Inžinieri Miroslav Zikmund (* 1919) a Jiří Hanzelka (* 1920 – † 2003) podnikli dve cestovateľské expedície. Počas prvej, v rokoch 1947 – 1950 obišli osobným sériovým vozidlom československej výroby Tatra 87 Afriku (napr. Alžírsko, Líbyu, Egypt, Sudán, Somálsko, Etiópiu, Tanzániu, Ugandu, Zambiu, Rodéziu – dnes Zimbabwe, Juhoafrickú republiku), Južnú a Strednú Ameriku (napr. Argentínu, Paraguaj, Brazíliu, Bolíviu, Peru, Ekvádor, Panamu, Salvador, Guatemalu, Mexiko). Druhú expedíciu absolvovali v rokoch 1959 – 1964 dvoma prototypmi vozidiel Tatra 805 a prešli niektoré štáty Blízkeho východu, monzúnovej Ázie, indonézske a japonské ostrovy a prevažne ázijskú časť vtedajšieho Sovietskeho zväzu. Na svojich cestách pripravili stovky tlačových i rozhlasových reportáží, natočili desiatky krátkometrážnych dokumentárnych filmov, niekoľko celovečerných filmov a zhotovili niekoľko tisíc fotografických záberov. Stretli sa s viacerými vtedajšími prominentmi či významnými osobnosťami politického, kultúrneho i hospodárskeho života, ale ich zaujímali predovšetkým osudy obyčajných ľudí. Mnohokrát sa dostali na miesta, kde boli prvými cudzincami, ktorých miestne obyvateľstvo videlo. Podstatná časť materiálov z druhej cesty však ostala až do konca 80. rokov 20. storočia uložená v ich osobných archívoch.

Po okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy v roku 1968 boli obaja cestovatelia režimom profesijne aj existenčne perzekuovaní. Brežnevov priamy rozkaz vtedy znel: „Hanzelku a Zikmunda vyhladovať!“ Až do pádu komunistického režimu v roku 1989 nesmeli publikovať, nemohli sa vydávať ich knihy, premietať filmy a vysielať reportáže. Ich knižné tituly boli vyradené z verejných knižníc a Tatru 87 z prvej cesty „upratali“ v Národním technickém muzeu v Prahe do depozitára. Oni sami boli zbavení mnohých občianskych práv a slobôd. Po roku 1989 sa dočkali spoločenskej a občianskej rehabilitácie a v roku 1995 odovzdali svoj rozsiahly archív Muzeu jihovýchodní Moravy ve Zlíně, kde bola vybudovaná cestovateľská expozícia S inženýry Hanzelkou a Zikmundem pěti světadíly a zriadený Archiv H + Z na uchovanie a ďalšie bádateľské využitie ich diela. Z fondov Archivu H + Z pochádza časť trojrozmerných zbierkových predmetov, ktoré dopĺňajú výstavu fotografií v Bratislave.

Ing. Jiří Hanzelka zomrel po dlhej chorobe vo februári 2003 v Prahe. Ing. Miroslav Zikmund žije v Zlíne a je stále publikačne aj spoločensky činný. V súčasnosti sa zaoberá spracovaním a katalogizáciou svojho obsiahleho archívu.

Fotografie Miroslava Zikmunda a Jiřího Hanzelku inštalované v októbri 2004 v Bratislave v priestoroch Slovenského národného múzea a Českého centra boli vytvorené na rozsiahlu výstavu, ktorá bola pripravená v roku 2003 v Plzni, rodnom meste Miroslava Zikmunda. Súbor obsahuje väčší počet doposiaľ (aj z politických dôvodov) nepublikovaných snímok. Kolekcia vznikla vďaka Nadácii Rudolfa Löwyho na záchranu plzenských synagóg a na jej vzniku spolupracovalo Muzeum jihovýchodní Moravy ve Zlíně s fotooddelením Národního památkového ústavu v Plzni. Po Plzni časti súboru vystavovali v Moskve, Zlíne a vo Zwönitze vo východnom Nemecku. Kolekcia sa ďalej postupne rozširuje, ďalších 40 fotografií z Indie a Kašmíru zhotovili na jar roku 2004 na výstavu v Dillí a 60 fotografií zo strednej Ázie pripravili v auguste na výstavu v Taškente.
Po návrate z prvej expedície usporiadalo Náprstkovo muzeum v Prahe v 25 mestách Čiech a Moravy (od marca 1952 do júla 1954) putovnú výstavu Cestou Hanzelky a Zikmunda. Nezávisle od Čiech putovala podobná výstava s názvom S Hanzelkou a Zikmundem okolo světa (od apríla 1954 do februára 1956) po 25 mestách na Slovensku. Obe výstavy navštívilo takmer pol milióna ľudí. Na Slovensku bola prvou zastávkou Bratislava. Dielo Miroslava Zikmunda a Jiřího Hanzelku sa tak do Bratislavy vracia takmer presne po pol storočí.

