Hradisko Veľký vrch - Divinka

Titulny obrazok blogu uzivatela: harp
O tomto hradisku sa mi podarilo zatiaľ zistiť iba toto: Samostatné výskumy na opevneniach sz. Slovenska sa uskutočnili na Veľkom vrchu v Divinke v rokoch 1972 - 73. Ako však uviedol Jozef Moravčík v článku  Opevnenia severozápadného Slovenska. (2002 VZP XXI: 7-36) "nálezy a výsledky výskumov neboli doteraz prehľadne spracované a komplexne publikované. V prípade Divinky sa jedná o veľké centrálne hradisko, umiestnené na kóte 530,1 a opevnené mohutnými valmi, ktoré sa budovali v troch časových horizontoch. Celková plocha opevnenia presahuje 12 ha a sústava valov obopína hornú časť kóty, umiestnenej na rozhraní Žilinskej a Bytčianskej kotliny (Moravčík 1980a. 19, 30). Využitie polohy je datované do troch časových horizontov: 1. mladšej až neskorej doby bronzovej, 2. neskorého laténu až staršej doby rímskej, 3. potom do 9. stor."
 
Opevnenie vzniklo na severnom brehu Váhu, presne nad prietokom Váhu cez západný okraj Žilinskej kotliny.  Zo známych opevnení z doby rímskej je opevnenie v Divinke so spomenutou plochou 12 hektárov je najväčšie. Spolu s predpokladanými drevenými hradbami (bez valových úprav) mohla byžťcelková plocha opevnenia v Divinke až 100 - 150 hektárov a patrila by tak k najväčším v Európe. Spomedzi väčších severoslovenských hradísk. Iba na Veľkom vrchu v Divinke je doložené aj staroslovanské osídlenie. Tu asi mohol byť pôvodný kmeňový hrad antických Biessov a neskoršie, v dobe predveľkomoravskej, hlavný hrad severoslovenského kmeňa. Opevnenie vzniklo už v dobe halštatskej, (8 storočie pred Kristom). Sú tu už stopy osídlenia eneolitického (3300 rokov pred Kristom). Na južnom svahu Veľkého vrchu poznať na dvoch miestach umelo upravenú terasu, najskôr sídliskovú, ale nálezy odtiaľ nemáme.
 
Nálezy svedčia o tom, že severné Slovensko v slovanskom a veľkomoravskom období obýval slovanský kmeň s kmeňovým sídlom v Divinke na Veľkom vrchu. Okrem opevnenia v Divinke sa v blízkom okolí našlo ďalších sedem hradísk z toho istého obdobia postavených vo väčšine na pravej strane váhu, čím vlastne vytvárali opevnenú líniu na hraniciach s Kysucami. Pre územie osídlené týmto kmeňom bolo charakteristická pochovávanie do mohýl. Spálené zvyšky mŕtveho uložili na povrch zeme a zasypali mohylou. Kmeň a jeho územie sa po vzniku Veľkej Moravy stáva jej súčasťou.
 
Po zániku Veľkomoravskej ríše stáva sa toto územie na určitú dobu samostatným územím, ktoré nebolo pod vplyvom vytvárajúceho sa Uhorského kráľovstva i keď na krátke obdobia sa dostáva pod vplyv Poľského kráľovstva, alebo vznikajúceho českého kráľovstva. Toto územie bolo teda jediným slobodným zvyškom Veľkej Moravy v Karpatskej kotline.
 
Niektoré zdroje uvádzajú, že celé toto územie bolo zrejme už v časoch Veľkej Moravy organizované ako samostatný organizačný celok (župa) so sídlom v Divinke s krajinským i súdnym úradom. Hradisko v Divinke za predpokladu, že jeho veľkosť bola 150 ha by bolo jedno z najväčších v Európe.
 
Dal som si prefotiť článok z AVANS 1975, kde som čakal že bude veľa prínosných informácií, ale je tam iba krátka správa o náleze niekoľkých črepov.
 
Vie niekto o tomto hradisku viac? (napr. nálezy, konštrukcia valu, základy obydlí atď)
Súvisiace články: 

  • Verzia pre tlač
  • Poslať priateľovi
  •  
Kategórie: Archeológia

Obrázok používateľa naj
naj
Offline

Vlčik-tlčik, musím upresniť moje myšlienky.

Ten rok 1000 som nenapísal presne ako dejepisec. Dávne časy pri vyprávaní zaokrúhľujem. A s Maďarmi som ho nespájal, ale Litovcami.

Strecin a Litva -som nemyslel hrady po r.1250, ale ich predchodcov – hrádky. Balassa sa na lietavský hradný kopec isto neunúval po r.1250 len tak, na čistý trávnik.

