavební konstrukce, které předepisuje česká norma ČSN 730540-2/2002, změna 1/2005, tak mezi základní patří požadavek na součinitel prostupu tepla, nejnižší vnitřní povrchovou teplotu a zkondenzované množství vodní páry uvnitř konstrukce v celoroční bilanci.
    Maximální požadovaná hodnota součinitele prostupu tepla lehké stěnové konstrukce a stropu pod nevytápěnou půdou je UN = 0,30 W/(m2.K), pro energeticky úsporné domy je předepsána hodnota doporučená UN = 0,20 W/(m2.K), pro nízkoenergetické domy se doporučuje jít na hodnotu ještě o 1/3 nižší.
    • Přepočítala jsem Vaši navrhovanou skladbu stěny (omítka, ekopanel, slaměný balík tl. 15 cm v dřevěném roštu, parozábrana, vzduchová mezera, ekopanel, omítka – snad jsem to pochopila správně) a dostala jsem se na hodnoty:
    1) U = 0,22 W/(m2.K) (λ slámy jsem uvažovala 0,5, započítala jsem i vliv sálání reflexní parozábrany DAPE, která zvýší tepelný odpor vzduchové mezery a také vliv dřevěného roštu, který vytváří mezi slaměnými balíky tepelný most). Tato hodnota U je nižší než požadovaná hodnota UN = 0,30 W/(m2.K), což je v pořádku, ale pro nízkoenergetický dům to ještě nestačí, takže doporučuji zvětšit tloušťku slaměného balíku minimálně na 40 cm.
    • S nejnižší vnitřní povrchovou teplotou na stěně by problém být neměl. Požadavek vyhoví.
    • Kondenzace vodní páry uvnitř konstrukce – té je třeba zabránit, protože vlhkost je pro slámu nebezpečná a samozřejmě není vyhovující ani pro nosný dřevěný rošt.Vlhká sláma rychle podléhá zkáze působením hub a plísní a dochází k porušení stavební konstrukce. Nebezpečím pro uživatele jsou pak alergenní spóry a případné toxiny, produkované houbami a plísněmi, které mohou způsobovat alergie a ohrožovat zdraví obyvatel domu.
    Proto jednoznačně doporučuji použít parotěsnou zábranu. Parotěsná zábrana nejen zabrání pronikání vlhkosti do konstrukce, ale zároveň zvyšuje vzduchotěsnost obálky budovy, což je jeden z faktorů ovlivňující nízkou spotřebu energie v nízkoenergetických domech.
    Omítky by měly být difuzně propustné, proto se doporučují hliněné nebo sádrové. Hliněné omítky dokáží absorbovat vodní páry a postupně je v období sucha uvolňovat, takže se zásadně podílejí na udržení vnitřního mikroklimatu.
    Ale vodní páru je třeba z uzavřeného prostoru nějakým způsobem odvést, proto je nutné mechanické větrání.
    Na adrese http://www.rigi.cz/index.php?typ=RIA&showid=43 je uveden projekt domu ze slámy i s návrhem vytápění a větrání. Další adresa:
    • Co se týče tepelného čerpadla a jeho vhodnosti a účinnosti doporučuji adresu: http://energie.tzb-info.cz/t.py?t=1&i=10
    • Dále doporučuji tyto adresy , kde naleznete poznatky z již uskutečněných staveb ze slámy http://www.ekodum.ecn.cz/akce/sbi/05.html, http://www.veronica.cz

    Zatím tedy tolik k Vašim dotazům.
    Ing. Iveta Skotnicová, Ph.D.

    Zároveň Vám všetkým, chcem odporučiť jednu slušnú, celkom fundovanú w. stránku s dobrou tématikou a diskusiami – http://www.living.cz, vrelo odporúčam pre všetkých stavebníkov atd. Ináč som tam našiel aj niečo o ekopaneloch v diskusii pod názvom Stramit.
    S pozdravom nech žije internet, prajem peknú nôcku.

  • marcel

    Member
    18. marca 2007 at 10:35

    nieco z praxe. moznosi niekto spomenie na relaciu mateja landla cudna show o ludoch, ktori sa vymykaju “normalu”. bol tam chlapik, ktory zije vo vlastnorucne vytobenom dome s valkov (nepalene hlinene tehly so sekanou slamou), ktoredho steny spevnuje omietka zo zmesi blata a konskeho trusu (kobulanky). zije tam dodnes, akurat posilnil svoju chalupku o slamenu izolaciu.


    pri teplote vonku -5 je dnu 16`C, vakurovanie je riesne obycajnou kuchynskou pieckou na tuhe palivo. pustil sa do stavby noveho domu na koloch cca 50 cm nad zemou s kruhovym podorysom. strecha je z trstia (ako povedal, urobil tu chybu, ze pouzil aj stare trstie, pouzivat by sa mala iba trstina jednorocna). snad sa mi podari pocas leta podat dalsie info. izolaciu bude riesit ovcou vlnou (20 sk/kg), obvodove mury slamovymi balmi (20 sk/ks)


    to vsetko len na inspiraciu.

