Koncepcia: Ágnes Schramm, 15. marec 2005 – 5. jún 2005, SNG -Vodné kasárne, Bratislava, 2. poschodie, sála č. 7
Archeologické nálezy z obdobia antiky i stredoveké artefakty dokumentujú veľkú obľubu a široké možnosti využitia tohto materiálu. Boli to predovšetkým charakteristické vlastnosti ako mäkkosť, lesk a farba, ktoré ho predurčili stať sa stabilnou súčasťou nielen inventárov bežných domácností už v ranom stredoveku, ale aj liturgickými pomôckami obradných úkonov, od polovice 16. storočia najmä evanjelickej a reformovanej cirkvi (kalichy, kanvičky, svietniky, cibóriá).
Cinárstvo sa začalo udomácňovať aj na dnešnom území Slovenska po odkrytí cínových ložísk v našej teritoriálnej blízkosti v českom Rudohorí (Slavkov) v 10. storočí, i keď najviac sa ho privážalo od 15. storočia zo Sliezska, a najrozšírenejšie bolo v 17. – 18. storočí. Najvýznamnejšími strediskami cinárskych cechov boli Bratislava, Košice a Levoča, pričom boli časté aj rakúske, české a nemecké importy z dielní vo Viedni, Salzburgu, Plzni, Prahe a v Norimbergu.