Výročné ceny časopisu Pamiatky a múzeá za rok 2017

Obrázok k článku od zora.

V rámci otvorenia Dní európskeho kultúrneho dedičstva 2018 v Slovenskej republike sa dňa 7. septembra 2018 (piatok) o 14,00 hod. v priestoroch Nitrianskej galérie (bývalý Župný dom) v Nitre uskutoční slávnostné odovzdávanie výročných cien časopisu Pamiatky a múzeá za rok 2017. 

Stručná charakteristika

OBJAV /  NÁLEZ

Avarské pohrebisko v Bratislave-Podunajských Biskupiciach

Obrázok k článku od zora.

Milan Horňák je zanietený archeológ a jaskyniar. Podieľal sa na výskumoch viacerých lokalít na Balkáne, napr. rímske mesto v Celeia (dnes Celje) v Slovinsku, osada z doby kamennej Vinča pri Belehrade v Srbsku alebo hrobka z 5. stor. pred n. l. v dedinke Brazda neďaleko mesta Skopje v Macedónsku. V Turčianskej kotline sa venuje prieskumu pravekých hradísk v horách Malej a Veľkej Fatry. Jeho životným nálezom je však nepochybne odkrytie pohrebiska z obdobia Avarského kaganátu v Bratislave – Podunajských Biskupiciach. K objavu došlo počas archeologických prác prebiehajúcich v rámci výstavby bratislavského diaľničného obchvatu, ktoré Milan Horňák vedie od roku 2016. Napriek tomu, že archeologický tím je pri postexkavačnom vyhodnotení len na začiatku, už teraz na základe nálezu konštatujú intenzívne a stabilné osídlenie lokality v 8. storočí n. l. Preskúmaných bolo 485 hrbov, vďaka čomu máme možnosť hlbšie nahliadnuť do pohrebných obyčajov spoločnosti 8. storočia. V hroboch boli uložené početné doplnky, najmä nádoby, pracovné nástroje, či kosti zvierat. Najatraktívnejšími sú nepochybne šperky a ozdoby, ktoré sa našli v ženských aj mužských hroboch. Unikátny nález predstavuje minca franského kráľa Karola Veľkého, ktorý dokladá spojenectvo lokálneho vládcu s Franskou ríšou. Zdokumentovaných bolo celkovo viac než šesť tisíc hrobových predmetov.

AKVIZÍCIA

Akvizícia sklárskych výrobkov zo zaniknutých novohradských sklární

Obrázok k článku od zora.

Tradícia sklárstva formovala dejiny regiónu Novohradu viac ako tristo rokov, dnes je však na ústupe. Novohradské múzeum a galéria v Lučenci (NGM) je jedinou múzejnou inštitúciou na Slovensku, ktorá sa zaoberá výskumom sklárstva stredného Slovenska s dôrazom na produkciu sklární Novohradu. Projektom Akvizícia sklárskych výrobkov zo zaniknutých novohradských sklární sa múzeu podarilo získať unikátny set skla zo vzorkovne už zaniknutého sklárskeho podniku Slovglass Poltár. Toto sklo bolo vyrobené v sklárňach Katarínska Huta, Poltár a Zlatno, časť výrobkov bola navrhnutá a vyrábaná aj v sklárni v Málinci. Dnes  sa za podobných podmienok v týchto sklárňach už nevyrába. Nákup z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.


EXPOZÍCIA

Expozície Príroda Turca a Kmetianum v Múzeu Andreja Kmeťa v Martine

 

Poslanie a činnosť Múzea Andreja Kmeťa (MAK) v Martine nadväzuje na myšlienky zakladateľov Muzeálnej slovenskej spoločnosti a neskôr založeného Slovenského národného múzea (SNM). Prvá expozícia bola v múzeu sprístupnená v roku 1908 a jej súčasťou boli aj paleontologické, zoologické a botanické zbierky, predovšetkým zo zberateľskej činnosti a pozostalosti Andreja Kmeťa. V roku 2017 boli jej dve stále expozície kompletne renovované a zmodernizované. Priestor na zriadenie nových, moderných expozícií sa naskytol pri generálnej rekonštrukcii I. budovy SNM, kde MAK sídli. Realizácia nových expozícií sa uskutočnila s podporou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky a bola rozdelená do troch samostatných etáp na roky 2015 až 2017. Zámerom novej expozície Príroda Turca je priniesť komplexnejší a podrobnejší prehľad o geologických pomeroch a historickom vývoji územia Turčianskej kotliny a priľahlých pohorí. Kmetianum približuje dejiny Muzeálnej slovenskej spoločnosti a ponúka reprezentatívnu selekciu najcennejších zbierkových predmetov zo všetkých vedných odborov. Výber predstavuje klenotnicu zbierkového fondu a rozpráva viac ako stodvadsaťročnú históriu SNM a príbehy osobností, ktoré ho formovali. Autori expozície vytvorili výtvarné riešenie, ktoré zodpovedá najnovším svetovým trendom. Unikátne exponáty zo zbierok múzea sú inštalované do obsahovo aj výtvarne príťažlivých celkov a diorám. Expozície sú doplnené množstvom interaktívnych prvkov ako napríklad zvuky zvierat, dotykové monitory s informáciami o jednotlivých biotopoch, digitálna mapa s textovými a grafickými informáciami a zaujímavosťami z regiónu, mikroskop, lupy a iné.