Z rozprávania Miroslava Zikmunda:
„Pred druhou cestou do Ázie sme mali prednášku v Plzni a vtedy sme sa dohodli s riaditeľom plzenského pivovaru, že nám budú z času na čas posielať na niektorú z našich ambasád na našej trase debničku piva, aby povzbudili našu cestovateľskú eufóriu. Poslednú sme dostali do Colomba na Cejlóne a bolo to v novembri 1961, kedy tam pricestoval Jurij Gagarin na svoju prvú oficiálnu návštevu tzv. západného sveta a v hoteli Galle Face bola na jeho počesť usporiadaná veľká recepcia. Videli sme na Jurijovi Gagarinovi, ako sa nudí, pretože tam boli samé oficiality. Mali sme ešte pár Prazdrojov v osemstopäťke, ktorá tam bola zaparkovaná na nádvorí hotela, a povedali sme: „Jura, máme tu plzenský Prazdroj.“ Tak sme ho ´uniesli´ a bol z toho veľký rozruch, pretože Gagarin naraz zmizol, všetci ho hľadali a jeho strážcom hrozilo, že dostanú padáka. A on medzitým sedel s nami v osemstopäťke a pochutnával si na plzenskom Prazdroji…“

Medzi lovcami lebiek – Ekvádor, január 1950
Na počiatku roka 1950, v treťom roku putovania inžinierov Hanzelky a Zikmunda okolo sveta, mali za sebou mladí cestovatelia už cestu naprieč Afrikou s výstupom na Kilimandžáro, precestovanie Núbijskej púšte, preplavbu do Južnej Ameriky a dlhší pobyt v argentínskom Čaku, kde vznikli rukopisy kníh Afrika snů a skutečnosti I., II. a III.
V Quite sa podarilo dohodnúť návštevu indiánskeho kmeňa Šuárov, žijúcich v pralesoch Amazonky na území Ekvádoru.
Šuárovia boli známi a obávaní lovci lebiek. Svojim usmrteným nepriateľom oddelili hlavu a kožu z nej zmenšovali vysypávaním horúcim pieskom až na veľkosť ľudskej pästi.
Do amazonskej džungle sa však nebolo možné dopraviť Tatrou. Absolvovali teda cestu lietadlom, na koňoch, na plti a pešo. Vďaka domorodému tlmočníkovi, ktorý ovládal španielčinu sa mohli presvedčiť, že Šuárovia nie sú krvilační divosi, ale láskaví a pohostinní ľudia, ovládaní poverami a strachom zo zlých duchov. Mladí cestovatelia si získali dôveru Indiánov natoľko, že sa im otvorili dvere domorodých chyží a Šuárovia boli dokonca ochotní predviesť pred ich kamerami obrad prijímania mladého muža medzi dospelých bojovníkov. Najväčší dôkaz priateľstva im poskytol náčelník Ambuša, keď im ponúkol, aby jeho najmladší a najobľúbenejší syn odcestoval s nimi do Československa. Nebolo možné túto veľkorysú ponuku odmietnuť, aby to neurazilo a nepobúrilo ich hostiteľa. Až pohľadnica zasneženej Prahy a vysvetlenie, že by mladý Indián zmrzol na kameň, pomohlo diplomaticky vyriešiť tento problém. Nakrútený materiál bol spracovaný do krátkeho filmu „Mezi lovci lebek“ a je tiež súčasťou celovečerného filmu „Z Argentiny do Mexika“, ktorý dokumentuje časť cesty Hanzelky a Zikmunda po Južnej Amerike.

– termín konania: 22.10.2004 – 21.11.2004
– miesto konania: Budova Slovenského národného múzea, Zimná záhrada, Galéria, Salónik, Kaviareň