Medzinárodná cena 2008 za strechu storočia so škridlou Tondach

20. 1. 2009 – Tondach Slovensko, jediný výrobca keramickej strešnej krytiny na Slovensku, zorganizoval v piatok 16. januára národné kolo súťaže Strecha storočia, do ktorého sa zapojilo spolu 65 objektov. Víťazné strechy sú automaticky nominované na „Medzinárodnú cenu 2008 za strechu storočia so škridlou Tondach“. V medzinárodnom kole budú o pomyselný titul súťažiť najlepšie keramické strechy z celého koncernu Tondach.

Tento rok spoločnosť Tondach Slovensko zorganizovala prvý ročník pokrývačskej súťaže o najlepšiu strechu z keramickej krytiny. Do národného kola súťaže sa zapojili pokrývačské tímy z celého Slovenska. Súťažili v troch kategóriách: „V prvej kategórii bolo možné prihlásiť všetky objekty, ktoré boli zriadené súkromne a slúžia buď na účely bývania alebo sa využívajú hospodárskym spôsobom. Teda súkromné rodinné domy, bytovky s viacerými bytmi, radové zástavby, poľnohospodárske usadlosti, reštaurácie, hotelové komplexy a podobné. Nezáležalo pritom, či išlo o pokrytie novej alebo o sanáciu staršej strechy. V druhej kategórii bolo možné prihlásiť všetky stavby, ktoré sa verejne využívajú – ako napr. školy, škôlky, požiarne stanice, nemocnice, obecné úrady, hospodárske dvory atď. Nezáležalo pritom, či išlo o pokrytie novej alebo o sanáciu staršej strechy. Do tretej kategórie sa mohli prihlásiť pamiatkovo chránené objekty, akými sú napr. zámky, kostoly, fary, správcovské objekty na poľnohospodárskom majetku, hrady atď., ktoré boli pokryté škridlou Tondach,“ hovorí Zoltán Lipták, obchodný riaditeľ Tondach Slovensko.<?xml:namespace prefix = o ns = "urn:schemas-microsoft-com:office:office" />


Medzi finalistami boli strechy z celého Slovenska. Odbornú porotu, ktorá súťažiacich posudzovala, pozostávala z odborníkov na strechy a odborných novinárov, ktorí hodnotili objekty v 2-stupňovom konaní podľa stanovených kritérií. Tvorili ju: Peter Pasztor (Slovenská komora architektov), Jana Gregorová (Obnova pamiatok), Jozef Oláh (STU Bratislava), Viera Dvořáková (Pamiatkový ústav), Eva Bodnárová (Vydavateľstvo YUDINY), Ľudmila Prekalová (Vydavateľstvo JAGA GROUP), Michal Hučko (Architekt), Karin Deáková (Cech strechárov), Vladimír Šablica (Tondach Slovensko).


„Súťažné objekty museli spĺňať nasledovné kritériá hodnotiacich odborníkov: funkčnosť strechy s ohľadom na odbornú pokládku zo strany pokrývača a použitie súčastí príslušenstva Tondach, ako aj na stavebno-fyzikálne vlastnosti, vizuálny dojem v zmysle celkového dojmu z vytvorenia strechy v súvislosti s plášťom budovy a s okolitou krajinou a stupeň inovácie vytvorenia strechy,“ dopĺňa Zoltán Lipták.


Víťazný objekt z každej kategórie postúpi do medzinárodného kola koncernu Tondach, kde sa zúčastnia víťazi národných kôl z Rakúska, Českej republiky, Slovenska, Maďarska, Rumunska, Macedónska, Srbska, Čiernej Hory, Bosny a Hercegoviny, Chorvátska a Slovinska. Víťazi budú odmenení v rámci veľkého udeľovania cien v apríli 2009.


