Litografie Dagmar Mezřickej

Titulny obrazok blogu uzivatela: Galeria u anjela

V Galérii u anjela vystavuje rakúska autorka s československými koreňmi výber zo svojej litografickej tvorby. Spojenie ženského aktu s motívom prírody vytvára nezvyčajné poetické posolstvo.
Zobrazuje to čo podmieňuje človeka od pradávna, puto človeka a prírody v neustálom kolobehu plynutia času. Aj keď sú jej diela rozčlenené do jednotlivých ročných období, spolu s nimi vtrhla do Galérie J A R. Nezadržateľne a bezprostredne, veď práve jar znamená začiatok všetkého nového, začiatok života. Defilujú pred nami dokonalé ženské krivky, tajuplné, záhadné,  pripomínajúce víly a iné bájne bytosti lesov a lúk.  Snový a imaginárny svet obrazov autorky neútočí na diváka šokujúcimi výstrelkami. Naopak – tíši, upokojuje, vyzýva k tichej kontemplácií, pozorovaniu nevideného, k cíteniu. Krehkosť a subtílnosť námetu dokonale vyjadruje technikou litografie / maľba na kameň/ a akvarelom. Redukovaná farebnosť a jemné tlmené farby pôsobia na diváka upokojujúco. To čo najviac definuje jej tvorbu, vyjadruje takto:

„ Moje obrazy nechcú byť statické, naopak: majú skrytú dynamiku rôznych významov
potvrdzovať ambivalentnosť pocitov a zážitkov, nakoniec aj ambivalentnosť života samého,
jeho plynutie medzi začiatkom a koncom…“

“ Nositeľom týchto stavov a dejov, často protichodných, je pre mňa žena, ženský akt, telo, vystavené v celej svojej nahote pôsobeniu vonkajších síl, ktoré v citoch vyvolávajú, duša reflektuje a prežíva. Nálady, v ktorých nieje súhlas, ironické, profánne, tajuplné, ukazujúce smer aj metúci.”

“ Takmer vždy je tento symbol svetom oslovovanej, napádanej i vyzývanej a niekedy trýznenej duše, obklopený symbolmi prírody, ktorá je základom, podmienkou aj zdrojom ľudského bytia. Chápem tento vzťah aj ako prežívanie viery, lebo pre mňa v prírodnom súcne je prítomný vždy ich Tvorca. Prežívanie všetkých posolstiev sveta je teda pre dušu zároveň rozhovorom so Stvoriteľom. Tento stály rozhovor však nevedie ku stotožneniu, preto vo výraze aktu sa dá vycítiť aj nikdy nenaplnená túžba. Túžba je tiež výzvou sebe samému nájsť cestu k počiatkom…“

Dagmar Mezricky absolvovala počas svojej kariéry viac ako 60 vlastných a 30 kolektívnych
výstav v Rakúsku, Holandsku, Lichtenštajnsku,Nemecku, Švajčiarsku, Veľkej Británií a USA. Jej diela sú zastúpené v prestížnych súkromných aj verejných zbierkach, okrem iného aj v Dolnorakúskom zemskom múzeu a Grafickom kabinete Albertina vo Viedni.
Výstava potrvá v Galérii u anjela do 17.05.2012.

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Renesančné trulice III

1.1.2. INTARZIA S RASTLINNYMI MOTIVMI
Z obdobia renesancie sa na Slovensku zachovala počtom pomerne rozsiahla skupina intarzovaných truhlíc jednotnej výtvarnej koncepcie pravdepodobne domáceho pôvodu. Jednotlivé práce spája veľa spoločných znakov týkajúcich sa okrem uplatnenia rovnakej techniky výzdoby i dekoratívnych elementov, aj ich celkového usporiadania v architektonickom členení podobnom vo všetkých truhlicach tejto skupiny.

Renesančné trulice VI

2. TRUHLICE CUDZEJ PROVENIENCIE

Truhlice pochádzajúce z oblastí ležiacich mimo nášho územia sa na Slovensko dostali predovšetkým vďaka zberateľskej vášni niektorých predstaviteľov významných šľachtických rodov. Medzi nimi sú touto záľubou známi najmä Pálffyovci, ktorí svojimi zberateľskými aktivitami obohatili o taliansky renesančný nábytok napríklad hrad Červený Kameň, či Bojnický zámok, alebo Andrássyovci, ktorých zberateľstvu podobne vďačí múzeum vytvorené v priestoroch kaštieľa v Betliari.

Písmo

1. ÚVOD
Písmo je pamäť ľudstva. Môžeme sa o tom presvedčiť sami. Čo urobíme, keď si budeme chcieť niečo zapamätať? Zaviažeme si uzol na vreckovke? Po čase sa však môže stať, že nám uzol síce pripomenie nejakú povinnosť, ale akú – to nám nepovie. Najlepším spôsobom, ako si niečo zapamätať, je poznamenať si to do zošitu alebo notesu. A ako inak než v písomnej podobe!