Korlátsky hrad
Zrúcanina rozložená na skalnatých terasách vybiehajúcich z plochého karpatského hrebeňa sa skladá z jadra a troch opevnených predhradí. Neveľké jadro rozložené vedľa dominantnej veže pozostávalo z paláca na východnej strane a menšej budovy pristavenej k protiľahlej hradbe. Z hmoty hradnej veže dnes stojí časť spodného podlažia a štíhly zlomok hornej časti, poznamenaný postupným rozpadom vnútorného líca. Z obvodovej hradby horného hradu sa najlepšie zachoval úsek na západnej strane, stojaci v pôvodnej výške. Stabilita hornej časti je narušená rozpadom okenných otvorov. Protiľahlý úsek opevnenia má plošne poškodené vonkajšie líce a korunu muriva. K opevneniu sa na vnútornej strane pripája zvyšok paláca, z ktorého stoja len vnútorné deliace priečky. Na skalnom rebre južne od veže sa rozkladalo menšie predhradie so zvyškami obvodovej hradby, lemujúcej okraje brala. Druhé predhradie rozložené na severnej terase hradného vrchu má nepravidelný mnohouholníkový pôdorys. Zachovaná západná obvodová hradba spevnená z vonkajšej strany trojuholníkovými opornými piliermi je rozpadom okenných otvorov rozdelená do izolovaných úsekov. Obvodové steny priľahlých hospodárskych budov sú silne porušené a miestami z nich stoja len samostatné fragmenty. Kompaktnejšie sa zachovalo opevnenie tretieho predhradia na východnej strane hradného komplexu. Takmer v pôvodnej výške vrátane predprsne so strieľňami je zachovaná čelná hradba na východnej strane a priľahlá hospodárska budova. Naopak, úplne deštruovaný je severný úsek hradby s polvalcovou baštou. Na východnej strane je v teréne čitateľná priekopa so zvyškami pilierov prístupového mosta.
Hrad bol postavený v druhej polovici 13.storočia z poverenia panovníka na ochranu Českej cesty vedúcej priesmykom Malých Karpát z Čiech do Uhorska. Prvýkrát sa spomína v roku 1289. Hrad bol predmetom bojov medzi Matúšom Čákom a kráľom Karolom Róbertom a pevnosť sa vrátila do panovníkových rúk. Svedčí o tom správa z roku 1315, kedy na ňom prebiehali opravné murárske práce. Neskôr patril k domíniu Stibora zo Stiboríc. V marci 1404 navštívil hrad kráľ Žigmund Luxemburský, ktorý ho Stiborovi predtým daroval. Sám zrejme netušil, že toto miesto niekedy poctí svojou návštevou. Žigmund totiž požil predtým nešpecifikovanú dávku jedu, ktorá ho mala zabiť. Práve na Korlátke ho od istej smrti zachránil lekár zo Švábska. V nasledujúcom období hrad pomerne často striedal svojich majiteľov. V roku 1645 bol obsadený povstaleckým vojskom Juraja I. Rákociho, čo určite neprospelo už i tak chátrajúcej pevnosti. Opustený bol začiatkom 18. storočia, kedy sa na hrade spomínajú už len drábi, ktorí tam strážili väzňov.
V roku 2005 bol hrad začlenený do projektu Odklínanie hradov, ktorý realizuje Slovenský skauting. Na hrade Korlátko brigádovali skauti 13. zboru Bratislava - Petržalka, ktorí v priebehu rokov 2005-2008 v spolupráci s obecným úradom realizoval odstránenie náletových krovín a popadaných stromov. Na lúke pred vstupom do hradu je osadená informačná tabuľa.
Šimkovic M., Korlátko. IN: Spoznajme problémy zrúcanín 2008. Lietava, Združenie na záchranu Lietavského hradu, 2009. ISBN 978-80-970125-9-5. S dovolením vydavateľa a autorov: Miroslav Matejka, Michal Šimkovic, Aleš Hoferek, Michal Hrčka, Ľubomír Chobot.
