História mesta Martin

Územie dnešného mesta bolo osídlené už od strednej doby kamennej (2 600 až 2 300 pred Kristom), archeologické výskumy odkryli na území Martina tiež pamiatky zo strednej doby bronzovej (1 500 až 1250 pred Kristom), bohaté sú aj pohrebiská lužickej kultúry v Martine, Jahodníkoch a vo Vrútkach. Významná cesta z Ponitria cez Turiec do Poľska spôsobila, že sa v Martine usadilo nové etnikum, ktoré prenikalo do strednej Európy- Slovania. Z veľkomoravskej doby pochádza mohyla v Priekope.


Prvá písomná zmienka o meste pochádza z roku 1284, keď sa v Donačnej listine uhorského panovníka Ladislava IV. Kumánskeho spomína ako "Villa Sancti Martini". Prvá priama písomná zmienka týkajúca sa Martina je v donácii magistra Donča z júla 1315, keď farnosti Kostola sv. Martina z vlastných majetkov udelil územie Riadku, ktoré bolo na severe ohraničené kostolom a na juhu Jahodníkmi.


Kráľ Karol Róbert z Anjou udelil Martinu v roku 1340 mestské výsady podľa krupinského práva.


Sľubný rozvoj mesta zabrzdili vpády husitských vojsk v roku 1431 a najmä v roku 1433, keď mesto vyhorelo a požiar zničil aj výsadnú listinu. Roku 1434 ju mešťanom obnovil cisár Žigmund. Mesto postihovala jedna pohroma za druhou, či už to boli zemetrasenia v roku 1443 až 1445 a 1453, alebo morová epidémia v roku 1452. V 15. storočí sa Martin dostal na úroveň zemepanského mestečka a podliehal Sklabinskému hradnému panstvu.


Od roku 1535 pripadlo mesto Révaiovcom a postupne sa stalo sídlom Turčianskej stolice. Zostalo ním až do likvidácie župnej organizácie roku 1923. V 16. storočí sa väčšina obyvateľov mesta prihlásila k reformácii. Táto situácia trvala do roku 1639, keď turčiansky župan František III. Révai v rámci rekatolizácie násilne odňal evanjelikom kostoly a školy. Náboženská sloboda pre evanjelikov bola opäť zabezpečená až roku 1645, po uzavretí Lineckého mieru. V 16. storočí nezaostával ani vývoj remesiel. Z tohto obdobia sú v meste doložené cechy zámočníkov, kováčov, krajčírov a obuvníkov.


V období stavovských povstaní obyvateľstvo mesta trpelo obrovským daňovým zaťažením a drancovaním. Táto skutočnosť spolu s inými nepriaznivými udalosťami bránili Martinu v rozvoji. Mesto až do sklonku 19. storočia postihovali časté požiare.

Obnova.sk Foto

Okrem živelných pohrôm a vojnových udalostí nepriaznivo pôsobil aj fakt, že mesto patrilo do područia majiteľov Sklabinského hradu Révaiovcom a nepomáhali mu nijaké odvolávania sa na staré privilégiá. Od polovice 18. storočia Martin viedol s Révaiovcami spory, ktoré sa neskončili ani do zrušenia poddanstva r. 1848.


Vďaka tomu, že mesto tvorili- s výnimkou vyšších župných úradníkov- zväčša etnickí Slováci, v časoch národného sebauvedomovania sa Martin stal jedným z centier, neskôr priamo hlavným strediskom slovenského kultúrneho a hospodárskeho pohybu. Už v roku 1848 na Ľudovom zhromaždení tu zaznela požiadavka uznať slovenčinu za rovnoprávnu úradnú reč. Do Slovenského povstania v rokoch 1848 - 1849 sa v meste prihlásilo 1 000 dobrovoľníkov.


V roku 1861 sa Martin stal dejiskom prvého celoslovenského národného zhromaždenia, na ktorom bolo predložené Memorandum národa slovenského žiadajúceho územnú autonómiu pre slovenské stolice- tzv. Okolie, a stal sa aj sídlom Slovenskej národnej strany. V roku 1863 bola v Martine založená Matica slovenská, ktorá sa stala základom múzea, knižnice a jej vydavateľstvo šírilo po slovensky písané slovo medzi široké vrstvy slovenského ľudu.


V roku 1834 bola do Martina z Necpál preložená latinská škola Seniorale institutum Hungaricum a v roku 1866 zásluhou Karola Kuzmányho vzniklo v meste evanjelické gymnázium, ktoré sa v roku 1867 zmenilo na jeden z troch povolených slovenských vzdelávacích ústavov. Druhé slovenské gymnázium (katolícke) bolo v neďalekom Kláštore pod Znievom. Slovenský živel sa v meste na prelome 60. a 70. rokov 19. storočia prudko rozvíjal. V roku 1869 bola založená Živena, prvý ženský spolok na Slovensku a v tom istom roku aj Kníhtlačiarsky účastinársky spolok, o rok neskôr tu vznikol Slovenský spevokol, ktorý sa stal základom ochotníckeho divadla, začali vychádzať Národnie noviny. Žiaľ, maďarské vládne kruhy nestrpeli rozvoj inonárodných kultúr, a tak v roku 1875 slovenské kultúrne ustanovizne- Maticu slovenskú a tri slovenské gymnáziá- úradne zrušili. Do mesta sa začiatkom 80. rokov začal sústreďovať aj podnikateľský život, v roku 1884 tu vznikla Tatrabanka a účastinárska spoločnosť Lipa, prezentujúca a predávajúca najmä slovenské výšivky aj v zahraničí. Rozšírili sa aj domácke remeselnícke dielne zaoberajúce sa farbením plátna a modrotlačou. Pred rokom 1890 vznikla továreň na ohýbaný nábytok- Tatranábytok, v roku 1893 pivovar, v roku 1902 celulózka a tehelňa. V tomto období v Martine začali okrem spomínaných Národných novín vychádzať aj Orol, Národný hlásnik, Slovenské pohľady a aj Živena vydávala svoju tlač. Snahy slovenských národovcov o znovupovolenie Matice slovenskej u uhorskej vlády z politických dôvodov neuspeli, a tak založili roku 1893 Muzeálnu slovenskú spoločnosť (MSS), ktorá sa stala predobrazom akadémie vied, vydávala vedecké periodiká (Časopis MSS a Zborník MSS).


