IVAN GALAMBOŠ SLOVENSKÝ NÁRODNÝ ARCHÍV, BRATISLAVA

PEČATE
V zbierkach archívov, ale i múzeí nachádzame vo veľkom počte pergamenové listiny opatrené privesenými pečaťami. Ich textilné závesy bývajú často poškodené tak, že pečate visia doslova na vlásku… V prípade úplného odtrhnutia pečate (podľa pravidiel sfragistiky) nesmie byť pečať už k listine pripevnená. Preto i jedno jediné vlákno, na ktorom pečať ešte drží, je rozhodujúce. Závesy sa upevnia neutrálnymi nitkami tak, aby prepojili a spevnili poškodené miesto. Prepletením a prešívaním sa upevnia aj rozstrapkané časti závesov. Kovové pečate (buly) a voskové pečate tvoria špeciálnu kapitolu v odbore reštaurovania. Olovené a zlaté buly boli obvykle pre svoj význam a vzácnosť dobre uchovávané a preto bývajú menej poškodené. Horšie je to s voskovými pečaťami v kovových, drevených alebo voskových miskách. Ich ošetrenie vyžaduje špeciálnu prípravu a znalosť sfragistiky. Pri rozlomených pečatiach, ktoré sa zachovali vo fragmentoch, je najprv potrebné vylúčiť možnosť nájdenia chýbajúcich fragmentov a až potom možno dopĺňať chýbajúce časti. Voskové misky vytvorené obvykle zo svetlého včelieho vosku sa dopĺňajú voskom rovnakého tónu. V mieste spojenia možno naznačiť zásah jemnou ryhou. Reliéf v časti odtlačku typária nemožno dopĺňať. Voskom, zodpovedajúcim kvalitou i tónom pôvodnému, sa doplní chýbajúca časť hladko na úrovni najnižšieho bodu reliéfu. Sú však i zložitejšie prípady. Napríklad vosková pečať v miske zo svetlého včelieho vosku sa vplyvom blízkosti tepelného zdroja sčasti roztavila a stečený vosk z misky sa prelial cez reliéf pečate vytvorenej z včelieho vosku sfarbeného červeným pigmentom. Z pečate zostal len poškodený fragment, ktorý vonkoncom nezachoval reliéf odtlačku typária. V tomto prípade nebolo možné pečať dopĺňať. Po dôkladnom uvážení bolo rozhodnuté odstrániť z reliéfu zatečené časti vosku a upevniť a zakonzervovať zachovaný fragment potvrdzujúci zachovaným závesom pravosť listiny. Reštaurovaná listina s konzervovanou pečaťou bola umiestnená do kazety, do ktorej bolo vložené i dokonalé faksimile pečate vytvorené podľa inej, zachovalej pečate rovnakého panovníka z toho istého obdobia. Takto bolo možné podľa faksimile a zvyškov reliéfu na fragmente posúdiť pôvodný reliéf a predstaviť si ho. VÝUKA REŠTAUROVANIA Problematika reštaurovania historických prameňov, teda písomných a knižných pamiatok, je príliš široká na to, aby sa dala vyčerpávajúco zhrnúť do krátkej prednášky, ale je možné plne sa jej venovať v rámci štúdia reštaurovania na katedre reštaurovania Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. Pôvodne sa vo výuke (v prvých rokoch) preberalo len reštaurovanie papiera, teda predovšetkým grafických listov. Množstvo poškodených písomných a knižných materiálov v archívoch, knižniciach a múzeách ma doviedlo k tomu, že som zaviedol i výuku reštaurovania pergamenu a historických kníh. Táto špecializácia bola zaradená do štvrtého ročníka štúdia. Poslucháči majú možnosť na záver dvoch semestrov absolvovať malú diplomovú prácu a zavŕšiť štvrtý ročník s titulom bakalára. Vzhľadom na veľký rozsah štúdia sa predpokladá zvýšený záujem o štúdium i vo voľnom čase a predpríprava počas prázdninovej praxe. Počas štúdia sa poslucháči oboznámia s teóriou i praxou. Jeho súčasťou sú teoretické prednášky z archívnej praxe na tému Historické pramene ako predmet reštaurovania, kde sa poslucháči oboznamujú s aplikáciou pomocných vied historických na reštaurovanie. Štúdium dopĺňa špecializovaná chémia zameraná na výrobu a vlastnosti papiera a materiálov používaných pri jeho reštaurovaní a poslucháči si tu získanú teóriu precvičujú na konkrétnych cvičeniach. Skúmajú vlastnosti papiera, pripravujú roztoky, vykonávajú rozbory, farbia vlákna a pod. V základnom reštaurátorskom ateliéri sa zoznamujú s technológiami konzervovania a reštaurovania papiera. Spoznávajú rôzne spôsoby jeho dopĺňania, čistenia, spevňovania, štiepenia, tónovania i povrchovej úpravy. Tým sa dostávajú k reštaurovaniu papierových listín, plagátov, grafických listov, máp, plánov. Popritom sa zoznamujú s historickými technikami knižnej väzby. V závere štúdia sú už schopní reštaurovať knižnú väzbu z 15.-16. storočia s drevenými knižnými doskami s kovaním. Poslucháči musia zvládnuť i prácu s kovom pri výrobe spôn a nárožníc, techniku galvanoplastiky, rôzne výzdobné techniky používané pri výzdobe stredovekých kníh, ako slepotlač, rezbu do kože i dreva. S výzdobou pokrývky knižných dosiek sa snúbi i výzdoba oriezky zlátením a puncovaním. Disciplínou, ktorej je venovaná náležitá pozornosť, je príprava pergamenu na písanie i základná kaligrafická príprava pre gotické písmo. To sa najčastejšie vyskytuje na ilumináciách, z ktorých poslucháči zhotovujú umelecké kópie – faksimile, schopné nahradiť originál v expozícii. Pri ich vyhotovovaní si nielen vyskúšajú zlátenie iluminácií na pergamene, ale i jeho puncovanie a techniku maľby miniatúr, ktorými sú zdobené iniciály stredovekých rukopisov. K pergamenovým listinám neodlučiteľne patria pritlačené i zavesené voskové pečate. V rámci reštaurátorského ateliéru musia poslucháči zvládnuť i túto disciplínu. Z predchádzajúceho výpočtu si možno vytvoriť predstavu o tom, ako usilovne a so záujmom sa musia študenti venovať zvolenej špecializácii. Na záver chcem dodať, že uvedené témy sú len úvodom do špecializácie, ktorú si reštaurátor musí dopĺňať ďalším štúdiom počas celej svojej praxe. 3/3