Dolný hrad Pustého hradu vo Zvolene je o sto rokov starší, ako sa dlhé roky myslelo. Archeológovia počas tohtoročnej výskumnej sezóny prišli na to, že vznikol už na začiatku 13. storočia, konkrétne okolo roku 1200. Zistili to rádiouhlíkovou metódou zo vzoriek zhoreného dreva, ktoré odobrali z interiéru rezidenčnej veže. Pred výskumom predpokladali, že Dolný hrad pochádza zo 14. storočia. „Absolútne sa mení chronológia vzniku hradu. Vďaka tohtoročnému výskumu sme dokázali posunúť hlbšie do histórie vznik a vývoj Pustého hradu,“ povedal vedúci výskumu Ján Beljak z Archeologického ústavu v Nitre. Na základe typológie archeologických nálezov boli archeológovia presvedčení, že hrad súvisí s panovaním kráľa Bela IV., ale teraz to skôr vyzerá, že hrad dal vystavať už jeho otec Ondrej II., alebo dokonca ešte Belo III. „Vieme, že Dolný hrad už určite v 15. storočí nefungoval a zanikol niekde na prelome 14. - 15. storočia,“ doplnil Beljak. Horný hrad bol doteraz pokladaný za výrazne starší, pretože podľa predpokladov vznikol na konci 12. storočia, i keď archeologické nálezy dokladajú len 13. storočie.
Tento rok bola na Pustom hrade jubilejná 20. výskumná sezóna. Všetky financovalo mesto Zvolen, čo je na Slovensku ojedinelé. Vložené financie sa však už teraz odrážajú na návštevnosti hradu, ktorá stúpa z roka na rok. V dobrom počasí sem denne príde 500 a viac ľudí, povedal Beljak. Výskum Dolného hradu bežal tretí rok. Archeológovia preskúmali 700 metrov štvorcových plochy a získali množstvo nálezov. K najkrajším patrí hlavná vstupná brána s dobre zachovanými architektonickými detailmi. V rámci letnej školy archeológie tu denne pôsobilo okolo 50 študentov zo všetkých stredoeurópskych krajín, ale aj Belgicka a Francúzska. Už niekoľko rokov sa tu prácu v teréne učia študenti katedry archeológie Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.
Súčasťou Dolného hradu bol aj donjon, teda obytná veža s rozmermi 20 krát 20 metrov. Na piatom podlaží mala interiérovú plochu 220 metrov štvorcových, čo sú na dnešné pomery dva štvorizbové byty. „V čase, keď sa na Slovensku budovali len bežné drevené drobné stavby a len ojedinele sa vyskytli kamenné opevnenia oveľa menšieho rozsahu, tak zrazu tu máme stredoveký mrakodrap, ktorý musel byť rezidenciou veľkého významu,“ povedal riaditeľ Archeologického ústavu Matej Ruttkay. Úlohou ďalšieho významu bude zistiť, ktorý panovník dal objekt postaviť a aký bol jeho význam. „Je unikátom nielen v rámci Slovenska, ale v rámci celej Európy, lebo podobných stavieb je v tom období naozaj len pár,“ dodal Ruttkay. Areál Pustého hradu patrí s rozlohou 4,7 hektára k najväčším na Slovensku i v strednej Európe.
Copyright © SITA 2013 Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.
Som rýpal, a samozrejme si neodpustí poznámku, že ak drevo zahynulo okolo roku 1200, to ešte automaticky neznamená, že aj okolo roku 1200 bolo použité v interiéri rezidenčnej veže. Čo ak v roku 1300 pri stavbe tejto veže druhotne použilo aj storočné drevo napríklad už z existujúceho z horného hradu?
V pripade veze ide o drevo z interieru - pravdepodobne z povodneho nosneho stropneho tramu. Ten preklenoval dlzku cca. 14, 3 metra (interier veze je 13,3 x 13,3 metra). Na takuto konstrukciu museli pripravit drevo "na mieru". Na Hornom hrade nebola vtedy ziadna takato stavba, ktora by mohla drevo sekundarne poskytnut. Obytna veza 1 na Hornom hrade je sice datovana uz do konca 12. stor., ale skor na zaklade intuicie ako na zaklade archeologickych nalezov (kedze bola preskumana uz v roku 1889 a nalezy sa nezachovali). Pre porovnanie jej interier ma plochu 6,5 x 5,1 metra - takze zabera priblizne 1/6 plochy interieru veze na Dolnom hrade. Vysledok analyzy samozrejme nebol presne rok 1200, ale iste rozhranie, ktore umoznuje napisat okolo roku 1200. Z interieru veze sme tento rok ziskali aj hnutelne archeologicke nalezy, ktore potvrdzuju jej existenciu v prvej polovici 13. stor. Zatial sme vsak preskumali iba zlomok interieru veze az po jej dno - takze dalsi vyskum urcite prinesie dolezite nalezy pre jej datovanie.
Je mi jasné, že je to pravdepopodobne drevo použité pri výstavbe, a teda aj "umrelo" len o máličko skôr ako ho použili, a teda váš predpoklad je správny. Osobne mám presvedčenie, že táto stavba nakoniec bude zadatovaná ešte o čosi hlbšie do histórie ako rok 1200.
J. je ťažko odhadnúť koľko dreva (nie murovaných stavieb) bolo v tom čase na hornom hrade. Kedže na horný hrad viedla cesta už od preveku a dolný hrad by sa stal ľahko pristupný z horného, preto si myslím, že bolo potrebné zabezpečiť túto strategickú polohu ako prvú.
Celkom ma zaujal potrebný rozmer trámov na preklenutie skoro 15 metrov, ozaj veľa. Skúma sa aj z akého druhu dreva boli?
Potom mám ešte jednu vedomosť, že po vojne tam na dolnom hrad ktosi kopal, a vraj tam bola podľa slov pamätníka "pivnica s klenbou hlboká 2-3 metre", a ten asi učiteľ čo ju tam kopal vraj mal provizórné dvere z dosiek na mieste "vchodu" dovnutra,
Hovoril mi to jeden zvolenčan, teraz už američan, ale....
Stropné resp. podlahové trámy na hradoch boli zvyčajne dubové. Čo sa týka "pivnice", myslím, že to je už strombusom spomínané zaklenutie a vysvetlené Jankom Beljakom - Zaklenuty priestor - je povodny vstup do obytnej veze. Aktualne je zasypany, bude sa odkryvat uplne na zaver vyskumu veze.
Inak pamätám si ho samozrejme už značne zasypaný aj ja, to by mohlo znamenať, že asi aj Ty.
