Jiří Hanzelka & Miroslav Zikmund – fotografie

Inžinieri Miroslav Zikmund (* 1919) a Jiří Hanzelka (* 1920 – † 2003) podnikli dve cestovateľské expedície. Počas prvej, v rokoch 1947 – 1950 obišli osobným sériovým vozidlom československej výroby Tatra 87 Afriku (napr. Alžírsko, Líbyu, Egypt, Sudán, Somálsko, Etiópiu, Tanzániu, Ugandu, Zambiu, Rodéziu – dnes Zimbabwe, Juhoafrickú republiku), Južnú a Strednú Ameriku (napr. Argentínu, Paraguaj, Brazíliu, Bolíviu, Peru, Ekvádor, Panamu, Salvador, Guatemalu, Mexiko). Druhú expedíciu absolvovali v rokoch 1959 – 1964 dvoma prototypmi vozidiel Tatra 805 a prešli niektoré štáty Blízkeho východu, monzúnovej Ázie, indonézske a japonské ostrovy a prevažne ázijskú časť vtedajšieho Sovietskeho zväzu. Na svojich cestách pripravili stovky tlačových i rozhlasových reportáží, natočili desiatky krátkometrážnych dokumentárnych filmov, niekoľko celovečerných filmov a zhotovili niekoľko tisíc fotografických záberov. Stretli sa s viacerými vtedajšími prominentmi či významnými osobnosťami politického, kultúrneho i hospodárskeho života, ale ich zaujímali predovšetkým osudy obyčajných ľudí. Mnohokrát sa dostali na miesta, kde boli prvými cudzincami, ktorých miestne obyvateľstvo videlo. Podstatná časť materiálov z druhej cesty však ostala až do konca 80. rokov 20. storočia uložená v ich osobných archívoch.

Po okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy v roku 1968 boli obaja cestovatelia režimom profesijne aj existenčne perzekuovaní. Brežnevov priamy rozkaz vtedy znel: „Hanzelku a Zikmunda vyhladovať!“ Až do pádu komunistického režimu v roku 1989 nesmeli publikovať, nemohli sa vydávať ich knihy, premietať filmy a vysielať reportáže. Ich knižné tituly boli vyradené z verejných knižníc a Tatru 87 z prvej cesty „upratali“ v Národním technickém muzeu v Prahe do depozitára. Oni sami boli zbavení mnohých občianskych práv a slobôd. Po roku 1989 sa dočkali spoločenskej a občianskej rehabilitácie a v roku 1995 odovzdali svoj rozsiahly archív Muzeu jihovýchodní Moravy ve Zlíně, kde bola vybudovaná cestovateľská expozícia S inženýry Hanzelkou a Zikmundem pěti světadíly a zriadený Archiv H + Z na uchovanie a ďalšie bádateľské využitie ich diela. Z fondov Archivu H + Z pochádza časť trojrozmerných zbierkových predmetov, ktoré dopĺňajú výstavu fotografií v Bratislave.

Ing. Jiří Hanzelka zomrel po dlhej chorobe vo februári 2003 v Prahe. Ing. Miroslav Zikmund žije v Zlíne a je stále publikačne aj spoločensky činný. V súčasnosti sa zaoberá spracovaním a katalogizáciou svojho obsiahleho archívu.