VÝSTAVA
Leopold Horovitz - Stratený / Nájdený

Leopold Horovitz patril k vyhľadávaným výtvarným umelcom svojej doby. Pochádzal z Košíc, kde získal aj základné umelecké vzdelanie, ktoré neskôr rozvíjal vo Viedni. Dlhodobo pôsobil v Paríži a Varšave, neskôr v Budapešti a Viedni. Klientmi tohto popredného portrétistu boli najvýznamnejšie osobnosti politického, spoločenského a kultúrneho diania krajín, v ktorých pôsobil. Počas celej tvorivej kariéry si zachoval charakteristický čistá a formálny akademický štýl maľby. Jeho kresby a prípravné skice sa vyznačujú pozoruhodnou zručnosťou, precíznosťou a ľahkosťou. Výstava Leopold Horovitz. Stratený – Nájdený (16. 11. 2017 – 22. 4. 2018) vznikla v spolupráci Východoslovenského múzea v Košiciach so Slovenskou národnou galériou v Bratislave. Na výstave bolo prezentovaných viac ako 50 originálnych diel autora,  medzi ktorými nechýbali ani práce z prestížnych zahraničných a súkromných zbierok z Poľska, Rakúska a Maďarska. Okrem Horovitzovej tvorby sa na výstave zhromaždili aj diela jeho učiteľov, rovesníkov a nasledovateľov Imricha Emanuela Rotha, Vojtecha Klimkoviča, Júliusa Benczúra, Dominika Skuteckého, Elemíra Halász-Hradila a maliarovho syna Armina Horovitza. Výstavu doplnili vzácne rodinné pamiatky, ktoré sa dodnes nachádzajú v majetku umelcových potomkov. Publikovaný rozhovor s kurátorkou Janou Švantnerovou prináša pohľad na priebeh výstavy zo zákulisia Východoslovenského múzea.   

PUBLIKÁCIA
Knižná monografia Katedrála sv. Martina v Spišskej Kapitule

Katedrála sv. Martina v Spišskej Kapitule je jednou z najvýznamnejších sakrálnych pamiatok na území Slovenska. Reprezentuje bohatú históriu kresťanskej cirkevnej správy, stavebné a výtvarné umenie Spiša. V širších súvislostiach presahuje región a krajinu. Od roku 1778 až dodnes bol obsahom viacerých publikácií, no táto opisná, sprievodcovská a umeleckohistorická spisba nepresiahla úroveň interpretácie videného. Nová publikácia, zostavená skúsenou výskumníčkou historických stavebných pamiatok Magdalénou Janovskou a historikom a archivárom Vladimírom Olejníkom, vychádza z nezvyčajne dôkladného výskumu, ktorý prebiehal niekoľko rokov. Ďalší autori, ktorí sa podieľali na publikácii sú Peter Glos, Peter Harčar, Mária Novotná, Ľubor Suchý a Marián Uličný. Výsledky architektonického, umeleckohistorického a archeologického výskumu umožnili jednoznačnú interpretáciu pôvodného románskeho prepoštského chrámu v celom rozsahu – jeho priestorovú formu a jeho jedinečné románske tvaroslovie. To všetko v súvislostiach stredoeurópskej romaniky, ako aj konkrétneho historicko-rodinného pozadia kráľovskej rodiny (Istria, Regensburg a najmä Bamberg). Z týchto a ďalších faktov vyplynulo aj zásadne nové datovanie výstavby do obdobia tesne po roku 1200. Okrem známych oltárov, náhrobných dosiek, mortuárií a lavíc obsahuje úplnú množinu všetkých predmetov z archeologických nálezov, architektonických prvkov a článkov, všetkých umeleckých a umelecko-remeselných diel v chráme, teda aj krídiel dverí, okien, mobiliáru, dlažieb, zvonov a ďalších doteraz prehliadaných účelových prvkov. Monografia o Katedrále sv. Martina v Spišskej Kapitule nie je len počinom obvyklej komerčnej publikácie s obrázkami a opakovaním doterajších poznatkov. Je to objaviteľské dielo, o ktoré sa budú opierať ďalšie generácie odborníkov, ale aj laikov.     
             

