Nitriansky hrad bol najväčším hradom, zistili archeológovia

Obrázok k článku

Najväčším hradom na Slovensku je Nitriansky hrad. Zistili to archeológovia na základe dlhoročných výskumov. Zostavili svoj vlastný rebríček, v ktorom sa Spišský hrad ocitol až na šiestom mieste. Archeológovia brali do úvahy pôvodnú rozlohu hradísk v čase ich najväčšieho rozmachu. O tom, kam až jednotlivé hradiská siahali, vypovedajú archeologické nálezy. „Ukázalo sa, že Nitriansky hrad siahal v stredoveku až po Župný dom a Horný Palánok a až do polovice 15. storočia mal rozlohu 8,5 hektára,“ povedal Peter Bednár z Archeologického ústavu SAV v Nitre. Dnes už z neho zostala len malá časť. Za Nitrianskym hradom nasledujú Bratislavský hrad a Devín, ktoré majú oba okolo 6,8 hektára. Štvrté miesto patrí Košickému hradu s rozlohou zhruba 6,5 hektára, nasleduje Zvolen – Pustý hrad so 4,7 hektára a Spišský hrad so štyrmi hektármi.

 

Nitriansky hrad sa stal na rozhraní 8. a 9. storočia sídlom Nitrianskeho kniežatstva. S najväčšou pravdepodobnosťou tu stál prvý kresťanský kostol na Slovensku, ktorý dal postaviť knieža Pribina. Vysvätený bol okolo roku 830. V 11. a začiatkom 12. storočia bol spolu s Ostrihomom jedným z dvoch sídiel uhorských kráľov. Nitriansky hrad bol v tom období oveľa rozsiahlejší ako dnes a patril k najvýznamnejším hradom v strednej Európe. Opevnený bol celý hradný kopec. Význam Nitrianskeho hradu v tomto čase potvrdzuje Maurova legenda z rokov 1064 – 1070, ktorá spomína na hrade Baziliku svätého Emeráma, do ktorej uložili pozostatky svätého Ondreja a Beňadika.

 

 

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Kaštiel vo Svätom Antone 250-rocný ?

Oľga Kuchtová

Kaštieľ so Svätom Antone leží v  kraji pod Sitnom, v  blízkosti starobylej Banskej Štiavnice, na úpätí lesnatých hôr. Má také silné fluidum, že neustále priťahuje návštevníkov aj napriek tomu, že lepšie časy zažil už dávno. Patril známemu šlachtickému rodu Koháryovcov, neskôr Coburgovcov, ktorých príbuzenstvo preniklo do všetkých panovníckych rodov v  Európe. Vyhlásením tejto pamiatky za štátny kultúrny majetok sa v  roku 1951 dostal do správy štátu. V  roku 1962 získal štatút múzea.