Batika

Na výstave sa verejnosti predstavia tri textilné výtvarníčky, z ktorých každá prezentuje svojou tvorbou inú podobu techniky batikovania. Helena Kalová pracuje s batikou ako s podkladom, ktorý je súčasťou a zároveň inšpiráciou jej grafických diel. Jana Lišaníková a Nataša auzová
prezentujú túto techniku skôr v umelecko-remeselnom prevedení a to priamo kolorovaním materiálu, odevných doplnkov či šiat. Práve materiál a taktiež spôsob tvorby i práce s ním ich rozlišuje. Hoci bavlna aj hodváb sú prírodnými materiálmi, práca s nimi je úplne odlišná. O tom sa
práve na tejto výstave môžeme presvedčiť.

Termín: 4. 3. 2005 – 29. 4. 2005

Kde?: Horehronské múzeum v Brezne

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

SNM-MT: Stretnutie čipiek

Výstava neprofesionálnej paličkovanej čipky, ktorá prezentuje súčasný stav a využívanie tejto textilnej techniky v bytovom textile, odeve a odevných doplnkoch, doplnkoch interiéru a zvykoslovných ozdobách (vianočné a veľkonočné ozdoby).

Kovačická insita

Prvú tohtoročnú výstavu otvorili dnes v Mestskej galérii v Trenčíne. Venovaná je insitnému umeniu. Expozícia s názvom Kovačická insita s Martinom Jonášom z Kovačice sa do galérie dostala vďaka Pavlovi Čapovi, ktorý je jej kurátorom a zároveň osobným majiteľom zbierky.

Dvor remesiel 2004

Múzejné podujatie Dvor remesiel pripravuje Horehronské múzeum v Brezne každoročne pri príležitosti Medzinárodného dňa múzeí (18. máj). V tomto roku je to trojdňová akcia, ktorej základnou témou je tradičná ľudová výšivka z Horehronia.

Horehronske muzeum v Brezne

Horehronske muzeum v Brezne vzniklo v roku 1960. Sidli v budove mestskej radnice a v obnovenom mestianskom dome na namesti gen. M.R. Stefanika. Mestska radnica, povodne renesancna budova, ziskala dnesnu podobu neskorobarakovymi upravami v rokoch 1779 – 1780. Renovovany mestiansky dom ma najstarsie stavebne casti z konca 16.storocia.

Oravský hrad

Zachovalý rozsiahly hrad, jeden z najmalebnejších hradov na Slovensku, týčiaci sa priamo nad obcou Oravský Podzámok na strmom vápencovom brale 112 m nad hladinou rieky Orava.