  • martyn

    Member
    5. januára 2010 at 15:48

    Tiez uvazujem o podobnom rieseni, moj navrh skladby steny je takyto:

    z vnutra von
    1. hlinena omietka – 1cm
    2. priecka z nepalenej tehly – 6,5cm (z dovodu akumulacie tepla, a vyrovnavanie vlhkosti v int.)
    3. parozabrana
    4. nosna konstrukcia z dreva vyplnena zlisovanymi balikmi slamy – 25cm (nahrada za min.vatu)
    5. OSB doska – 1,25cm
    6. EPS – 5cm (z cisto praktickeho dovodu, bezudrzbova fasada odolna voci vode)
    7. vonkajsia omietka 1cm
    hodnota tepelneho odporu tejto skladby by sa mala pohybovat okolo hodnoty 6,1 pri celkovej hrubke steny cca 40cm

    vnutorne priecky: nepalena tehla
    podlaha: 10EPS + bet.poter
    strop: 60cm slamy rozdelenej na 4 vrstvy oddelene papierom

    doplnujuce info k domu:
    lokalita okolie Hlohovca, nadmorska vyska: 170m,juzna a vychodna strana najvacsie preskenie, zo severu ziadne okno, na severnej stene este uvazujem pouzit hrubsiu vrstvu EPS 10cm z dovodu castych vetrov, dom bude jednopodlazny s plochou strechou vybudovany uz na existujucich zakladoch, v dome pocitam s rekuperacnou jednotkou s teplovzdusnym vykurovanim + krb, dodatocne na jar az jesen pocitam s ohrevom vody s pouzitim solarneho kolektora

    moj zamer je: sklbit priaznivu cenu vystavby s pouzitim prirodnych materialov a modernej techniky, a hlavne pri hrubke steny 40cm mat vyhodu lahkej konstrukcie drevostavby a vsetky vyhody hlinenej stavby, tym padom aj jednoducha vystavba svojpomocou

    moje otazky:
    1. aky je vas nazor?
    2. je mozne v tejto skladbe uplne vynechat parozabranu ?

  • robertm

    Member
    5. januára 2010 at 16:23

    Ak staviaš z hliny a slamy, zrejme chceš ekologický, zdravý dom ktorý je (skoro) zadarmo.
    1. Rekuperácia je drahá a má reálnu účinnosť 30 – 50 %, čiže je vlasten zbytočná. O jej škodlivých účinkoch nechcem písať.
    2. Parozábranu netreba, pretože ti klesú merný difúzny odpor smerom von.
    3. Dôležitejšie je riešiť izoláciu proti vode zo zeme, na to by stačil sokel z kameňov spájaných hlinou do výšky 30 cm. Základy stačia z udupaného štrku. Tu je inšpirácia: http://www.flickr.com/photos/smallape/sets/72157622481434893/ .
    4. Strecha môže byť aj zelená = fólia + drny trávy hrubé 10 cm. Ak sa použijú trávy s tenkými listami a husto zarastú, strecha v zime dobre tepelne izolouje a v lete funguje ako prirodzená klimatizácia. Zadarmo.
    5. Polystyrén nepoužívaj. Je neekologický, treba ho kupovať a neprepúšťa vodné pary. Hlinená podlaha je teplejšia ako betónová. Hlinené omietky vyržia dlho pokiaľ sú v suchu, je potrebný 1 m presah strechy na poschodie.
    6. Vykurovanie odporúčam realizovať akumulačnou pecou na drevo. priložíš raz za 24 hodín a už sa nastaráš. Dokáže pripraviť aj teplú vodu, dá sa do nej zamurovať bojler.
    7. Prírodné materiály sú zdravé, zadarmo a keď sa rozhodneš dom zbúrať, nič po nich neostane, nijak si nezamoríš pozemok.

