Do obnovy hradov zapoja nezamestnaných

Obrázok k článku

Obnova hradných pamiatok a riešenie nezamestnanosti sú cieľmi spoločného projektu Ministerstva kultúry (MK) SR a Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR). Ako na tlačovej besede v pondelok 11. apríla 2011 avizoval minister kultúry Daniel Krajcer (SaS), spoluprácu odštartujú už začiatkom mája dva pilotné projekty obnovy hradných ruín Šarišského hradu a hradu Uhrovec.

Podľa generálneho riaditeľa ÚPSVaR Ivana Juráša by sa do prác na obnove malo zapojiť približne 50 nezamestnaných. Keďže hrady sa podľa Juráša obnovujú technikami, akými sa pred stáročiami stavali, je projekt pre nezamestnaných zároveň šancou získať unikátnu kvalifikáciu. Zároveň sa nachádzajú v lokalitách, kde je vysoká nezamestnanosť – okresoch Partizánske, Prešov, Sabinov.

Ministerstvo kultúry plánuje poskytnúť na celý projekt zo svojho dotačného systému 100 tisíc eur. ÚPSVaR naň presunie zdroje zo svojich zrušených alebo nezmyselných projektov, doplnil Ivan Juráš. Verí, že dva pilotné projekty sa osvedčia a projekt obnovy hradnej architektúry s pomocou nezamestnaných sa stane jedným z nových pripravovaných nástrojov riešenia nezamestnanosti na Slovensku. V budúcom roku by sa pritom mal rozšíriť na ďalšie hrady, hradné ruiny. Záujem ústredia práce o projekt súvisí aj s plánovanými zmenami vo vyplácaní sociálnych dávok, ktoré by už od roku 2013 mohlo byť podmienené zásluhovosťou. V súčasnosti sociálne dávky platíme v podstate za nepracovanie, upozornil na tlačovej besede predseda Národnej rady SR Richard Sulík (SaS). Projekt obnovy hradov, do ktorého sa zapoja nezamestnaní, tak podľa ministra Krajcera prináša víťazov na oboch stranách. “Na jednej strane získajú slovenské hrady a na druhej strane boj s nezamestnanosťou,“ zdôraznil minister. Do budúcna podľa neho víťazí aj cestovný ruch a aj ľudia bez práce, ktorí získajú pracovné návyky.

Ministerstvo kultúry pri obnove hradov poskytne odbornú garanciu. Zapojí do nej pamiatkarov a podmienkou je aj to, že na hradoch musia pôsobiť občianske združenia venujúce sa ich záchrane. Na obnovu približne dvoch stoviek hradov a hradných ruín na Slovensku by bolo potrebné získať miliardy, no dôležité je podľa Krajcera začať. Pritom práve oblasti, kde sa tieto pamiatky nachádzajú, patria k turisticky najvyhľadávanejším.

Obnova a záchrana kultúrneho dedičstva patrí medzi priority MK SR a na projekte venovanom hradným objektom spolupracuje ministerstvo prakticky od nástupu D. Krajcera so združením Zachráňme hrady.

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

SPRÁVA O ČINNOSTI IFLA ZA ROKY 1997-1999

Predkladaná správa – už druhá v poradí – prináša prehľad o činnosti vrcholnej medzinárodnej knihovníckej inštitúcie z obdobia medzi dvomi zasadnutiami Výkonného výboru IFLA. Zároveň je vynikajúcou príležitosťou na predstavenie IFLA a jej zložiek, jej profesionálnych programov a projektov. Je tak významným zdrojom informácií z oblasti knihovníckej profesie spolu s webovskou stránkou (http://www.ifla.org) a jej zmrazenou” verziou na CD-ROMe IFLANET Unplugged”…

Vplyv pamiatok na rozvoj podnikania a cestovného ruchu 2

Od 23. 12. 2004 je na internetovej stránke Ministerstva hospodárstva SR v rámci druhého pripomienkového konania k dispozícii „Analýza vplyvov legislatívy z oblasti kultúrnych pamiatok na rozvoj podnikateľského prostredia a cestovného ruchu“, ktorá má byť následne predložená na rokovanie Vlády SR.
Ako sa uvádza v predkladacej správe, „kultúrne pamiatky tvoria jeden zo základných prvkov ponuky cestovného ruchu na Slovensku. Podľa doterajších poznatkov však práve vo vzťahu ochrany a revitalizácie pamiatkového fondu a podnikateľských aktivít dochádzalo ku kolíznym situáciám a bolo preto zámerom MH SR
identifikovať a analyzovať tieto problémy.“
Prijímanie pripomienok bude uzavreté 5. 1. 2005.