MENŠIA PUBLIKÁCIA – DROBNÁ TLAČ – PERIODIKÁ
Pavol Ižvolt: Údržba historických stavieb.
Metodická publikácia

Cieľom publikácie údržba historických stavieb je priblížiť projekt Pro Monumenta a zároveň poskytnúť vlastníkom, správcom a užívateľom pamiatok praktickú príručku, ktorá im pomôže správne sa starať o pamiatku a to aj v širšom kontexte problematiky stavebnej fyziky, konštrukcií stavieb a podobne. Idea preventívnej údržby je vyjadrená v poznaní, že preventívny zásah na pamiatke je k originálu šetrnejší a v konečnom dôsledku aj ekonomicky výhodnejší. Pro Monumenta – prevencia údržbou je preddefinovaný  projekt, ktorý je podporený z  Finančného mechanizmu EHP2 pre roky 2009 – 2014 a ktorého nositeľom sa stal Pamiatkový úrad  SR. Podpora projektu bola zabezpečená od 1. januára 2014 – 30. apríla 2017, povinná doba udržateľnosti bola stanovená na päť rokov s alokovanými prostriedkami v celkovej sume 1 152 056 eur. Projekt mal za pôsobenia troch špecializovaných pracovných tímov zabezpečiť monitoring minimálne 210 nehnuteľných kultúrnych pamiatok a minimálne 400 v rámci udržateľnosti projektu.  Tímy sú rozdelené do geograficky rovnomerne alokovaných nezávislých pracovných skupín, ktoré pôsobia v miestach Krajských pamiatkových úradov Trnava, Banská Bystrica – pracovisko Banská Štiavnica a Prešov – pracovisko Poprad – Spišská Sobota. K dispozícii sú im tzv. pojazdné dielne – vozidlá špeciálne upravené na plne zariadenú pracovnú dielňu s rebríkmi, stolom, nástrojovým vybavením, termokamerou a podobne. Dôraz je kladený na využívanie tradičných remeselných postupov pri stavebných opravách. Práca naš tímov pozostáva zo zhromaždenia a naštudovania podkladov k danej kultúrnej pamiatke, fyzickej obhliadky, vyčistenia žľabov strechy a ukážok remeselných postupov pri opravách drobných porúch pre majiteľa. Praktické skúsenosti a rady pracovníkov Pro Monumenta, ktorí sa často stretávali s rôznymi technickými poruchami a ich zaužívanými, avšak nesprávnymi riešeniami, sú zhrnuté vo vydanej príručke. 

OBNOVA / ADAPTÁCIA
Veža Kostola sv. Jána apoštola a evanjelistu v Banskej Belej

V obci Banská Belá, ktorá leží v blízkosti Banskej Štiavnice, stojí na návrší rímskokatolícky Kostol sv. Jána apoštola a evanjelistu. Je to najvýznamnejšia dominanta a tiež najstaršia budova obce. Bol vybudovaný v polovici 13. storočia v neskorománskom slohu a v priebehu jeho bohatej histórie došlo k niekoľkým stavebným úpravám. Veža je postavená z kamenného muriva a jej zastrešenie tvoria dve samostatné krovové konštrukcie. Veža bola od roku 1761 poznačená nielen časom, ale aj požiarom v roku 1896. Najviac však utrpela v 20. storočí a to dvoma svetovými vojnami. V posledných rokoch sme na konštrukčne zaujímavom krove veže identifikovali vážne poškodenia a narušenie statiky. Vtáčí trus, biotické poškodenia krovu s následným oslabením konštrukcie drevokazným hmyzom, neodborné predchádzajúce opravy, ako aj priestrely po guľkách v krytine, cez ktoré 70 rokov zatekala voda. Deformáciu veže – naklonenie jej vrchnej cibule bolo vidieť voľným okom. Pri demontáži veže sa tiež ukázalo, že stará pomúrnica bola skoro celá zhnitá, koruna veže bola preto domurovaná. Dezolátny stav bol zistený aj pri pultovom krove nad ochodzou. Nový je zo smrekového dreva. Pôvodná konštrukcia sa zachovala asi na 60 % - až po lucernu. Od lucerny vyššie bolo nevyhnutné postaviť novú konštrukciu, ktorá je zhotovená z dubového dreva Na ramenáty bolo použité smrekovcové drevo. Celková výška novej veže až po vrch kríža je 38,5 metra.