    Cob House: Gobcobatron - Interior

  • martyn

    Member
    5. januára 2010 at 17:20

    1. namiesto rekuperacie este uvazujem nad vlasnym riesenim vetrania cez zemny register aby som usetril tepelne straty, v podstate by sa cerstvy vzduch privadzal cca 30 – 40 m dlhym potrubim ktore planujem zakopat okolo zakladov domu, v zime by register mierne vzduch predhrieval a vlete by sluzil ako klimatizacia, stacilo by na jednom konci potrubia dat vykonny ventilator, ktory by v nejakych casovych intervaloch zapinal, samozrejme prachovy a pelovy filter, odvod odpadoveho vzduchu by som chcel riesit tak ze by potrubie viedlo vo vnutri privodneho potrubia tym padom by odovzavalo teplo privadzanemu vzduchu(na letny rezim by bolo treba urobil klapku aby sa odpadny vzduch odvadzal priamo do exterieru a nie cez zemny vymennik) dorobit este elektroniku ktora by spinala na zaklade nejakeho casoveho programu a je hotovo

    3. zaklady uz na pozemku mam su cca 20rokov stare stoji na nich mala drevena chata, su cca 90cm nad terenom s vlhkostovu teda problem nieje, akurat by som ich predlzil o jednu izbu

    5. polystyren na fasadu som chcel pouzit namieto hlinenej omietky prave kvoli tomu velkemu presahu, takto by som mohol riestit fasadu bez presahu

    6. s kurenim este neviem ako to bude ale nad tou pecou uvazujem

  • martyn

    Member
    5. januára 2010 at 17:29

    este k tomu bodu 1.
    cely princip mojej rekuperacie si predstavujem takto:
    1. najskor sa zopne vetilator ktory zacne odvetravat vzduch z domu povedzem odhadom 2 min kym by sa cele odpadne potrubie v zemnom registri nenaplnilo teplym vzdochom
    2. potom by bola nejaka pauza na vymenu tepla
    3. a nasledne nato by sa pustil ventilator v privodnom potrubi cerstveho vzduchu ktory by bolo predhriaty

    takto by prebehlo niekolko cyklov a bolo by vyvetrane

  • robertm

    Member
    5. januára 2010 at 17:55

    S tou rekuperáciou a elektronikou si na zlom portáli, choď napríklad tu:
    http://www.e-filip.sk/Default.aspx?contentID=1005&sortBy=lastAnswer#messages

    Pec si môžeš postaviť sám. . Poteším ťa, tiež stojí kopa peňazí :-) Keď ju stavia firma, tak 200 – 300 tis. Sk, keď staviaš sám tak 30 – 50 tis Sk. Pec je zo šamotu, preto je taká drahá. Ale má životnosť min 50 rokov prevádzky, bez opráv. Existujú aj 100 ročné a nič im nechýba. Hlinená pec by bola zadarmo ale má kratšiu životnosť.

  • yergush

    Member
    6. januára 2010 at 11:19

    napisal “martyn” – dopisal “yergush”

    z vnutra von
    1. hlinena omietka – 1cm
    2. priecka z nepalenej tehly – 6,5cm (z dovodu akumulacie tepla, a vyrovnavanie vlhkosti v int.) – hmm na kánt, je to štihla stena, kotvy ich k stlpikom napr. “L”-kova skrutka v ložnej škáre
    3. parozabrana – “L” skrutkou perforuješ parozábranu a steblami slami môžeš tiež
    4. nosna konstrukcia z dreva vyplnena zlisovanymi balikmi slamy – 25cm (nahrada za min.vatu) – fosne 50-50/250? á 625 mm pre formát OSB 2500 mm
    5. OSB doska – 1,25cm
    6. EPS – 5cm (z cisto praktickeho dovodu, bezudrzbova fasada odolna voci vode)
    7. vonkajsia omietka 1cm
    hodnota tepelneho odporu tejto skladby by sa mala pohybovat okolo hodnoty 6,1 pri celkovej hrubke steny cca 40cm

    vnutorne priecky: nepalena tehla
    podlaha: 10EPS + bet.poter
    strop: 60cm slamy rozdelenej na 4 vrstvy oddelene papierom

    doplnujuce info k domu:
    lokalita okolie Hlohovca, nadmorska vyska: 170m,juzna a vychodna strana najvacsie preskenie, zo severu ziadne okno, na severnej stene este uvazujem pouzit hrubsiu vrstvu EPS 10cm z dovodu castych vetrov, dom bude jednopodlazny s plochou strechou vybudovany uz na existujucich zakladoch, v dome pocitam s rekuperacnou jednotkou s teplovzdusnym vykurovanim + krb, dodatocne na jar az jesen pocitam s ohrevom vody s pouzitim solarneho kolektora

