Egyptskému faraónovi Ramzesovi III. podrezali hrdlo

Ramzes III. zdroj: wiki

Egyptského faraóna Ramzesa III. pravdepodobne zavraždili pri palácovom prevrate. Tvrdia to vedci z EURAC – Institute for Mummies and the Iceman, ktorí pomocou počítačovej tomografie faraónovej múmie odhalili na jeho hrdle veľkú reznú ranu, ktorá mohla byť príčinou jeho smrti.

Ramzes III. bol druhým faraónom dvadsiatej dynastie, ktorý vládol v rokoch 1186 až 1155 p.n.l., pričom je považovaný za posledného z veľkých egyptských kráľov. Okolnosti jeho smrti však nie sú úplne známe. Podľa viacerých starovekých dokumentov sa v roku 1155 p.n.l. uskutočnil palácový prevrat, pri ktorom sa Ramzesa pokúsili zabiť. Historici sa však nevedia zhodnúť, či bol tento prevrat úspešný. Do pokusu o zvrhnutie Ramzesa mali byť zapojení aj jeho syn Pentawer a manželka Tije, ktorých neskôr aj odsúdili.

Paleopatológ Albert Zink a jeho kolegovia z EURAC – Institute for Mummies and the Iceman sa preto rozhodli preskúmať múmiu Ramzesa III. a tiež pozostatky neznámeho človeka, o ktorom sa predpokladalo, že je to práve faraónov syn Pentawer. Toto telo sa našlo v kráľovskej hrobke neďaleko Údolia kráľov. Počítačová tomografia odhalila na Ramzesovom hrdle hlbokú, približne sedem centimetrov dlhú reznú ranu spôsobenú ostrou čepeľou, ktorá mohla byť príčinou okamžitej smrti. O tejto rane doteraz odborníci nevedeli, pretože je prekrytá bandážami, ktoré sa nemôžu z múmie odstrániť. “Až doteraz sme o príčine úmrtia Ramzesa III. nevedeli takmer nič. Odborníci jeho telo v minulosti už skúmali, avšak nenašli žiadne stopy po zraneniach. V tom čase však nemali k dispozícii počítačovú tomografiu. Stále nemôžeme s istotou povedať, že práve toto zranenie mu bolo osudné, avšak predpokladáme to,” uviedol Zink, ktorý taktiež uskutočnil genetické testy oboch tiel. DNA testy ukázali, že neznáme telo patrilo mladému mužovi, ktorý zomrel vo veku približne 18 rokov, a bol blízkym príbuzným Ramzesa III. “Zdieľajú rovnaký chromozóm Y a tiež 50 percent genetického materiálu, čo je typické pre vzťah medzi otcom a synom. Išlo teda pravdepodobne o Ramzesovho syna Pentawera,” dodal Zink. Na jeho tele navyše objavili stopy po udusení, ku ktorým však mohlo dôjsť aj posmrtne. Vedci si však myslia, že muž zomrel uškrtením. Jeho telo navyše pri balzamovaní pokryli rituálne nečistou kozou kožou, čo mohol byť posmrtný trest za účasť na prevrate.

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Písmo

1. ÚVOD
Písmo je pamäť ľudstva. Môžeme sa o tom presvedčiť sami. Čo urobíme, keď si budeme chcieť niečo zapamätať? Zaviažeme si uzol na vreckovke? Po čase sa však môže stať, že nám uzol síce pripomenie nejakú povinnosť, ale akú – to nám nepovie. Najlepším spôsobom, ako si niečo zapamätať, je poznamenať si to do zošitu alebo notesu. A ako inak než v písomnej podobe!

Význam archeomineralógie pri poznávaní kultúrneho dedičstva a jej úloha…

Ľudstvo si stále viac uvedomuje nenahraditeľné miesto kultúrneho dedičstva medzi najcennejšími hodnotami civilizácie. Jeho významnou súčasťou sú aj stavebné a výtvarné pamiatky, remeselné a umelecké artefakty. Poznanie ich pôvodu a predpokladov možnosti ich zachovania pre budúce generácie, predstavujú celý rad komplikovaných problémov. Pri riešení týchto otázok môžu nezastupiteľným spôsobom pomôcť aj petrológia, geofyzika, geochémia, mineralógia a ďalšie vedné odbory.

Odkiaľ pochádzalo zlato starovekého Egypta

Civilizácia starovekého Egypta neustále podnecuje ľudskú predstavivosť. Väčšine z nás sa pri vyslovení mena tejto krajiny zázrakov vynorí pred očami zem prastarej kultúry, rieka Níl, pyramídy, podivuhodné náboženstvo a zlaté poklady. Každý si okamžite spomenie na zlaté klenoty nepredstaviteľnej ceny, ktoré sa našli v hrobke bezvýznamného panovníka Tutanchamona a pokúša sa predstaviť si nesmierne bohatstvá, ktoré museli ukrývať hrobky veľkých kráľov: Ramesse II., Amenhotepa III., Thutmose I. a IV., či Setiho I…
V staroveku sa Egypt považoval za krajinu zlata. Zachoval sa list, ktorý okolo roku 1400 pr. Kr. napísal mitanský panovník Tuštattu egyptskému kráľovi Thutmose IV.: „Pošli mi rýchlo mnoho zlata, aby som mohol realizovať svoje zámery, pretože zlato je v tvojej zemi ako prach.“ Zlato bolo v starom Egypte naozaj extrémne hojné, napriek tomu však bolo podľa niektorých egyptológov vyhradené len pre nobilitu.

Kaštiel vo Svätom Antone 250-rocný ?

Oľga Kuchtová

Kaštieľ so Svätom Antone leží v  kraji pod Sitnom, v  blízkosti starobylej Banskej Štiavnice, na úpätí lesnatých hôr. Má také silné fluidum, že neustále priťahuje návštevníkov aj napriek tomu, že lepšie časy zažil už dávno. Patril známemu šlachtickému rodu Koháryovcov, neskôr Coburgovcov, ktorých príbuzenstvo preniklo do všetkých panovníckych rodov v  Európe. Vyhlásením tejto pamiatky za štátny kultúrny majetok sa v  roku 1951 dostal do správy štátu. V  roku 1962 získal štatút múzea.