V Keni našli najstarší sofistikovaný kamenný nástroj

Obrázok k článku

Archeológovia objavili neďaleko jazera Turkana v severozápadnej Keni najstaršie známe sofistikované kamenné nástroje. Pästné kliny v tvare slzy sa datujú do obdobia spred 1,76 milióna rokov a boli využívané na rôzne činnosti od rúbania dreva až po sekania mäsa. Boli také užitočné, že ich vedci začali nazývať “švajčiarskymi nožmi” doby kamennej.

Výskumníci pre časopis Nature uviedli, že spomínaný nástroj pravdepodobne vytvoril predchodca dnešného človeka Homo erectus, teda človek vzpriamený. Žil v oblastiach Afriky a Ázie a vymizol asi pred 70-tisíc rokmi. Kamenné nástroje pochádzajúce z kenského archeologického náleziska Kokiselei patria do tzv. acheuléenskej kultúry. Sú omnoho väčšie a ťažšie ako okruhliakové nástroje oldowanskej kultúry, ktoré používal primitívnejší druh človeka Homo habilis, teda človek zručný. Acheuléenske pästné kliny majú tiež zreteľne hladko opracované hrany. Ich výroba si ešte pred začiatkom práce vyžadovala skoršie premyslenie tvaru budúceho pästného klinu a výber čo najvhodnejšieho kameňa.

Nástroje z oldowanskej kultúry sú opracované skôr neplánovite, uviedol vedúci výskumník Christopher Lepre pracujúci pre Rutgers University a Lamont-Doherty Earth Observatory na Columbia University. Nálezy pochádzajúce z acheuléenskej kultúry však ako nástroje “rozozná aj laik”, povedal Lepre pre britskú vysielaciu spoločnosť BBC. Tie, ktoré archeológovia vykopali v Kokiselei, sa nachádzali v usadeninách na brehu jazera, podľa ktorých určili ich vek. V najnovšej štúdii sa uvádza, že tieto nástroje používali asi o 350-tisíc rokov skôr, ako doteraz najstaršie známe nálezy z acheuléenskej kultúry. Znamená to, že túto kultúru Homo erectus pravdepodobne vyvinul a neprebral od človeka zručného.

Profesor archeológie John Gowlett z Liverpool University, ktorý sa nezúčastnil na výskume, uviedol, že Lepreho tím odviedol dobrú prácu pri určovaní veku nájdených nástrojov, ktorý “bol pravdepodobne oveľa vyšší, ako sme očakávali”. Pästný klin z acheuléenskej kultúry opísal ako všestranný, viacúčelový nástroj. “Mohli ste ho použiť v mäsiarstve, mohli ste ním opracovávať drevo a pravdepodobne napríklad aj kožu,” povedal Gowlett. “Niekedy majiteľom na nich veľmi záležalo – môžete totiž nájsť také, ktoré odniesli aj do vzdialenosti 100 kilometrov od miesta ich vytvorenia,” dodal.

Informáciu zverejnila webová stránka www.bbc.co.uk.

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

V archíve objavili dve sonáty od Vivaldiho

V archíve objavili dve sonáty od husľového virtuóza Antonia Vivaldiho. V 180-stranovej zbierke rukopisov starej takmer 300 rokov ich našli po tom, čo portfólio daroval v roku 2008 podnikateľ Gerald Coke londýnskemu Foundling Museum. Vivaldiho tvorbu rozpoznal expert Michael Talbot, hosťujúci profesor hudby na Liverpool Hope University. “Na základe relatívne jednoduchých technických požiadaviek sa zdá, že tieto dve sonáty napísal Vivaldi pre amatérov,” uviedol. Jedno z objavených hudobných diel, ktoré barokový hudobný skladateľ zložil pravdepodobne pre amatérov, odprezentujú v Liverpool Hope University v nedeľu.

Objavili najstaršie vysokohorské sídla

Novozélandskí a austrálski archeológovia objavili na východe Papuy-Novej Guiney v nadmorskej výške 2000 metrov pozostatky siedmich táborísk, pričom vek najstaršieho z nich určili na 49-tisíc rokov. Tým sa toto miesto stalo vôbec najstarším známym vysokohorským sídlom v histórii ľudstva.

Objavili najstaršie obydlie vo Veľkej Británii

Britskí archeológovia z University of York a University of Manchester objavili pozostatky najstaršieho obydlia na území Veľkej Británie. Kruhová štruktúra nachádzajúca sa na nálezisku Star Carr neďaleko mesta Scarborough vznikla podľa odborníkov približne v roku 8500 p.n.l. To je o 500 rokov skôr než doteraz najstaršie obydlie objavené v mestečku Howick.