    moj zamer je: sklbit priaznivu cenu vystavby s pouzitim prirodnych materialov a modernej techniky, a hlavne pri hrubke steny 40cm mat vyhodu lahkej konstrukcie drevostavby a vsetky vyhody hlinenej stavby, tym padom aj jednoducha vystavba svojpomocou
    … jednodocho taký kompromis ako “gumenné želiezko z dreva”

    moje otazky:
    1. aky je vas nazor?
    sú aj lepšie, blbovzdornejšie riešenia, inšpiruj sa Envirodomom od Tectum Novum – difuzne otvorená skladba, fúkanú celulózu nahraď vtláačanou slamou
    2. je mozne v tejto skladbe uplne vynechat parozabranu ?
    možné to je no po jednej-dvoch zimách užívania objektu (za normálnych podmienok ti20°C fii50% a te-10°C fie82%) budeš tú slamennú brečku vyberať, takže neodporúčam
    nepouži parotesné EPS a OSB na vonkajšom povrchu, na porušenie chúlostivú parozábranu nahraď OSB a je to OK
    istotu ti dá vždy projektant ktorý skladbu prepočíta na jednorozmerné šírenie tepla a vlhkosti skladbou, ktorý za návr bere zodpovednosť

  • yergush

    Member
    6. januára 2010 at 11:36

    napísal “RobertM” – dopísal yergush
    Ak staviaš z hliny a slamy, zrejme chceš ekologický, zdravý dom ktorý je (skoro) zadarmo.
    1. Rekuperácia je drahá a má reálnu účinnosť 30 – 50 %, čiže je vlasten zbytočná. – prosím dokáž svoje tvrdenie, zdroj info, zverejni svoj výpočet, udaj odkaz
    O jej škodlivých účinkoch nechcem písať. – prosím, pouč nás a napíš v čom
    2. Parozábranu netreba, pretože ti klesú merný difúzny odpor smerom von.
    3. Dôležitejšie je riešiť izoláciu proti vode zo zeme, na to by stačil sokel z kameňov spájaných hlinou do výšky 30 cm. Základy stačia z udupaného štrku. Tu je inšpirácia: http://www.flickr.com/photos/smallape/sets/72157622481434893/ . – nie všetko čo sa napiše je vhodné všeobecne pre všetky prípady, bez ohľadu na lokalitu, miestnu klímu či spôsob užívania
    4. Strecha môže byť aj zelená = fólia + drny trávy hrubé 10 cm. Ak sa použijú trávy s tenkými listami a husto zarastú, strecha v zime dobre tepelne izolouje a v lete funguje ako prirodzená klimatizácia. Zadarmo.
    5. Polystyrén nepoužívaj. Je neekologický, treba ho kupovať a neprepúšťa vodné pary. osobne súhlasím, no voľba materialu záleží na tvojich financiach, poznatkoch a etike
    Hlinená podlaha je teplejšia ako betónová. Hlinené omietky vyržia dlho pokiaľ sú v suchu, je potrebný 1 m presah strechy na poschodie.
    6. Vykurovanie odporúčam realizovať akumulačnou pecou na drevo. priložíš raz za 24 hodín a už sa nastaráš. Dokáže pripraviť aj teplú vodu, dá sa do nej zamurovať bojler.
    7. Prírodné materiály sú zdravé, zadarmo a keď sa rozhodneš dom zbúrať, nič po nich neostane, nijak si nezamoríš pozemok.
    prírodné materialy môžeš mať v naturálnej (slama, hlina, kameň, guliače, …) alebo priemyselne vyrábanej kvalite (hofatherm,omietky rigi, rákos od maďarov, struhaný šindel z oravy) no to už je za takú cenu, že keď nebohatý ekológ rozhoduje aké ma priority a kolko času a enrgie na stavbu tak sa rozhodne pre EPS, beton, …

    fandím ekologii, brat si len tolko čo potrebujem, preferovať dobrovolnu skromnoť ale ked hovorite A, povedzte aj B, ak ste ho teda zažili, lebo inak je to zavádzajúce a casti “nachytaným” ľuďom to spoôsobuje utrpenie
    prajem veľa šťastia pri spoznávaní “ako veci fungujú”

