Blažov?ania sa neplánujú nas?ahova? spä?

Rodáci z obcí, ktoré v pä?desiatych rokoch minulého storo?ia museli ustúpi? vojenskému výcvikovému priestoru Javorina, sa každoro?ne v letných mesiacoch stretávajú na území niekdajšieho svojho rodiska.

Výnimkou nie sú ani obyvatelia Blažova, Blažovskej doliny a ?erteže, ktorí sa zišli 5. augusta 2006 už na šiestom stretnutí na mieste, kde stála ich obec a jej pri?ahlé ?asti. Takmer 800 priamych rodákov a ich potomkov sa zú?astnilo na gréckokatolíckej bohoslužbe. Tá sa konala pri terajšej kaplnke, na mieste, kde pôvodne stála fara. O nie?o ?alej postavený drevený kríž zasa symbolizuje, že na jeho mieste bol niekedy blažovský kostol.


?Dnes už z pôvodných stavieb neexistuje takmer ni?. Zachovalo sa iba zopár pivni?iek, ktoré odolali masívnemu búraniu. Zaujímavos?ou však je, že pod ?iernou horou, v lokalite zvanej Predné ploš?e, sa v skalách dodnes zachoval úzky otvor, ktorý viedol do dvoch improvizovaných izieb, v ktorých sa pred daž?om ukrývali blažovskí pastieri oviec. Po?as druhej svetovej vojny sa tam dokonca ukrývali partizáni,? prezradil Juraj Charitun, jeden z blažovských rodákov.


Do vojenského priestoru, ktorý oficiálne zanikne posledným d?om tohto roku, prišli na stretnutie ?udia spojení s Blažovom z viacerých obcí a miest Slovenska, najmä však zo Žakoviec, Jakubian, Torysiek a Tichého Potoka. Najstarším ú?astníkom stretnutia bol 83-ro?ný Ján Uhlár, ktorý momentálne žije v Žakovciach. ?Existuje štatistika, pod?a ktorej pôvodní obyvatelia Blažovskej doliny a ich potomkovia v sú?asnosti žijú v 32 mestách a obciach Slovenska. Nájdu sa však aj v ?echách, v ?alších európskych štátoch, ale i v Amerike,? vysvetli J. Charitun.


Pod?a jeho slov sa Blažov?ania neplánujú po zrušení výcvikového pásma pres?ahova? spä? do rodiska, na svojich pozemkoch si plánujú maximálne postavi? jednoduché chaty, kam by chodili oddychova?. ?Urobili sa chyby, ktoré dokážeme vinníkom odpusti?. Nemôžeme však odpusti? to, že boli zbúrané kostoly a na niekdajšom cintoríne, kde máme pochovaných predkov, nie je dnes ani stopy po hroboch. To nás najviac mrzí,? doplnil Charitun. V budúcom roku sa siedme stretnutie ponesie v slávnostnom duchu. Blažov?ania si totiž pripomenú 690. výro?ie prvej písomnej zmienky o svojej obci.


(bšl)


Zdroj: Podtatranské noviny ?. 34, 22. 08. 2006

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Vojenský obvod Javorina je po 60 rokoch minulosťou

Na hranici bývalého Vojenského obvodu Javorina v Zaľubici v obci Ľubica sa dnes stretli predstavitelia obcí, urbárskych spoločenstiev a fyzických osôb pochádzajúcich zo zaniknutých obcí, ktorí sa angažovali o zrušenie vojenského obvodu, aby tu prepílili závoru oddeľujúcu rampu. Udialo sa tak po viac ako 20 ročnej snahe bývalých vlastníkov a potomkov obyvateľov zo zaniknutých obcí, ktorých násilne vysťahovali pred 60 rokmi po vytvorení vtedy Vojenského výcvikového priestoru Javorina. „Práve dnes sme sa konečne dočkali vytúženej chvíle a môžeme sa bez obáv vrátiť do svojho rodiska. Vojenský obvod Javorina po 60 rokoch definitívne zaniká,“ povedal pred zhromaždenými predseda Združenia za obnovu obce Ruskinovce Martin Pitoňák. Celý vojenský priestor je tak odteraz prístupný pre všetkých ľudí.

Mesto Spišská Nová Ves má svojich sedem divov

Obyvatelia a návštevníci Spišskej Novej Vsi v ankete rozhodli o siedmich divoch mesta. Takmer všetky divy Spišskej Novej Vsi môžu návštevníci obdivovať celoročne. Jeden zo siedmich divov mesta Spišská Nová Ves môžu vidieť a zažiť obyvatelia a návštevníci mesta len raz ročne, keďže ide o tradičný Spišský trh, ktorý sa umiestnil na šiestom mieste z celkovo 31 nominovaných pozoruhodností mesta. Najviac hlasov v ankete získal rímskokatolícky farský kostol Nanebovzatia Panny Márie, ktorý je najcennejšou umelecko-historickou pamiatkou v meste. Kostol je výnimočný najvyššou kostolnou vežou na Slovensku, ktorá meria 87 metrov.

Do konca roka musí ma? každá obec erb, vlajku a pe?a?

Do konca roka musí ma? každé mesto a obec svoj erb, vlajku a pe?a?. Musia by? zapísané v Heraldickom registri, ktorý vedie odbor archívov a registratúr Ministerstva vnútra SR. Naria?uje to zákon o obecnom zriadení. K 1. decembru 2006 eviduje Heraldický register 2 677 erbov a vlajok miest, obcí a ich ?astí ako aj samosprávnych krajov. Dvesto miest a obcí teda ešte svoje symboly nemá. Predseda Heraldickej komisie MV SR a riadite? odboru archívov a registratúr MV SR Peter Kartous predpokladá, že problematika komunálnych erbov sa dorieši v priebehu roku 2007.

Erb, vlajka a pe?a? plnia identifika?nú a rozlišovaciu funkciu. Preto každé mesto ?i obec má iba jeden erb a nemôžu existova? ani dve rovnaké vlajky obcí ?i miest. Mestské a obecné ?asti môžu ma? svoje vlastné symboly, ktoré majú len informa?ný charakter. Inak je to v prípade mestských ?astí Bratislavy a Košíc, kde pôsobia administratívno-správne úrady. Význam ich symboliky je totožný so symbolikou ostatných miest a obcí.

Z doterajších schválených a evidovaných erbov je približne 200 erbov nových, ?iže len asi 10 %. Vä?šina, vyše 90 % miest a obcí svojou sú?asnou symbolikou nadviazala na tú historickú. Podklady pre ?u ?erpala analýzou svojich historických pe?atí a erbov už od 14. storo?ia. Obsah erbov, ktoré nadväzujú na historické erby, alebo pe?ate, je ve?mi široký. Ide o po?nohospodárske a vinohradnícke motívy, zamestnanecké a hovoriace symboly, motívy štátnej symboliky, obrazy svätcov a ich atribúty, rôzne výjavy z rastlinného a zvieracieho sveta, banícke a hutnícke symboly, ale aj architektonické prvky a heraldické figúry. Pri nových erboch sa uprednostnil najmä hovoriaci motív, teda symbol, ktorý pripomína obsahom ?i farbou názov mesta ?i obce. Takýto hovoriaci symbol sa ?asto dopl?uje aj motívom, ktorý je charakteristický pre danú obec.