Fotografie Miroslava Zikmunda a Jiřího Hanzelku inštalované v októbri 2004 v Bratislave v priestoroch Slovenského národného múzea a Českého centra boli vytvorené na rozsiahlu výstavu, ktorá bola pripravená v roku 2003 v Plzni, rodnom meste Miroslava Zikmunda. Súbor obsahuje väčší počet doposiaľ (aj z politických dôvodov) nepublikovaných snímok. Kolekcia vznikla vďaka Nadácii Rudolfa Löwyho na záchranu plzenských synagóg a na jej vzniku spolupracovalo Muzeum jihovýchodní Moravy ve Zlíně s fotooddelením Národního památkového ústavu v Plzni. Po Plzni časti súboru vystavovali v Moskve, Zlíne a vo Zwönitze vo východnom Nemecku. Kolekcia sa ďalej postupne rozširuje, ďalších 40 fotografií z Indie a Kašmíru zhotovili na jar roku 2004 na výstavu v Dillí a 60 fotografií zo strednej Ázie pripravili v auguste na výstavu v Taškente.
Po návrate z prvej expedície usporiadalo Náprstkovo muzeum v Prahe v 25 mestách Čiech a Moravy (od marca 1952 do júla 1954) putovnú výstavu Cestou Hanzelky a Zikmunda. Nezávisle od Čiech putovala podobná výstava s názvom S Hanzelkou a Zikmundem okolo světa (od apríla 1954 do februára 1956) po 25 mestách na Slovensku. Obe výstavy navštívilo takmer pol milióna ľudí. Na Slovensku bola prvou zastávkou Bratislava. Dielo Miroslava Zikmunda a Jiřího Hanzelku sa tak do Bratislavy vracia takmer presne po pol storočí.

Z rozprávania Miroslava Zikmunda:
„Pred druhou cestou do Ázie sme mali prednášku v Plzni a vtedy sme sa dohodli s riaditeľom plzenského pivovaru, že nám budú z času na čas posielať na niektorú z našich ambasád na našej trase debničku piva, aby povzbudili našu cestovateľskú eufóriu. Poslednú sme dostali do Colomba na Cejlóne a bolo to v novembri 1961, kedy tam pricestoval Jurij Gagarin na svoju prvú oficiálnu návštevu tzv. západného sveta a v hoteli Galle Face bola na jeho počesť usporiadaná veľká recepcia. Videli sme na Jurijovi Gagarinovi, ako sa nudí, pretože tam boli samé oficiality. Mali sme ešte pár Prazdrojov v osemstopäťke, ktorá tam bola zaparkovaná na nádvorí hotela, a povedali sme: „Jura, máme tu plzenský Prazdroj.“ Tak sme ho ´uniesli´ a bol z toho veľký rozruch, pretože Gagarin naraz zmizol, všetci ho hľadali a jeho strážcom hrozilo, že dostanú padáka. A on medzitým sedel s nami v osemstopäťke a pochutnával si na plzenskom Prazdroji…“

Medzi lovcami lebiek – Ekvádor, január 1950
Na počiatku roka 1950, v treťom roku putovania inžinierov Hanzelky a Zikmunda okolo sveta, mali za sebou mladí cestovatelia už cestu naprieč Afrikou s výstupom na Kilimandžáro, precestovanie Núbijskej púšte, preplavbu do Južnej Ameriky a dlhší pobyt v argentínskom Čaku, kde vznikli rukopisy kníh Afrika snů a skutečnosti I., II. a III.
V Quite sa podarilo dohodnúť návštevu indiánskeho kmeňa Šuárov, žijúcich v pralesoch Amazonky na území Ekvádoru.
Šuárovia boli známi a obávaní lovci lebiek. Svojim usmrteným nepriateľom oddelili hlavu a kožu z nej zmenšovali vysypávaním horúcim pieskom až na veľkosť ľudskej pästi.
Do amazonskej džungle sa však nebolo možné dopraviť Tatrou. Absolvovali teda cestu lietadlom, na koňoch, na plti a pešo. Vďaka domorodému tlmočníkovi, ktorý ovládal španielčinu sa mohli presvedčiť, že Šuárovia nie sú krvilační divosi, ale láskaví a pohostinní ľudia, ovládaní poverami a strachom zo zlých duchov. Mladí cestovatelia si získali dôveru Indiánov natoľko, že sa im otvorili dvere domorodých chyží a Šuárovia boli dokonca ochotní predviesť pred ich kamerami obrad prijímania mladého muža medzi dospelých bojovníkov. Najväčší dôkaz priateľstva im poskytol náčelník Ambuša, keď im ponúkol, aby jeho najmladší a najobľúbenejší syn odcestoval s nimi do Československa. Nebolo možné túto veľkorysú ponuku odmietnuť, aby to neurazilo a nepobúrilo ich hostiteľa. Až pohľadnica zasneženej Prahy a vysvetlenie, že by mladý Indián zmrzol na kameň, pomohlo diplomaticky vyriešiť tento problém. Nakrútený materiál bol spracovaný do krátkeho filmu „Mezi lovci lebek“ a je tiež súčasťou celovečerného filmu „Z Argentiny do Mexika“, ktorý dokumentuje časť cesty Hanzelky a Zikmunda po Južnej Amerike.