REŠTAUROVANIE
Reštaurovanie veľkorozmerného barokového obrazu s motívom Panny Márie Kráľovnej anjelov

Galéria mesta Bratislavy (ďalej GMB) bola zriadená ako samostatná inštitúcia v roku 1961. Základ jej zbierok vytvorili umelecké diela z Múzea mesta Bratislavy (ďalej MMB), medzi nimi aj obraz s pôvodným názvom Mária, Ochrankyňa padlých a mŕtvych. Pôvodne bol v múzeu súčasťou kolekcie expozície zbierok cirkevného umenia, ktorá bola od roku 1944 situovaná v kostole bratislavských klarisiek (Kostol Povýšenia sv. Kríža). Jednotlivé postavy na obraze vykazujú silnú inšpiráciu talianskymi vzormi, autora však opatrne označujeme ako stredoeurópskeho maliara z 18. storočia. Reštaurovanie diela prebiehalo v depozitári GMB v Devínskej Novej Vsi. Kvôli veľkosti obrazu bol zvolený systém postupného prevíjania diela z valca na valec. Po stabilizácii sa už mohlo s dielom bezpečne zaobchádzať a mohla sa pripraviť jeho dubláž – nažehlenie na nové plátno. V prvej etape boli z reverzu diela mechanicky odstránené nepôvodné vrstvu náteru. V druhej etape sa dielo očistilo od veľkej vrstvy holubích exkrementov, ktorá pokrývala hlavne dolnú časť obrazu. Ukázalo sa, že nosič diela bol zošitý z ôsmych zvislých pásov plátna, pričom švy sú viditeľné na averze aj reverze. Dielo bolo v minulosti necitlivo poskladané, veľké poškodenie spôsobilo aj navinutie na príliš malý priemer valca. Plocha obrazu sa deformovala a ku ďalšiemu poškodeniu prispelo aj neskoršie zatečenie vodou. Maľba bola napriek mechanickým poškodeniam lokálneho rázu dobre zachovaná, UV luminiscencia a analýza vzoriek však preukázala, že dielo je vo veľkej miere sekundárne premaľované. Bol pripravený vhodný podrám a prebehol výskum zachovania originálu a jeho sekundárnych premalieb či opráv. Následná  etapa pozostávala z odstraňovania nevhodných sekundárnych zásahov na maliarskej vrstve originálu a nového tmelenia. Posledné tri roky bolo dielo lokálne dočistené od olejových premalieb a retušované s použitím techniky akvarelu a gvašu. Povrch bol nalakovaný záverečným damarovým lakom s prídavkom bieleného vosku. Zvinutý obraz bol kvôli svojim veľkým rozmerom 500 x 565 cm prenesený do kaplnky a následne napnutý na podrám až na mieste jeho súčasnej inštalácie.