Ja predpokladám, že Slovania mali osady dole na rovinných poliach. Ťahali sa z ruských rovín znova do rovín. Z toho hľadiska vo východo-poľskej, českej a hlavne moravskej zemi, sa cítili ako doma, a samozrejme aj na našich Dolniakoch a priľahlých dolinách. Tu hore na výšinných hradiskách sa žilo iným spôsobom.  V mojej predstave na tých vrchoch žili ľudia s dobrodružnou, hľadačskou a tvorivou  povahou (poslední Kvádi, Kotíni,...?). Taký živel, ktorý moc nebavilo dojiť kravy a ryť zem pre pšenicu. Zabarikádovali sa na kopcoch „nikoho“ a kým nespotrebovali drevo do okruhu 10 km (niekomu ho dodávali) tak na takom výšinnom hradisku mohli stráviť aj 5 generácií.  Nakoniec z tých kopcov museli zliezť, to je jasné. Narastajúci počet obyvateľov hradiska sa musel usalašiť niekde pri vode a časť sa musela postarať aj o tie kravy a polia. Takú osadu (v tomto prípade Žilinu) zabezpečili aspoň 3 hrádkami ako útočiskami, čo boli zároveň „kasárne miesta i polícia miesta“. (Použil som miesto, namiesto mesto). Hrádky boli asi drevenné (i Strecin a Litva). Sme v roku cca 900. Po nejakých 4 generáciách sa severným „Slovenskom“ začnú preháňať vojská české, potom poľské, každý z nich má argument pre nárok na „zem nikoho“. Desiaté storočie je pre územie dnešného Slovenska storočím chaosu. Čierna diera Európy. A je tu konečne „svätý“ rok 1000. Tí, čo (možno) chaos spôsobili ho dajú aj do poriadku (teda Maďari). Po smrti Boleslava Chrabrého (1025), ktorý ešte držal Považie s Ponitrím až po Dunaj, je ešte chvíľu zmätok. Do smrti kráľa Štefana je však už Uhorský štát na svete (1038). De jure.
Česi, Poliaci, Maďari. Chvíľu spojenci, potom nepriatelia. Napríklad Boleslav Chrabrý - bol synom Češky a mal za manželku Maďarku, sestru Štefana I.  Pritom proti Čechom i Maďarom viedol vojny. A Štefanova matka bola Poľka – kňažná Adelaida.  A manželka? Gizela Bavorská. Kto sa v ich citoch a motívoch má vyznať?

velkyvrch.jpg velkyvrch.jpg
Obrázok používateľa naj
naj
Offline

Pri pohlade o 90 stupnov doprava máme Žilinu, ktorej počiatky splývajú s koncom "Divého" hradiska na Velkovrchu. Netreba teda dlho premýšľať, kam sa podeli jeho obyvatelia. Ako útočisko pre Žilinu potom môhli slúžiť hradiská Strecin a Litva (Strečno a Lietava). Tak obsadili aj Jantárovú cestu na Rajec. To už bolo všetko v poľskej réžii. S Maďarmi prišiel nový management, a Varín Starhrad) a Lietava  sa stali panstvami pre zabezpečenie odvodov do kráľovského eráru. V Litve je tiež mestečko Žilinai, preto hrad Litva (dnes Lietava) a naša Žilina majú niečo spoločné. To ale v roku 1000.

zilina-od-zapadu.jpg zilina-od-zapadu.jpg
Obrázok používateľa vlcik-tlcik
Offline

naj napísal/a:
Netreba teda dlho premýšľať, kam sa podeli jeho obyvatelia. Ako útočisko pre Žilinu potom môhli slúžiť hradiská Strecin a Litva (Strečno a Lietava). 

S Maďarmi prišiel nový management, a Varín Starhrad) a Lietava  sa stali panstvami pre zabezpečenie odvodov do kráľovského eráru.

To ale v roku 1000.

Nebyť maďarov nemihnem ani brvou.

Útočiská pre slovanov by som hľadal bližšie ako "Strecin a Litvu".

Magyar királyság to mohol byť až koncom 11. storočia za Laciho I. svätého,

skôr ako Varín (Starhrad) a Lietava by som povedal hrady Budatín a Žilina, (to je ten objav storočia mr. Hošša, čo odfajčil)

Strečno áno, ale až neskôr, po strate mestských práv (tuším a dátumy som nevedel skoro nikdy)

Obrázok používateľa naj
naj
Offline

Dnešné slnečné počasie a zlatisté lístie na stromoch vylákalo isto mnoho fotoamatérov do prírody na lov jesenných obrazov. Ja som zachytil panorámu hradištných kopcov nad Divinkou.

hradisko-velkyvrch.jpg hradisko-velkyvrch.jpg
Obrázok používateľa Orgon
Offline

Na stránke o hradiskách pribudol podrobný článok k tomuto hradisku priamo od pána Moravčíka, ktorý tu vykonával výskumy.

http://slovanske-hradiska.blogspot.com/2011/06/hradisko-velky-vrch-divin...

Voľby prehliadania komentárov

.

Orgon - blog

Divinka

Informácie o Orgon

Obrázok používateľa Orgon

Meno
Peter

Zobraziť celý profil používateľa

Prihlásenie

To prevent automated spam submissions leave this field empty.