Začiatok 20. storočia bol poznamenaný silnejúcou maďarizáciou a stým spojeným útlmom národných aktivít. Koncom I. svetovej vojny sa začína oživenie národného života a slovenského politického hnutia. V roku 1918 sa v Martine obnovuje činnosť Slovenskej národnej rady, ktorá sa po rozpade Rakúsko- uhorskej monarchie rozhodla pre život v spoločnom štáte s Čechmi, čo deklarovala na svojom zasadnutí 30. októbra 1918. Svoju činnosť obnovila Matica slovenská, vzniká Slovenské národné múzeum s galériou a Ústredie slovenských ochotníckych divadiel. Vzniklo tu prvé celoslovenské združenie spisovateľov, skladateľov a výtvarníkov, ktoré sa v roku 1920 zoskupilo do Spolku slovenských umelcov.


V 30. rokoch vzniklo a sídlilo v Martine niekoľko inštitúcií s celoslovenskou pôsobnosťou, napr. Štátny archeologický ústav, divadlo a Turčiansky filharmónia. Okrem už existujúcich polygrafických závodov Kníhtlačiarsky účastinársky spolok, Gašparíkova tlačiareň, sa buduje Neografia a mesto sa tak stáva jedným z centier slovenského polygrafického priemyslu. Po roku 1938 sa do mesta z okupovaných Košíc presunula SVŠT.


Koncom II. svetovej vojny sa Martin stal jedným z ohnísk Slovenského národného povstania. Martinské komorné divadlo sa v tomto období zmenilo na Frontové, vychádzajú noviny a v miestnych tlačiarňach sa tlačí revolučná tlač. Najväčšie boje s nemeckými jednotkami s aodohrali v meste, v Priekope, Košútoch a vo Vrútkach. Nakoniec bol Martin v roku 1945 oslobodený.


Po skončení vojny sa v meste v rámci programu rozvoja začali budovať nové závody: Turčianske strojárne, tepláreň, mliekáreň, pekáreň, zmodernizovala sa tehelňa a začal sa budovať farmaceutický a papierenský priemysel. Vzrástol aj počet škôl, okrem strednej školy ekonomickej a zdravotníckej vzniká aj stredná škola priemyselná strojnícka. Okrem stredných škôl pôsobí v Martine najprv vysunuté pracovisko Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, ktoré sa postupne rozrastá na dnes už samostatnú Jesseniovu lekársku fakultu UK.


Mesto sa okrem novej výstavby sídlisk obytných domov (sídliská Sever, Košúty, Jahodníky, Záturčie, Priekopa, Ľadoveň) v rokoch 1949 až 1971 rozrastalo územne aj postupným pripájaním dovtedy samostatných osád (Tomčany, Jahodníky a Vrútky, ktoré sa v priebehu 20. storočia dvakrát k Martinu pripojili a dvakrát sa osamostatnili).


V meste sa narodilo alebo tu strávilo značnú časť svojho života mnoho slovenských umelcov a vedcov. Medzi najznámejších patrili spisovatelia ako: Janko Jesenský, Hana Gregorová, Július- Barč Ivan, František Hečko, Jozef Cíger Hronský, Svetozár Hurban Vajanský, Jozef Gregor Tajovský, Mária Rázusová- Martáková, Elena Maróthy- Šoltésová, básnik Janko Kráľ, publicista Jozef Škultéty, výtvarníci Miloš Bazovský, Martin Benka a sochár Fraňo Štefunka. V posledných rokoch svojho života tu pôsobil aj zakladateľ slovenskej archeológie, spisovateľ, etnograf a botanik Andrej Kmeť.





Zdroj: TIK Martin





Zaujimavý kontakt

Turisticko- informačná kancelária

Divadelné námestie 1

036 01 Martin

Pondelok- Piatok 9:00- 17:00

Tel.: ++421 / (0)43 / 4238776, 16186

e-mail: tik@martin.sk

internet: www.martin.sk


Fotografie z Martina


  • Verzia pre tlač
  • Poslať priateľovi
  •  
Kategórie: Publicistika Štítky: múzeum, požiar

Obrázok používateľa nikoleta91
nikoleta91 (bez overenia)

http://www.obnova.sk/modules.php?name=textove&file=print&sid=721
=D> pomohlo my to v skole

Voľby prehliadania komentárov

.

Prihlásenie

To prevent automated spam submissions leave this field empty.

Momentálne nie je prihlásený žiadny užívateľ.

Nováčikovia

Obrázok používateľa Marta Tencerová
Obrázok používateľa StanislavSK
Obrázok používateľa Mirec11
Obrázok používateľa Jana Hlavičková
Obrázok používateľa Nata
Obrázok používateľa sasman
Obrázok používateľa beik7
Obrázok používateľa fanna