VÝROČNÁ SPRÁVA SNK za rok 2000

4 ČINNOSTI (PRODUKTY) ORGANIZÁCIE A ICH NÁKLADY 4.1 Ústav knižničných fondov 4.1.1 Stále činnosti: Akvizícia všetkých typov dokumentov, budovanie fondu študovní a príručných knižníc, budovanie databázy dodávateľov, deziderát a nahlásených kníh, Nákupná a oceňovacia komisia, Akvizičná komisia, budovanie vzájomných výmenných vzťahov v rámci MVD, získavanie dokumentov podľa požiadaviek zahraničných partnerov, tvorba ponukových zoznamov multiplikátnych a neprofilových dokumentov, správa fondu MVD, správa majetkovoprávnej evidencie…

Odpovede

  1. k fotografii z titulky… je

    k fotografii z titulky… je ilustračná – workshop na hrade Hrušov… keď už  ministerstvo rozbieha projekt na obnovu a záchranu hradov s nezamestnanými, tak sa snažím pozitívne vec podporiť… na Hrušove sa vždy systematicky a kvalitne pracuje… toľko na úvod od uskalienky, možno prehnanej optimistky :)

    o tejto téme sa už na obnova.sk niečo popísalo a podľa mňa zbytočne negativisticky ;) preto som si v tejto veci ešte pred zverejnením článku z pondelkovej tlačovej konferencie dovolila v mene redakcie spraviť telefonické interview s Petrom Horanským – hrad Uhrovec, Nadácia pre záchranu kultúrneho dedičstva a Martinom Sárossym – hrad Šariš, o. z. Rákociho cesta… okrem iného aj moja prosba, aby sa s nami občas podelili o skúsenosti, postrehy a dojmy… tak verím, že im čas vydá a občas k diskusii niečo pripíšu…

    na úvod… predpokladám, že nielen môj životný postreh :) všetko prináša ZA aj PROTI…

    hrad Uhrovec – potešujúce podľa mňa je, že miestni nezamestnaní, ktorí na hrade už pracovali, dostanú pracovnú príležitosť a hrad zaplatených majstrov…  do počtu 20 nezamestnaných ostáva ešte cca 15 ľudí… Peter Horanský sa vyjadril, že má pre desiatich pripravené hrubé manuálne práce na prístupovej ceste a chodníku kolo hradu… juj, najvyšší čas ho „spojazdniť“, bo sa až čudujem, že sa zatiaľ nešíria správy o vážnych zranenia z tohto strmého a šmykľavého terénu :) tak sa teším na vynovenia…  a ako to už na hradoch býva, prenášanie kameňov a iného stavebného materiálu pre 5-tich majstrov… 5 pomocníkov bude hádam aj málo :)

    hrad Šariš – v projekte je pre hrad vyčlenená mzda pre 30 nezamestnaných na pol roka… podľa slov Martina Sárossyho je dôležité zvládnuť zmanažovanie týchto ľudí… pôjde o prácu manuálnu a pomerne náročnú (klčovanie, presun kameňov, zemniny), ale aj škárovanie… ak sa to zvládne z hľadiska organizačného je tu predpoklad úspechu…  potešilo by ho, ak sa medzi nezamestnanými našli vedúcejšie osobnosti, ktoré by ťahali 5-členné skupinky…

    obaja kolegovia sú k projektu opatrní… sa im nečudujem… no úprimne držím palce a želám, aby projekt priniesol viac osohu a žiadne škody…  no a iba po dobrých skúsenostiach nech sa nezamestnaní rozbehnú aj na iné hrady…

     predpokladám, že bude možnosť výberu z nezamestnaných – nie každý nezamestaný, čo je na úrade nechce robiť :) nezamestnaným želám, nech si privyrobia viac, ako by dostali bez roboty a nech ich práca na kultúrnej pamiatke baví viac, než ktorákoľvek iná…

