Ľubovniansky hrad pripravuje expozície o španielskych princeznách

Obrázok k článku

Na hrade Ľubovňa pripravujú v týchto dňoch obnovenie expozície venovanej rodine Zamoyských, ktorá hrad vlastnila v rokoch 1882 až 1945. Išlo o jeho posledných súkromných vlastníkov. „Táto výstava tu bola inštalovaná v roku 2002, objavila sa však potreba modernizovať ju, keďže sme získali nové fotografie, informácie z archívov, ako aj rôzne predmety,“ vysvetlil hradný historik Eduard Laincz. Hrad sa pýši tým, že manželky dvoch posledných majiteľov hradu pochádzali zo španielskeho kráľovského rodu de Borbón. Kým doterajšia výstava bola skôr zameraná na ich manželov z poľského rodu Zamoyski, vynovená expozícia bude patriť im, a teda španielskym princeznám Márii Karolíne de Borbón (1856 – 1941) a Izabele Alfonze de Borbón (1904 – 1985).

 

Väčšina zbierkových predmetov v expozícii patrí Izabele Alfonze de Borbón, ktorá sa v roku 1929 v Madride vydala za Jána Zamoyského, majiteľa hradu Ľubovňa. „Ide napríklad o rôzne vejáre, šperkovnicu a šperky. Chceme predstaviť to, ako táto španielska princezná žila v našej krajine na severe Spiša,“ uviedol Laincz. Do zbierky pribudla aj vzácna ručne vyšívaná vreckovka. Pre hrad ju získal riaditeľ Ľubovnianskeho múzea Dalibor Mikulík počas minuloročnej návštevy karmelitánskeho kláštora v Madride, v ktorom žije aj posledné žijúce dieťa Izabely a Jána Zamoyských, rehoľná sestra Terézia (1938). Predstavená kláštora venovala hradu vreckovku, ktorú Izabela drží v ruke aj na obraze zo svadby z roku 1929. Pre pravidlá rehole ju totiž Tereza používať nemohla.

 

Poslední vlastníci hradu už nežili priamo v ňom, ale v kaštieli pod ním. Zamoyski bol známy gróf, hospodár, vlastník pozemkov a ekonóm na Spiši. Izabela, ktorá prišla do Starej Ľubovne v roku 1930, bola podľa historika vždy v ústraní. „Máme rôzne výpovede pamätníkov, hovorí sa, že aj napriek tomu, že bola španielska princezná, bola veľmi skromná, nechodila oblečená honosne a nosila krátke rovné vlasy. Často bola aj na majetkoch, išlo o veľkostatok, mali rôzne pozemky, a keďže jej muž ako ekonóm cestoval po Európe, musela sa starať o majetok. Rovnako často chodila medzi ľudí, bola skromná,“ opísal poslednú majiteľku hradu Laincz. S Jánom mali štyri deti, okrem spomínanej najmladšej Terezy, to bol aj najstarší Karol Alfons (1930 – 1979), Mária Kristína (1932 – 1959) a Jozef Michal (1938 – 2010).

 

Izabelin manžel bol jedným z najväčších pozemkových vlastníkov na Spiši a v rámci Slovenskej republiky v rokoch 1939-1945 zastával významné štátnické funkcie. Manželia veľa peňazí investovali do kúpeľov Vyšné Ružbachy, v rokoch 1929 do 1932 to bolo podľa Laincza až 16 miliónov československých korún. Kúpele podľa jeho slov žijú dodnes z toho, čo tam investovali. Hoci manželia žili v kaštieli pod hradom, na hrade si udržiavali Kaplnku sv. Michala Archanjela a hrad plánovali prestavať. Potom však prišla hospodárska kríza, v Španielsku sa k moci dostal Franco a Izabela viac nemala prístup k svojmu veľkému venu uloženému v španielskych bankách, zámer tak stroskotal. „Ján bol dokonca taký vynaliezavý, že chcel prepojiť kúpele s hradom, vydal aj sprievodcu po hrade a vystavoval aj nejaké predmety v paláci. Plánoval založenie múzea na Spiši, už v tom období mal nejaké vitríny, ktoré sú dobre viditeľné aj na čiernobielom filme, ktorý natočil, bol totiž aj fanúšikom techniky,“ predstavil zámery Izabelinho manžela historik. Takýmto spôsobom žili manželia pod hradom až do roku 1944. V lete sa na hrade usídlilo nemecké gestapo, Izabelina rodina bola v kaštieli v domácom väzení. Ešte pred povstaním utiekli zo Slovenska cez Švajčiarsko do Španielska. Na hrad sa viac nevrátili, ten bol v roku 1945 znárodnený. Ján Zamoyski zomrel v roku 1961 v Cannes, Izabela v roku 1985 v Madride.

 

Obnovenú expozíciu predstaví hrad Ľubovňa počas otvorenia turistickej sezóny, ktoré je naplánované na 24. apríla.

 

 

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Hrad takmer ako z rozprávky (prechádzka po Ľubovnianskom hrade)

Hrad patrí medzi výborne ukážky architektonickej podoby slovenských hradov, v takmer intaktnej podobe znázorňuje jednotlivé časti výstavby, obranný mechanizmus, postupné rozrastanie architektúry od gotiky cez renesanciu až po neskoršie úpravy. Aj rozmaznaný milovník slovenských hradov nájde na tomto hrade to, čo na iných hradoch – ruinách si musí len ťažko predstavovať…

Obnova.sk Fotografia

VÝROČNÁ SPRÁVA SNK za rok 2000

4 ČINNOSTI (PRODUKTY) ORGANIZÁCIE A ICH NÁKLADY 4.1 Ústav knižničných fondov 4.1.1 Stále činnosti: Akvizícia všetkých typov dokumentov, budovanie fondu študovní a príručných knižníc, budovanie databázy dodávateľov, deziderát a nahlásených kníh, Nákupná a oceňovacia komisia, Akvizičná komisia, budovanie vzájomných výmenných vzťahov v rámci MVD, získavanie dokumentov podľa požiadaviek zahraničných partnerov, tvorba ponukových zoznamov multiplikátnych a neprofilových dokumentov, správa fondu MVD, správa majetkovoprávnej evidencie…