Desať rokov slovenskej meny

Obnova.sk Foto

Príhovor p. guvernéra pri otvorení výstavy Desať rokov slovenskej meny
Vážené dámy, vážení páni,
Emisná činnosť a starostlivosť o menu je jednou zo základných funkcií centrálnej banky štátu. Preto sme pri príležitosti 10. výročia vzniku Slovenskej republiky a Národnej banky Slovenska považovali za vhodné pripraviť výstavu, ktorá predstaví verejnosti ako aj pracovným partnerom prichádzajúcim do tejto inštitúcie súhrn informácií o výsledkoch našich aktivít v tejto oblasti.
Bankovky a mince je potrebné vnímať ako symboly krajiny, ktoré prezrádzajú mnohé o jej minulosti, kultúre, tradíciách. V tomto smere sa môžeme hlásiť najmä k bohatej histórii razenia mincí na území Slovenska. Už v druhom a treťom storočí pred našim letopočtom začali na našom území raziť prvé strieborné a zlaté mince Kelti. K najlepším minciam, ktoré Kelti v Európe vytvorili, patria veľké strieborné mince bratislavského typu z prvého storočia pred našim letopočtom, nazývané biateky, so svojimi nezvyčajnými motívmi a originálnym výtvarným stvárnením.

Obnova.sk Foto

Od stredoveku boli na našom území v dlhšom alebo kratšom období činné viaceré mincovne, a to v Bratislave, Nitre, Košiciach, Smolníku, Kremnici a v niektorých ďalších mestách. V súčasnosti z nich existuje už iba jedna – mincovňa v Kremnici. V tomto roku bude mincovňa oslavovať svoje 675. výročie, je teda najstarším podnikom na Slovensku s neprerušenou prevádzkou.

Po vzniku nezávislej Slovenskej republiky dňa 1. januára 1993 v súvislosti s emisiou slovenských bankoviek a mincí vykonáva Národná banka Slovenska celý rad rôznych činností – od stanovovania technických parametrov cez výber motívov a výtvarného návrhu, až po zabezpečenie výroby bankoviek a mincí.

Po rozdelení Československa sa nová mena musela pripraviť vo veľmi krátkom čase. Pôvodne sa predpokladalo, že spoločná, „federálna“ mena zostane v obehu aspoň počas šiestich mesiacov od rozdelenia federácie.

Obnova.sk Foto

Obe republiky predpokladali, že budú tento čas potrebovať na to, aby sa pripravili na zavedenie svojich vlastných mien. Napokon dňom vzniku slovenskej meny – slovenskej koruny – sa stal 8. február 1993, deň menovej odluky, kedy skončila platnosť dohody o menovej únii s Českou republikou.

V krátkom období po menovej odluke boli ešte v obehu federálne mince a federálne bankovky okolkované slovenskými kolkami. Počas roku 1993 boli československé mince a okolkované bankovky postupne sťahované z obehu a nahrádzané novými, slovenskými mincami a bankovkami. Prvou takouto mincou bol desaťkorunák, ktorý bol daný do obehu 8. februára 1993, v deň menovej odluky.

Dôležitým faktom pri príprave súboru siedmych obehových mincí nového štátu na konci roku 1992 a začiatku 1993 bol kreatívny potenciál umelcov ateliéru mincovne. Peňažný odbor bývalého Ústredia Štátnej banky Česko-slovenskej pre Slovenskú republiku, ktorý začal s prípravou novej slovenskej meny koncom roka 1992, požiadal o spoluprácu kremnickú mincovňu a ako základ pre umelecký návrh nových mincí zvolil dve témy – slovenská príroda a história.

Kvalita a rýchlosť vypracovania výtvarných návrhov, ktoré predložili štyria zamestnanci ateliéru kremnickej mincovne – Mária Poldaufová, Milan Kožuch, Štefan Novotný a Drahomír Zobek – boli pre banku príjemným prekvapením. Napriek zrejmej kvalite rôznych návrhov s motívmi z oblasti fauny a flóry sa banka rozhodla, že témy použité v základnom rade slovenských mincí budú venované histórii Slovenska.

Od svojho založenia vydávala Národná banka Slovenska i rôzne mince z drahých kovov. Od roku 1993 až po koniec roka 2002 naša centrálna banka celkovo vydala 44 pamätných mincí. Mince vypovedajú o najvýznamnejších udalostiach a osobnostiach zo slovenskej histórie, o slovenských lokalitách zapísaných do zoznamu svetového dedičstva UNESCO, o chránených krajinných oblastiach a o časových predeloch zo súčasnosti. Na dnešnom stretnutí budú tiež vyhlásené výsledky súťaže o najkrajšiu slovenskú pamätnú mincu rokov 1993 až 2002.

Prípravou výtvarného riešenia všetkých siedmych nominálov nových slovenských bankoviek bol poverený akademický maliar Jozef Bubák. Slovenské bankovky sú chránené proti falšovaniu použitím viacerých ochranných prvkov viditeľných nielen voľným okom, ale rozpoznateľných i pomocou jednoduchých technických zariadení, napríklad lupou alebo lampou s ultrafialovým svetlom, a i strojovo snímateľných pri rýchlostnom spracovaní bankoviek v centrálnej banke.

Trvanie slovenskej meny, vzhľadom na zavedenia eura v relatívne blízkej budúcnosti aj v našej krajine, bude v porovnaní s inými národnými menami azda krátke, avšak možno práve preto, že tieto bankovky, obehové či pamätné mince sa stanú súčasťou histórie je potrebné poukázať na okolnosti súvisiace s ich vznikom, motívmi, na ich technické parametre a vlastnosti, na kroky podniknuté v záujme zabezpečenia ochrany pred falšovaním. Veríme, že výstava sa stretne so záujmom verejnosti a prispeje k rozšíreniu vedomostí o tejto problematike.

Zdroj: www.nbs.sk/FAQ/

[mailpoet_form id="1"]

Súvisiace články

NBS dáva do obehu pamätnú dvojeurovú mincu

Národná banka Slovenska (NBS) začne 10. novembra vymieňať pamätnú dvojeurovú mincu s tematikou „17. november – Deň boja za slobodu a demokraciu – 20. výročie“. Na národnej strane euromince je ako symbol slobody a demokracie vyobrazený štylizovaný zvon zo zväzku kľúčov. Autorom výtvarného návrhu národnej strany euromince je Pavol Károly a milión kusov mincí vyrazila Mincovňa Kremnica.

1. september – Deň Ústavy Slovenskej republiky

Na Slovensku je Deň Ústavy SR štátny sviatok. Prvého septembra 1992 na 5. schôdzi Slovenskej národnej rady (SNR) prijali Ústavu Slovenskej republiky, najvyšší zákon suverénneho nezávislého štátu. Tretieho septembra 1992 ju na Bratislavskom hrade podpísal predseda SNR Ivan Gašparovič a predseda vlády Vladimír Mečiar.

Vzostupy a pády meny

Dňa 30. 9. 2010 o 14.00 bude v Slovenskom národnom múzeu v Martine slávnostne otvorená výstava Vzostupy a pády meny – menové reformy, odluky, rozluky a iné pohromy v 20. storočí.