– termín konania: 22.10.2004 – 21.11.2004
– miesto konania: Budova Slovenského národného múzea, Zimná záhrada, Galéria, Salónik, Kaviareň

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

VÝROČNÁ SPRÁVA SNK za rok 2000

4 ČINNOSTI (PRODUKTY) ORGANIZÁCIE A ICH NÁKLADY 4.1 Ústav knižničných fondov 4.1.1 Stále činnosti: Akvizícia všetkých typov dokumentov, budovanie fondu študovní a príručných knižníc, budovanie databázy dodávateľov, deziderát a nahlásených kníh, Nákupná a oceňovacia komisia, Akvizičná komisia, budovanie vzájomných výmenných vzťahov v rámci MVD, získavanie dokumentov podľa požiadaviek zahraničných partnerov, tvorba ponukových zoznamov multiplikátnych a neprofilových dokumentov, správa fondu MVD, správa majetkovoprávnej evidencie…

Renesančné trulice III

1.1.2. INTARZIA S RASTLINNYMI MOTIVMI
Z obdobia renesancie sa na Slovensku zachovala počtom pomerne rozsiahla skupina intarzovaných truhlíc jednotnej výtvarnej koncepcie pravdepodobne domáceho pôvodu. Jednotlivé práce spája veľa spoločných znakov týkajúcich sa okrem uplatnenia rovnakej techniky výzdoby i dekoratívnych elementov, aj ich celkového usporiadania v architektonickom členení podobnom vo všetkých truhlicach tejto skupiny.

SPRÁVA O ČINNOSTI IFLA ZA ROKY 1997-1999

Predkladaná správa – už druhá v poradí – prináša prehľad o činnosti vrcholnej medzinárodnej knihovníckej inštitúcie z obdobia medzi dvomi zasadnutiami Výkonného výboru IFLA. Zároveň je vynikajúcou príležitosťou na predstavenie IFLA a jej zložiek, jej profesionálnych programov a projektov. Je tak významným zdrojom informácií z oblasti knihovníckej profesie spolu s webovskou stránkou (http://www.ifla.org) a jej zmrazenou” verziou na CD-ROMe IFLANET Unplugged”…

Renesančné trulice II.

SLOVENSKÉ RENESANČNÉ TRUHLICE

Na Slovensku bola truhlica, podobne ako v iných krajinách, pre svoje univerzálne využitie niekoľko storočí najrozšírenejším typom nábytku. Práve truhlica je zrejme aj najstarším zachovaným slovenským nábytkom. Spočiatku bola vytváraná z jedného kusa vydlabaného pňa bez nôh, s vekom a železným kovaním s držadlami uľahčujúcimi jej uchopenie, keďže tieto truhlice boli prenosné. Najstaršie zachované typy prenosných truhlíc pochádzajú zo 14. storočia.

Písmo

1. ÚVOD
Písmo je pamäť ľudstva. Môžeme sa o tom presvedčiť sami. Čo urobíme, keď si budeme chcieť niečo zapamätať? Zaviažeme si uzol na vreckovke? Po čase sa však môže stať, že nám uzol síce pripomenie nejakú povinnosť, ale akú – to nám nepovie. Najlepším spôsobom, ako si niečo zapamätať, je poznamenať si to do zošitu alebo notesu. A ako inak než v písomnej podobe!