Lokality UNESCO na Slovensku – Bardejov

Obnova.sk Fotografia

Sídlo s názvom Bardejov, ležiace na krajinskej ceste z Uhorska do Poľska sa spomína v zázname ipatijevského kronikára už v roku 1241, mestské privilégiá udelil Karol Róbert nemeckým obyvateľom, ktorí sa usadili v blízkosti uvedeného slovenského sídliska na prelome 13. a 14. storočia až v roku 1320. Vtedy bol už Bardejov opevnený s obdĺžnikovým trhovým námestím, ktorého severnú stranu utváral rímsko-katolícky farský kostol sv. Egídia zo začiatku 14. storočia, prestavaný v prvej polovici 15. storočia na trojlodie.Napriek regotizačným úpravám exteriéru kostola podľa projektu I. Steindla po požiari v roku 1878 sa v kostole zachovalo unikátne interiérové vybavenie. Najpozoruhodnejší z neho je súbor 11 gotických krídlových oltárov. Dominantou námestia je symbol samostatnosti mestskej samosprávy – neskorogotická radnica zo začiatku 16. storočia. renesančné portály a arkier na západnej strane jej však dávajú punc prvej renesančnej stavby na Slovensku. Osobitnú pozornosť si zasluhuje opevnenie budované od polovice 14. storočia, ako jedno z najdokonalejších gotických mestských opevnení. Väčšina bášt pochádza z 15. a začiatku 16. storočia, monumentálne barbakány sú výsledkom tretej etapy výstavby, ktorú vyvolalo hroziace turecké nebezpečie.

Meštianske domy majú svoj základ v bohatom 15. storočí, v jeho prvej polovici bolo v meste už približne 500 domov. Charakterizuje ich ukončenie vysokými štítovými, resp. strmými valbovými strechami a pôvodne gotická dispozícia, neskôr upravená na dvojtraktovú. Niektoré domy boli upravené v renesančnom a barokovom slohu, pričom zmeny vyvolávala buď potreba obnovy po požiaroch, alebo rozširovanie obytnej funkcie na úkor hospodárskej. Bardejovské meštianske domy, obkolesujúce grandiózne trhové námestie sú predstaviteľmi rozvinutej meštianskej kultúry.

V blízkosti mestského centra obklopeného výstavbou z obdobia posledných 40-tich rokov sa nachádza čiastočne zachovaný súbor bývalých židovských kúpeľov a synagóga, pozostatok suburbiálneho centra z konca 18. storočia, budovaného plánovito, podľa talmudistických predpisov.

Obnova.sk Fotografia

Mnohoročné úsilie chrániť v celosvetovom rozsahu najhodnotnejšie prírodné a kultúrne objekty a lokality našej planéty vyústilo na úrovni UNESCO v roku 1972 prijatím medzinárodného Dohovoru o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva.

Prvé tri slovenské lokality Banská Štiavnica a technické pamiatky okolia, Spišský hrad a pamiatky okolia a Vlkolínec boli zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO na základe rozhodnutia 17. zasadnutia Výboru pre svetové dedičstvo pri UNESCO, ktoré sa uskutočnilo 6. 11. 12. 1993 v kolumbijskej Cartagene.

Na základe 24. zasadnutia Výboru pre svetové dedičstvo pri UNESCO v austrálskom Cairns z 30. 11. 2000 sa historické jadro mesta Bardejov stalo štvrtou lokalitou kultúrneho dedičstva zapísanou do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

Štvrtkový seriál: Lokality UNESCO na Slovensku.

23. december 2004: Banská Štiavnica
30. december 2004: Spišský hrad
6. január 2005: Vkolínec
13. január 2005: Bardejov

Zdroje: Ministerstvo kultúry SR, Obnova.sk

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

REHABILITÁCIA ČI REGENERÁCIA BARDEJOVSKÉHO NÁMESTIA ?

Dňa 30.novembra roku 2000 sa k doposiaľ zapísaným lokalitám Svetového dedičstva priradila i Mestská pamiatková rezervácia BARDEJOV. Na zápis bola prijatá na zasadnutí Medzinárodného komitétu pre ochranu kultúrneho a prírodného dedičstva výnimočnej svetovej hodnoty ( The World Heritage Comittee ) , ktoré sa konalo v Austrálii v meste Cairns.

Kostol ako urbanistický fenomén slovenského vidieka

Ivan Gojdič “… nežne krášli každý rozjasaný štít do výšok volajúcich chmúrnych turní, čo ticho strážia naše rodné valaly, umlčia všetok ľudský nárek vzpurný, i dávne hriechy, ktoré k nebu volali.”
Michal Chuda
Šťastím môžeme nazvať skutočnosť, že na Slovensku ešte máme toľko sídiel – dedín či osád s historickými, novšími alebo úplne novými kostolmi vsadenými do zástavby, ktorá ešte stále nesie nemalé urbanistické kvalitatívne znaky (napriek ich rýchlemu úbytku), a že na rozhraní tisícročí – v roku Veľkého jubilea môžeme konštatovať: je tu čo poznávať, je tu čo chrániť pre ďalšie storočia, ktoré budú tejto krajine dopriate.

Neskorostredoveká architektúra v centre Zvolena

Radoslav Ragač
V stredoveku označovali notára, strážcu mestských privilégií, “okom mesta”. S troškou nadsádzky môžeme podobnú analógiu použiť aj pre radnicu, ktorú považujeme za akési srdce stredovekého mesta. Zvolen patrí do nepočetnej skupiny slovenských miest (Trnava, Krupina, Zvolen, Starý Tekov, Banská Štiavnica), ktoré sa stali plnoprávnym a plnohodnotným mestským organizmom už pred tatárskym vpádom a postupne si začali budovať sídla svojich samosprávnych orgánov – radnice a iné dôležité budovy.