Poštová pečiatka s jezuitským emblémom
Pri príležitosti 450. výročia príchodu jezuitov na Slovensko bude Slovenská pošta používať príležitostnú pečiatku s jezuitským emblémom. Pečiatka sa bude používať v Trnave od 20. mája 2011 na Hlavnej pošte na Trojičnom námestí. Zobrazuje fragment dobového jezuitského emblému s písmenami IHS a nápisom SOCIETAS IESU, výrazný letopočet 1561, slová „Jezuiti na Slovensku“ a číslo 450.
Odtlačok jubilejnej pečiatky budú môcť získať účastníci ústrednej oslavy jezuitského jubilea v nedeľu 22. mája v trnavskej Katedrále sv. Jána Krstiteľa. Od 15. hod. bude pracovník Slovenskej pošty pri vstupe do katedrály pečiatkovať prinesené dokumenty až do začiatku programu o 15.30. Rovnako aj účastníci trnavského Dňa rodiny si budú môcť prísť po pečiatku na Hlavnú poštu v sobotu 21. mája dopoludnia do 12. hod.
Grafický návrh príležitostnej pečiatky vytvoril jezuita Adrián Čontofalský, iniciátorom myšlienky je predseda Spoločenstva kresťanskej filatelie na Slovensku Ján Vallo. Cieľom tohto počinu je pripomenúť širšej verejnosti kultúrny a duchovný význam pôsobenia jezuitov na Slovensku. Počiatok a najväčší rozkvet ich pôsobenia sa u nás spája práve s Trnavou, kde v r. 1635-1777 pôsobila jezuitská univerzita a kde sa dnes členovia tejto celosvetovo najpočetnejšej rehole venujú najmä pastoračnej a vydavateľskej činnosti.
Jezuiti oslávia 450. výročie
Jezuiti oslávia 450. výročie príchodu na Slovensko
BRATISLAVA 17. mája (SITA) – Slovenská provincia Spoločnosti Ježišovej oslavuje 450. výročie príchodu jezuitov do Trnavy a na Slovensko. Oslavy sa začnú 22. mája o 15:30 v tamojšej Katedrále sv. Jána Krstiteľa. Pri príležitosti 450. výročia príchodu jezuitov na územie Slovenska (Trnava, 23. 4. 1561), udelil Svätý Otec veriacim možnosť získať úplné odpustky, keď ako pútnici navštívia trnavský Kostol Najsvätejšej Trojice alebo iný kostol alebo kaplnku zverenú do duchovnej správy Spoločnosti Ježišovej na Slovensku a ak sa tam nábožne zúčastnia na jubilejných duchovných podujatiach (katechézach, modlitbových novénach a pod.), alebo aspoň zotrvajú v nábožnom rozjímaní, ktoré zakončia modlitbou Pána, Vyznaním viery a vzývaniami Panny Márie a sv. Ignáca.
Tieto odpustky môžu veriaci získať do slávnosti Krista Kráľa. Ako sa uvádza v dekréte Pápežskej penitenciárie zo dňa 12. apríla 2011 s podpisom hlavného penitenciára kardinála Baldelliho, odpustky „nielenže pomôžu veriacim odčiniť patričné tresty za hriechy, ale ich zaiste aj povzbudia, aby si udržali vieru a s odvahou ju verejne vyznávali, aby si bez zaváhania udržiavali nadprirodzenú nádej, aby svoje srdcia veľkodušne rozohrievali láskou k Bohu a k blížnym a dosvedčovali to skutkami.“ Tieto jubilejné odpustky môžu veriaci získať pre seba alebo pre duše zosnulých. Požaduje sa pritom splnenie obvyklých podmienok: spoveď, sväté prijímanie a modlitba na úmysel Svätého Otca.
Jezuitské kostoly a kaplnky na Slovensku sa nachádzajú v Prešove, Košiciach, Ružomberku, na Trlenskej doline pri Vlkolínci, v Piešťanoch, Trnave, Bratislave a Ivanke pri Dunaji.
Ferdinand I. vydal 1. januára 1561 zakladaciu listinu kolégia v Trnave. Do Trnavy prišiel 23. apríla 1561 prvý rektor kolégia páter Ján Seidel, ktorý získal v Ingolstadte doktorát teológie, a s ním Anton Ghuse. Ten hneď po príchode vyučoval na mestskej škole. V polovici augusta 1561 sa začalo so stavbou kolégia, Ferdinand I. ju zveril svojmu architektovi Pietrovi Ferraboscovi, ktorý práve v Trnave spevňoval hradby. Stavba na rohu terajšej ulice Jána Hollého a Mikuláša Schneidra Trnavského mala v roku 1564 dve poschodia, kaplnku, dve učebne, izby pre jezuitov, kuchyňu, jedáleň. Arcibiskup venoval v testamente na kúpu domu 500 zl a v testamente poručil kolégiu ďalších 2 000 zl.
Pri slávnostnom otvorení kolégia pred Vianocami 1561 bola trojdňová dišputa z humanitných vied, filozofie a teológie v kostole sv. Michala. Po Vianociach sa už v škole vyučovalo. Žiakov bolo vyše sto. Jezuitská komunita mala v Trnave 11 členov. Rektorom bol páter Ján Seidel, moravský Nemec, Tomáš Zdelarič, Chorvát, bol ekonómom a učil rétoriku a gréčtinu. Jediný komunikoval v Trnave so Slovákmi a Chorvátmi. Gerard Hero prednášal humanitnú literatúru. Teodorik Kanízus učil gramatiku. Ešte tu boli piati novici (predstavení plánovali v Trnave noviciát pre Uhorsko) a dvaja bratia: krajčír a kuchár. Spory s kapitulou komplikovali komunite život, (žiaci sa nezúčastňovali na slávnostných bohoslužbách v dóme) a naviac Seidel urazil v kázni kanonika a mestského farára Mikuláša Telegdiho. Roku 1562 vypukol v Trnave mor, jezuiti školu zavreli a podľa pôvodnej praxe rádu sa venovali chorým. V tejto službe zomrel Teodorik Kanízius, Jakub Samolius a novic Štefan Eiseman. V októbri 1562 prišiel do Trnavy nový rektor Španiel Hurtado Perez.
Škola sa otvorila až vo februári 1563. V roku 1564 posilnil komunitu Ján Aschermann z Moravy a v roku 1565 páter Ján Matejov z Krakovian, prvý známy jezuita Slovák. Keď arcibiskup Oláh otvoril r. 1566 v Trnave seminár podľa úprav Tridentského koncilu, poveril Matejova jeho vedením. 18. augusta 1566 sa stal novým rektorom kolégia Peter Hernát, ktorý prednášal filozofiu a teológiu na univerzite v Dillingene.
V máji 1567 zhorela časť mesta a zhorelo aj jezuitské kolégium, 9. mája ochorel a zomrel rektor Peter Hernát. Generál rehole rozhodol, cisár Maximilián i arcibiskup súhlasili – a 15. septembra kolégium SJ v Trnave zrušili. Členovia sa rozišli do iných domov. Budovu prevzal do správy trnavský farár Mikuláš Telegdi. Čo sa ešte po požiari zachovalo, rozdali chudobným. Polovicu záhrady pridelili novému semináru.
Spracované podľa internetovej stránky http://www.jezuiti.sk.