Akustika Kostola Panny Márie Kráľovnej anjelov v Sádku

Titulny obrazok blogu uzivatela: Pavol Brezina

Kostol Panny Márie Kráľovnej anjelov v Sádku predstavuje významnú architektonickú kultúrnu pamiatku Slovenska. Ide o jednoloďovú stavbu datovanú do obdobia druhej polovice 11. storočia s pravouhlým presbytériom, sakristiou a mohutnou západnou vežou. Prvé písomné zmienky o kostole pochádzajú z konca 13. a začiatku 14. storočia.[1] Kostol sa nachádza na vyvýšenom mieste a je obkolesený opevnením. Od svojho vzniku prešiel mnohými úpravami a prestavbami a súčasný výskum poukazuje na prítomnosť viacerých slohov (romanika, gotika, renesancia, barok a 20. storočie).[2] V 20. storočí sa uskutočnilo viacero opráv kostola a to v rokoch 1937, 1958 a 1992.[3] Od roku 2002 tu prebieha vďaka občianskemu združeniu Slovacia Incognita rozsiahly archeologický, pamiatkový architektonicko-historický a umelecko-historický výskum s cieľom reštaurovania stavby. Interiér kostola je zdobený maliarskou výzdobou viacerých kultúrnych vrstiev a najhodnotnejšími sú ranogotické a neskorogotické fresky.[4] Akustiku priestoru výrazne ovplyvňuje tehlová podlaha a zrekonštruovaný drevený strop. Interiér ďalej disponuje kamennou kazateľnicou, dreveným chórom bez prítomnosti organu a v priestore apsidy sa nachádza jednoduchý kamenný oltár. Akustický výskum prebehol nezávisle na organizácií spomenutých výskumov, no prispieva ku komplexnosti bádania v danom objekte.

 

Rozmery priestoru

Šírka: 9,8 m

Dĺžka: 10,8 m

Výška: 6 m

Plocha: 105,8 m2

Objem: 635 m3

 

Metodika merania akustického priestoru

Meranie akustického priestoru kostola vychádzalo z metodiky meraní akustiky kostolov uvedenej Francescom Martellottom, et al.[5] Ďalej sa merania opierali o normu STN EN ISO 3382.[6] Všetky merania prebiehali v neobsadenom priestore.

 

Zvukový zdroj

Merania boli uskutočnené použitím všesmerového zvukového zdroja umiestneného vo výške 1,5 metra nad zemou. Zvukový zdroj bol umiestnený v dvoch pozíciách. Pozícia S1 vo vzdialenosti 1,5 metra pred kamenným oltárom v priestore apsidy a druhá pozícia S2 v priestore kamennej kazateľnice. Na vytvorenie akustického modelu priestoru bol použitý reproduktor Yamaha HS50M umiestnený 1,5 metra nad zemou a umiestnený v pozícii A (obrázok 1).

 

Mikrofóny

Rozmery kostola umožnili splniť požiadavku merania z minimálne deviatich mikrofónových pozícií a spolu s pozíciou na chóre ich bolo jedenásť. V každej pozícii sa vykonalo desať priemerovaných meraní použitím kalibrovaného mikrofónu Audix TM1 Plus a na zmeranie korelačného koeficientu vzájomnej počuteľnosti (IACC) binaurálne mikrofóny Soundman OKM II Classic/Studio osadené do uší skutočnej hlavy. Výška mikrofónov a úroveň výšky uší pri binaurálnom meraní bola 1,2 metra nad zemou, čo približne zodpovedá výške uší v auditóriu sediaceho poslucháča. Rozloženie mikrofónov sa nachádza na obrázku 1. Na meranie a vyhodnocovanie bol použitý program ARTA.[7]

 

Metodika snímania akustiky priestoru

Snímanie a reprodukcia akustiky priestoru boli realizované pomocou konvolučného dozvukového procesora Altiverb 6 podľa metodiky poskytnutej spoločnosťou AudioEase. Nesymetrická pozícia apsidy kostola voči priestoru auditória neumožnila vytvorenie symetrického zvukového signálu z pozície S1, preto bola na meranie nájdená vhodnejšia pozícia A. Mikrofóny umiestnené na pozíciách p4 a p6 sa javili ako najvhodnejšie na vytvorenie akceptovateľného akustického modelu (obrázok 1). Nesymetrickosť časti priestoru kostola neumožnila umiestnenie ďalšej pozície zvukového zdroja, preto je akustický model určený iba pre monofonický vstupný zvukový signál (napríklad hovorené slovo, spev, sólový nástroj). Ukážka akustického modelu aplikovaného na spev mariánskej antifóny Salve Regina sa nachádza na konci štúdie.