AKCIA / PODUJATIE / DLHODOBÝ PROJEKT

Významné lesnícke miesta na Slovensku
V roku 2007 sa na pôde štátneho podniku LESY Slovenskej republiky začala realizovať iniciatíva pre zachovávanie, zveľaďovanie a propagovanie diela lesníkov a budovanie významných lesníckych miest na území Slovenska. Významné lesnícke miesto (VLM) je lokalita prírodného alebo kultúrneho charakteru s jedným či viacerými objektmi osobitného lesníckeho významu, ktoré dokumentujú históriu lesa, lesného hospodárstva a práce lesníkov na území Slovenska. V rokoch 2007 – 2018 bolo vyhlásených 49 významných lesníckych miest. K objektom z oblasti architektúry patrí napr. Poľovnícky zámok v Topoľčiankach , neoklasicistický Poľovnícky kaštieľ v Palárikove s parkom, kaštieľ vo Svätom Antone, či stredoveký Hrad Vígľaš, okolo ktorého sa v druhej polovici 19. storočia rozprestieralo prosperujúce lesné hospodárstvo. Ukážkou stavieb postavených za účelom riadenia lesného hospodárstva je budova Generálneho riaditeľstva štátneho podniku LESY SR, ktorá vyrástla na mieste starého Kammerhofu v Banskej Bystrici v roku 1916. K VLM patria tiež petržalské hájovne, ktorých obyvatelia sa starali o okolité lužné lesy Pálfiovcov (Pálffi, Pálffy). Budova lesnej správy v Sihle, ktorú používala už známa sklárska rodina Kuchynkovcov, symbolizuje spojenie lesníctva s výrobou skla. Lesná správa štátnych lesov tu sídli dodnes, už viac ako storočie po zániku sklárskej výroby.Budovy lesníckeho školstva sú zastúpené v Banskej Štiavnici, Košiciach a Zvolene. Z pamätníkov zaradených medzi VLM môžeme spomenúť pamätník Jozefa Dekreta – Matejovie (Jozef Decrett) vsadený do bradla na Starých Horách, či viaceré pamätníky Williama Rowlanda na Orave. Pamätník v Kulichovej doline s menami šestnástich lesných robotníkov, ktorých životy ukončila v roku 1956 snehová lavína je varovaním pred silou prírody. Lesnícke aktivity v oblasti záchrany fauny a flóry dokumentujú pralesy Dobroč, Badín, alebo Stužica. Lesné hospodárstvo je v sieti VLM zastúpené napríklad žrebčínom na Veľkej lúke (Muránska planina). Lesnícke záchranné zásahy, vďaka ktorým je možné nájsť les aj na miestach dlhodobo vystavených devastácii reprezentujú Podlavické výmole, Štútovská skala a Hrhovské pôdy. Početne sú medzi VLM zastúpené lesnícke technické pamiatky. Spomenúť môžeme tajchy Hrončok na Pohroní, Borsučie na Orave, Ružomberok-Korytnica na Liptove a Klauzy v Slovenskom raji – vodné nádrže, ktoré niekoľko storočí pomáhali splavovať drevo z hôr. Po zániku tajchov v prvej polovici 20. storočia nastal zlatý vek lesných  železníc, ktoré využívali na Orave, na Kysuciach, Horehroní a Liptove. Medzi VLM bol zaradený tiež historicky cenný Špaňodolinský banský vodovod, ktorý vznikol pre potreby ťažby medi. Dlhodobý projekt budovania sieti Významných lesníckych miest na Slovensku môže aj naďalej čerpať z hojného počtu prírodných lokalít a bohatej zásoby lesníckych artefaktov. Tento rok vstúpil projekt už  do druhej dekády svojej realizácie.


FILM / VIDEO / AUDIO / MULTIMÉDIÁ/ INTERNET

Dokumentárny film ZATOPENÉ

Zatopené je päťdesiatminútový antropologický dokumentárny film režisérky Soni G. Lutherovej o jednej budove a osudoch ľudí s ňou spojených. Kaštieľ v Parížovciach bol rodinným sídlom, domovom, majetkom, centrom hospodárskeho statku a napokon historickou pamiatkou. Niektoré časti budovy sa zachránili a pretrvali naprieč stáročiami, ostatné zaliali vody Liptovskej Mary. Pre potomkov jeho posledných majiteľov, rodiny Steinovcov, je kaštieľ spomienkou na stratenú minulosť. Pre múzejníkov klenotom – fénixom, ktorý povstal z mútnej vody, pýchou Liptova. Film Zatopené odhaľuje osobitý príbeh parížovského kaštieľa a jeho posledných majiteľov, ktorý je zároveň odrazom spoločenských premien na Slovensku v 20. storočí. Rekonštruovaný pamiatkový objekt je znovu postavený v populárnom skanzene  - Múzeu liptovskej dediny v Pribyline.
Prostredníctvom intímneho príbehu sa minulosť krajiny pre diváka stáva zrozumiteľnou, konkrétnou, osobnou a teda „ľudskou“. V rámci filmového rozprávania zároveň odhaľuje otázku identity súčasného mladého človeka vo vzťahu k jeho predkom a dedičstvu, ktoré po nich zostalo.
Zo žánrového hľadiska sa film opiera o vizuálno-antropologickú tradíciu v dokumentárnom filme. Prístup tvorcov preto charakterizuje sústredený záujem o človeka a jeho každodenné prežívanie. Film charakterizuje esteticky sugestívne spracovanie v spojení s modernými vizuálnymi efektmi. Súčasťou filmového rozprávania je využitie bohatého archívneho materiálu – fotografií, filmových záznamov, dobových kresieb, archeologických náčrtov a textov z autentického historického denníka. Filmové rozprávanie dopĺňa emotívna hudobná linka.
Film vyrobili v koprodukcii AH production, s. r. o., RTVS a Slovenský filmový ústav.


  • Verzia pre tlač
  • Poslať priateľovi
  •  
Kategórie: Publicistika, Pamiatky

Prihlásenie

To prevent automated spam submissions leave this field empty.