    Cob House: Gobcobatron - Interior

  • yergush

    Member
    6. januára 2010 at 11:47

    napisal “martyn” – dopisal yergush
    1. namiesto rekuperacie este uvazujem nad vlasnym riesenim vetrania cez zemny register aby som usetril tepelne straty,
    ked zistíš koľko ťa budú stáť výkopy kolko funkčné spádované, proti radónu tesné profi potrubie (napr.Rehau Awadukt Thermo) a nahradíš to KG či len hladkými rúrami tak je to k tomu pár stupňovému ohrevu vzduchu neefektívna investícia, to už skôr maličké lokálne rekuperač.jednotky napr. HR25 od Regulus
    v podstate by sa cerstvy vzduch privadzal cca 30 – 40 m dlhym potrubim ktore planujem zakopat okolo zakladov domu, v zime by register mierne vzduch predhrieval a vlete by sluzil ako klimatizacia, stacilo by na jednom konci potrubia dat vykonny ventilator, ktory by v nejakych casovych intervaloch zapinal, samozrejme prachovy a pelovy filter, odvod odpadoveho vzduchu by som chcel riesit tak ze by potrubie viedlo vo vnutri privodneho potrubia tym padom by odovzavalo teplo privadzanemu vzduchu(na letny rezim by bolo treba urobil klapku aby sa odpadny vzduch odvadzal priamo do exterieru a nie cez zemny vymennik) dorobit este elektroniku ktora by spinala na zaklade nejakeho casoveho programu a je hotovo

  • miro-carsky

    Member
    13. januára 2010 at 19:50

    Ja len male upozornenie. Dvaja ludia, co byvaju v slamenom dome – kazdy v inom – potvrdzuju, ze je v nom mimoriadne suchy vzduch. Asi je najvacsim problemom izolacia slamou odspodu, poprve treba davat sakra pozor, aby do nej nezatieklo a po druhe sposobuje ovela suchsi vzduch ako v slamenom dome, ktory ma podlahu ulozenu tradicne – dajme tomu ako k drevenici, kde cez podlahu dycha trochu vlhka.
    Tolko cista empiria

  • yergush

    Member
    13. januára 2010 at 21:15

    Ja len male upozornenie. Dvaja ludia, co byvaju v slamenom dome – kazdy v inom – potvrdzuju, ze je v nom mimoriadne suchy vzduch. Asi je najvacsim problemom izolacia slamou odspodu, poprve treba davat sakra pozor, aby do nej nezatieklo a po druhe sposobuje ovela suchsi vzduch ako v slamenom dome, ktory ma podlahu ulozenu tradicne – dajme tomu ako k drevenici, kde cez podlahu dycha trochu vlhka.
    Tolko cista empiria

    tvrdenie typu “slameny dom = mimoriadne suchy vzduch” je zavádzajúce,
    pre objektivitu je potrebné uviesť celú súvislosť
    napr. naturálny domček Tomáša na Bráne ktorý má steny zo slamen.balov omietaných hlinou je predovšetkým značne netesný (tesnenie v oknách len pomocou konopného úpletu, žiadny EPDM či silikon.tesnici profil, puklinky v omietke šikmín strechy kde mu cez rákos tiež trochu ťahá, …)
    taktiež k “pohodovej tepelno-vlhkostnej mikroklíme” nepriespieva
    1.veľká výmena vzduchu
    2.množsvo prírodných hygroskopických materialov v interiery a na konštrukciach so stykom s vnútorným prostredím (neošetrované drevo, hlinené povrchy)
    3.malá produkcia vnútornej vlhkosti (vodné hladiny, rastliny,osadenstvo a jeho činnosti – perie vonku aby si nevytopil podlahu, nemajú sprchu či vaňu)
    4.hlinená piecka je ťažšie regulovatelna raz má 18 za chvílku 26°C, teplejši vzduch si može viac naviazať vzdušnej vlhkosti a ten môže vyvetrať
    5. …

    všetko je to však riešitelné, len stači vedieť ako a do akej miery
    sú aj iné “slamen.domy”, možno trochu sofistikovanejšie ako s-house či zo systému modcell, tam je prijemná vlhkosť …. takže treba brať veci v súvislostiach,
    inak vďaka za podnet, však o čom inom je toto fórum ako o výmene informácii

    a k tomu “… cez podlahu dycha trochu vlhka” poznamenám len “Radón štatisticky spôsobuje 18% umrtí na rakovinu plúc”, a tých úmrtí je pár tisíc slovákov ročne

  • miro-carsky

    Member
    14. januára 2010 at 18:29

    Prave o Tomasovom dome som nehovoril….
    A urcite som nic nezovseobecnoval – islo len o dva pripady a tak to aj bolo podane.
    neviem, co je radon, mohol by si to vysvetlit.

Page 1 of 2

Log in to reply.

Začiatok diskusie
0 of 0 odpovede/odpovedí June 2018
Súčasnosť