 

Titulny obrazok blogu uzivatela: Pavol Brezina

Obrázok 1: Pôdorys Kostola Panny Márie Kráľovnej anjelov v Sádku znázorňujúci pozície mikrofónov (p) a zvukových zdrojov (S,A).

 

Vyhodnotenie výskumu

Úroveň zrozumiteľnosti reči v priestore kostola definuje parameter miery zreteľnosti reči C50. Meraný bol z dvoch pozícií zvukového zdroja S1 a S2. Ako najvhodnejší priestor na prednes hovoreného slova sa na základe meraní prezentovaných v grafe 1 javí priestor kazateľnice. Napriek pomerne nízkym hodnotám C50 vo frekvenčnom pásme 500 Hz až 1000 Hz je zrozumiteľnosť akceptovateľná, nakoľko ľudský sluch je najcitlivejší v pásme 2000 Hz až 4000 Hz, v ktorom sú namerané hodnoty výrazne vyššie. Koeficient vzájomnej počuteľnosti IACCE3 dosahuje vzhľadom na celkový objem priestoru (635 m3) primeranú hodnotu 0,30.

 

Titulny obrazok blogu uzivatela: Pavol Brezina

Graf 1: Porovnanie parametru C50 meraného z pozícií zvukového zdroja S1 a S2

 

Ďalšími výstupmi výskumu sú nasledovné akustické parametre podľa normy STN EN ISO 3382:

 

  • čas dozvuku v sekundách založený na hodnotiacom pásme 30 dB (T30)

Predstavuje čas, ktorý je potrebný na to, aby priemerná hustota energie v priestore klesla o 30 dB po vypnutí zvukového zdroja. Udáva sa v sekundách. Jednočíselné vyjadrenie dozvuku T30 mid je priemerom T30 v oktávových pásmach 500 Hz až 1000 Hz.

 

  • čas dozvuku v sekundách založený na hodnotiacom pásme 20 dB (T20)

Predstavuje čas, ktorý je potrebný na to, aby priemerná hustota energie v priestore klesla o 20 dB po vypnutí zvukového zdroja. Udáva sa v sekundách. Jednočíselné vyjadrenie dozvuku T20 mid je priemerom T20 v oktávových pásmach 500 Hz až 1000 Hz.

 

  • ťažisko impulzovej odozvy v milisekundách (Ts)

 

  • počiatočný čas dozvuku (EDT)

Čas dozvuku vypočítaný z počiatočného 10 dB poklesu. Zároveň ide o údaj najlepšie reprezentujúci subjektívne vnímanie doby dozvuku. Udáva sa v sekundách.

 

  • Miera zreteľnosti C50 pre stredný kmitočet oktávového pásma

Hodnoty nad úrovňou 0 dB prezentujú dobrú zrozumiteľnosť reči a hodnoty pod úrovňou -5 dB nie príliš vhodný priestor na hovorené slovo.[8]

 

  • korelačný koeficienty vzájomnej počuteľnosti (IACC)


[1] LUKAČKA, Ján: Historické súvislosti vzniku a funkcie stredovekého farského Kostola Panny Márie v Klátovej Novej Vsi – Sádku. In: Monumentorum tutela, 22, 2010, s. 74-75.

[2] BÓNA, Martin – MIKULÁŠ, Martin: Výsledky architektonicko-historického a umelecko-historického výskumu Kostola Panny Márie Kráľovnej anjelov v Klátovej Novej Vsi – časť Sádok.  In: Monumentorum tutela, 22, 2010, s. 83 – 98.

[3] http://incognita.eu/kostolik_v_sadku.html

[4] tamtiež

[5] MARTELLOTA, Francesco, et al.: Guidelines for acoustical measurements in churches. In: Applied Acoustics, 70.2, U.S.A., 2009, s. 378 – 388.

[6] STN EN ISO 3382-1 Akustika: Meranie akustických vlastností miestnosti. Časť 1: Sálové priestory. Bratislava. Slovenský ústav technickej normalizácie. 2010.

[7] http://www.artalabs.hr/

[8] VONDRÁŠEK, Martin – ANTEK, Michael: Porovnání objektivních kritérií kvality koncertních sálů. In: Akustické listy, 11, 2005, č.3, s. 9 – 18.

 

 

Titulny obrazok blogu uzivatela: Pavol Brezina

 

Titulny obrazok blogu uzivatela: Pavol Brezina

 

Titulny obrazok blogu uzivatela: Pavol Brezina

 

 

Titulny obrazok blogu uzivatela: Pavol Brezina

 

Titulny obrazok blogu uzivatela: Pavol Brezina

Titulny obrazok blogu uzivatela: Pavol Brezina

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články