Egyptskému faraónovi Ramzesovi III. podrezali hrdlo

Ramzes III. zdroj: wiki

Egyptského faraóna Ramzesa III. pravdepodobne zavraždili pri palácovom prevrate. Tvrdia to vedci z EURAC – Institute for Mummies and the Iceman, ktorí pomocou počítačovej tomografie faraónovej múmie odhalili na jeho hrdle veľkú reznú ranu, ktorá mohla byť príčinou jeho smrti.

Ramzes III. bol druhým faraónom dvadsiatej dynastie, ktorý vládol v rokoch 1186 až 1155 p.n.l., pričom je považovaný za posledného z veľkých egyptských kráľov. Okolnosti jeho smrti však nie sú úplne známe. Podľa viacerých starovekých dokumentov sa v roku 1155 p.n.l. uskutočnil palácový prevrat, pri ktorom sa Ramzesa pokúsili zabiť. Historici sa však nevedia zhodnúť, či bol tento prevrat úspešný. Do pokusu o zvrhnutie Ramzesa mali byť zapojení aj jeho syn Pentawer a manželka Tije, ktorých neskôr aj odsúdili.

Paleopatológ Albert Zink a jeho kolegovia z EURAC – Institute for Mummies and the Iceman sa preto rozhodli preskúmať múmiu Ramzesa III. a tiež pozostatky neznámeho človeka, o ktorom sa predpokladalo, že je to práve faraónov syn Pentawer. Toto telo sa našlo v kráľovskej hrobke neďaleko Údolia kráľov. Počítačová tomografia odhalila na Ramzesovom hrdle hlbokú, približne sedem centimetrov dlhú reznú ranu spôsobenú ostrou čepeľou, ktorá mohla byť príčinou okamžitej smrti. O tejto rane doteraz odborníci nevedeli, pretože je prekrytá bandážami, ktoré sa nemôžu z múmie odstrániť. “Až doteraz sme o príčine úmrtia Ramzesa III. nevedeli takmer nič. Odborníci jeho telo v minulosti už skúmali, avšak nenašli žiadne stopy po zraneniach. V tom čase však nemali k dispozícii počítačovú tomografiu. Stále nemôžeme s istotou povedať, že práve toto zranenie mu bolo osudné, avšak predpokladáme to,” uviedol Zink, ktorý taktiež uskutočnil genetické testy oboch tiel. DNA testy ukázali, že neznáme telo patrilo mladému mužovi, ktorý zomrel vo veku približne 18 rokov, a bol blízkym príbuzným Ramzesa III. “Zdieľajú rovnaký chromozóm Y a tiež 50 percent genetického materiálu, čo je typické pre vzťah medzi otcom a synom. Išlo teda pravdepodobne o Ramzesovho syna Pentawera,” dodal Zink. Na jeho tele navyše objavili stopy po udusení, ku ktorým však mohlo dôjsť aj posmrtne. Vedci si však myslia, že muž zomrel uškrtením. Jeho telo navyše pri balzamovaní pokryli rituálne nečistou kozou kožou, čo mohol byť posmrtný trest za účasť na prevrate.

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Vedci objavili dva a pol metrovú hlavu sochy Amenhotepa III.

V egyptskom meste Luxor sa podarilo objaviť veľkolepú, tritisíc rokov starú, hlavu faraóna Amenhotepa III. z červeného granitu, uviedol v nedeľu egyptský minister kultúry Farouk Hosni. Dva a pol metra vysoká hlava starého otca kráľa Tutanchamóna má korunu Horného Egypta a pôvodne patrila stojacej soche faraóna Amenhotepa III., ktorá v rukách držala kráľovské insígnie. Podľa odborníkov ide o najlepšie zachovanú sochu hlavy faraóna, akú sa doteraz podarilo nájsť. “Iné sochy mali vždy niečo odlomené,” uviedol Hourig Sourouzian, ktorý viedol egyptsko-európsku expedíciu. “V tomto prípade je však (socha) nádherne vytesaná a vybrúsená od špičky koruny až po bradu, nič nie je odlomené,” dodal.

Zo Švajčiarska vrátili palec faraóna Achnatona

Palec z nohy faraóna Achnatona vrátili do Egypta viac ako sto rokov po tom, čo ho ukradli. Informovala o tom v stredu egyptská Najvyššia rada pre pamiatky. Do Egypta ho vrátili počas slávnostného podpísania zmluvy so Švajčiarskom o vrátení starovekých artefaktov. “Palec je späť v Egypte a bude vystavený v múzeu v Káhire,” uvádza sa vo vyhlásení. Prst Achnatona, ktorého otcovstvo faraóna Tutanchamóna potvrdili na základe testov DNA, ukradli v roku 1907 počas skúmania jeho kostí. Jeho osudy po roku 1907 nie sú známe. Pred vrátením do krajiny pôvodu ho mal Frank J. Rühli z Zürišskej univerzity, ktorý ho získal “vďaka svojim osobným kontaktom” v “inej európskej krajine,” uviedol istý diplomat pre agentúru AFP. Egypt vďačí návratu ďalšej pamiatky vedcovej “súkromnej iniciatíve”.

Objavili cestu lemovanú sfingami

Egyptskí archeológovia objavili v Luxore cestu lemovanú sochami sfíng, ktorá viedla do chrámu starovekej bohyne-matky Mut. Oznámil to egyptský minister kultúry Farúk Husní. Na ceste objavili celkovo 12 sôch sfíng, pričom väčšine z nich chýbajú hlavy. Na sochách je vytesané meno faraóna Nachtnebefa, ktorý vládol v rokoch 380 až 362 p.n.l. Novoobjavená cesta sa spomína v mnohých starovekých textov, archeológovia ju však až doteraz nedokázali lokalizovať.