Presne pred osemdesiatimi rokmi sa čínskemu paleontológovi Peiovi Wenzhongovi podarilo v jednej jaskyni vykopať kompletnú lebku, ktorá vyvolala senzáciu. Lebka patrila mužovi, ktorý sa neskôr stal známy ako Pekinský muž a bol najväčším objavom tohto typu v Ázii. Spôsobil toľký obdiv, že sa začal považovať za chýbajúci článok, ktorý potvrdzoval Darwinovu evolučnú teóriu a stala sa z neho legenda. Posledné štúdie čínskych vedcom dokazujú, že spomínaný exemplár Homo erectus pekinensis je starý približne 780-tisíc rokov, čo je o 200-tisíc rokov viac, ako sa na začiatku myslelo.

Dňa 2. decembra 1929 v jednom nálezisku Zhoukoudian, nachádzajúcom sa 48 kilometrov na juh od hlavného mesta Číny, našiel Číňan Wenzhong zvyšky Pekinského muža. Výskumníci sa zhodli, že patrili mužovi v strednom veku, vysokému asi 150 centimetrov s fyziologickými charakteristikami podobnými súčasnému čínskemu mladíkovi. Nálezisko dodnes poskytlo zvyšky asi štyridsiatich rôznych jednotlivcov, ktoré umožnili výskumníkom vydedukovať, že tento človek mal lebku oveľa hrubšiu a tvrdšiu ako súčasní ľudia a dosahoval výšku od 1,45 až do 1,80 metra. Jeho spôsob chôdze bol veľmi podobný našej a používal kamenné nástroje.

História prvého nálezu je zmiešaná s fantáziou a ľudovou kultúrou, keďže prvé zuby hominida objavil švédsky vedec na trhu v Zhoukoudian, keď sa ich miestni ľudia pokúšali predať, pričom ubezpečovali, že ide o dračie zuby. Vedec vytušil ich dôležitosť a práve od toho momentu sa v nálezisku začali archeologické práce. Neskôr v rokoch 1937-1945 počas bojov proti Japonsku sa tri z piatich úlomkov originálnych kostí záhadne stratili a miesto, kde sa nachádzajú je aj naďalej neznáme.

V roku 2005 čínska vláda začala s neúspešnou kampaňou na ich opätovné získanie, keďže pre čínske autority bol Pekinský muž národným symbolom. Dlhý čas trvali na tom, že súčasná čínska populácia je priamym potomkom tohto hominida a kvôli tomu sa jasne odlišuje od zvyšku ľudstva. Vedci však s touto teóriou absolútne nesúhlasia.