 




Podrobnejšie o víťazoch v kategórii Historické stavby:


1. miesto: Jaroslav Kvaššay, s.r.o. Jaroslav Kvašaj, sanácia strechy pamiatkového objektu – císarsko královský žrebčín Kopčany – bobrovka okrúhla rez – prírodná (na fotografii)


2. miesto: Kerdach, s.r.o. Ing. Mikuláš Briatka, rekonštrukcia hradu Kežmarok, bobrovka Engoba antik


3. miesto - Reart TPK, Milan Kleiman, kostol – rekonštrukcia Hlohovec – bobrovka okrúhly rez



 


Zdroj: www.tondach.sk


  • Verzia pre tlač
  • Poslať priateľovi
  •  

Obrázok používateľa harp
Offline


Hmm... musim povedat, ze realizacia na prvom mieste ma neoslovila. Nedali sa pouzit na takomto objekte aj stare, ale funkcne skridle?

Obrázok používateľa trnka
Offline

Je to ocenenie od výrobnej firmy, takže sa nedá čakať. že odmenia niekoho, kto doloží / vymení pár rozbitých škridiel...

Ale predsa: V iných krajinách nie je dovolené meniť na pamiatkach celú škridlovú krytinu naraz. Na Slovensku pri tom miništrujú pamiatkári...

Obrázok používateľa evi
evi
Offline

Môj názor na strechu, ktorú nepoznám viac ako z obrázka - odhliadnuc, či strecha bola, alebo nebola ocenená. Ak je potrebné pre zlý stav škridle meniť celé pokrytie, nevidím dôvod, prečo by sa to nemalo robiť naraz, ale po častiach. Nerozumiem. Iná vec by bola, keby bolo poškodených pár kusov, ale riešme prípad, že je fatálne poškodených viac ako 50% škridlí. Dáme zložiť všetku škridľu, potom kôli výslednému patinovému efektu budeme na krov ukladať nová, stará, nová, stará....?
A po 10-15 rokoch bude aká situácia? Dôležitejší je podľa mňa výber materiálu a formátu. Asi nikto nevyrába škridle technológiou spred 100 rokov, ale materiál a približne postup je zrejme podobný a to si myslím, že je dôležité. Po pár rokoch chytí škridľa patinu a oko si na ňu zvykne. (Situácu mám osobne prežitú pri oprave našej starej strechy, kde bolo vyselektovaných len asi 10% použiteľných škridlí, ktoré sa použijú inde, a strecha sa oblieka do novej farby a bojím sa, že na výsledok si budem musieť dlho zvykať ).

Obrázok používateľa trnka
Offline

Pokúsim sa vyjadriť presnejšie: V iných krajinách sa pri oprave starej škridlovej strechy na pamiatke musia nové kusy premiešať so starými. Koniec koncov, taký istý prístup v minulosti vidieť - podľa mňa - na ešte nevymenenej časti strechy na žrebčíne v Kopčanoch (na obrázku celkom vpravo). Asi sa pritom nepredpokladá, že nejaký majiteľ pôjde opravovať strechu až vtedy, keď na nej zostane len povedzme 10% dobrých škridiel.

Okrem toho: mám pocit, že dnešní výrobcovia strešných krytín si zakladajú na tom, aby žiadnu patinu nechytali, aby aj po desaťročiach vyzerali ako nové...

Obrázok používateľa vlcik-tlcik
Offline

Harp, trnka, ako človek zaoberajúci sa pamiatkami už nejakých pár rokov v podstate s Vami súhlasím, ale okrem plošnej výmeny škridiel vidím aj postupnú rekonštrukciu fasád. Deje sa to zhora dolu, čo je myslím na slovenské pomery chválihodné. Okrem iného, preliezol som za svojej praxe iks krovov, stav bobrovky ako ju vidno ešte v pôvodnej podobe vedľa, je zrejme v nepoužiteľnom stave. Súhlasím ale z názorom, že za normálnych okolností, by sa mala strešná krytina vymieňať ala trnka. V tomto
prípade, pri súčasnej rekonštrukcii fasád, však nevidím dôvod.
Pre trnku klasické nie, engoby+ rôzne povrchové úpravy určite.

Voľby prehliadania komentárov

.

Prihlásenie

To prevent automated spam submissions leave this field empty.