  2. Pilotný projekt pre

    Pilotný projekt pre nezamestnaných na záchranu hradu
    PREŠOV/VEĽKÝ ŠARIŠ 13. apríla (SITA) – Mestský úrad vo Veľkom Šariši v okrese Prešov rozbehne od 1. mája pilotný projekt zameraný na záchranu Šarišského hradu. Financovaný bude z grantu, na ktorý uvoľní zdroje ministerstvo financií prostredníctvom dvoch rezortov – ministerstva kultúry, ktorý bude zastrešovať záchranu kultúrnej pamiatky a rezortu práce, ktorý podporí zamestnanosť v regióne. Mesto Veľký Šariš bude príjemcom financií z ministerstva kultúry, ktoré uvoľní na projekt 58 tis. €. Veľkošarišská radnica sa bude spolupodieľať na projekte piatimi percentami nákladov, čo predstavuje sumu 2 800 €. Tieto peniaze pôjdu na náradie, materiál, odborný dozor a koordinátorov. Prešovský úrad práce získa z projektu peniaze na mzdy 30 pracovníkov, ich poistenie a ďalšie náklady, výšku sumy nezverejnili. Projekt bude trvať šesť mesiacov a bude zameraný na rekonštrukciu bastiliónu a vežovej brány na hrade. Po jeho ukončení sa vyhodnotí a vláda rozhodne, či sa v ňom bude po zime pokračovať.

    Ako uviedol na dnešnej tlačovej besede riaditeľ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Prešove Ladislav Babuščák, nezamestnaní sa na tento čas stanú pracovníkmi Mestského úradu vo Veľkom Šariši a budú vyňatí zo zoznamu nezamestnaných. Ich výška mzdy bude o niečo vyššia, ako minimálna mzda, presnú sumu neuviedol. Projekt počíta aj s ich rekvalifikáciou na murárske práce so zameraním na historické murivo. Po ukončení projektu sa ráta aj s vydaním odborného certifikátu „aby si zvýšili kvalifikáciu a sociálne zručnosti, aby sa mohli ľahšie umiestniť na trhu práce,“ povedal Babuščák.

    Na projekte bude participovať aj miestne Občianske združenie Rákociho cesta , ktoré za pomoci dobrovoľníkov robí už desať rokov záchranné práce na Šarišskom hrade. Jeho predseda Martin Sárossy uviedol, že vlani tu robilo 224 dobrovoľníkov, ktorí odpracovali bezplatne asi 6 000 hodín. Ak sa projekt vydarí, urobí sa päťnásobný objem prác. Medzi dobrovoľníkmi sú aj nezamestnaní, ktorým ponúknu túto formu práce.

    Babuščák informoval, že výber ľudí sa začne od pondelka 18. apríla na prešovskom úrade práce, radiť sa bude aj so Sárossym, ktorého pozval na rokovania. Do tejto činnosti nebudú nikoho nútiť, chcú vytvoriť tím ľudí, ktorých bude práca na záchrane hradu aj baviť. Čaká ich klčovanie, ukladanie muriva na sucho, škárovanie a práca na lešení. Vo Veľkom Šariši je asi 500 nezamestnaných, pokiaľ nevyberú vhodných kandidátov odtiaľ, dajú možnosť aj nezamestnaným z Prešova a okolia.

    Do pilotného projektu bol Veľký Šariš zaradený preto, lebo hrad je majetkovo vysporiadaný, patrí mestu, ktoré má vypracovanú kompletnú projektovú dokumentáciu. Ďalším argumentom sú dlhodobé aktivity na hrade. Hlavným odborným garantom bude Krajský pamiatkový úrad v Prešove, s ktorý má mesto aj tretí sektor veľmi dobrú spoluprácu. Pamiatkari z grantu nebudú platení, budú to robiť v rámci svojej náplne práce.

    Do pilotného projektu na Slovensku bol zaradený aj hrad Uhrovec, kde bude prijímateľom financií nadácia, zamestnanú tam 20 ľudí.

Comments are closed.