Dňa 11. novembra 1918 v lese pri mestečku Compiegne vo Francúzsku, severovýchodne od Paríža v železničnom vagóne podpísali prímerie medzi Dohodou a Nemeckom. Tento dátum sa považuje za ukončenie prvej svetovej vojny (1914-1918). Mestečko Compiegne s tridsaťtisíc obyvateľmi má bohatú históriu. V roku 1430 tu zajali Janu z Arcu a v roku 1940 približne v tých istých miestach, len vo vagóne Hitler prinútil Francúzov podpísať kapituláciu. Prvá svetová vojna vypukla mesiac po Principovom sarajevskom atentáte na následníka trónu Františka Ferdinanda a to 28. júna 1914. Rakúsko-Uhorsko a Nemecko atentát využili ako zámienku na napadnutie Srbska. Vojna bola zápasom medzi centrálnymi mocnosťami a Dohodou o sféry vplyvu, kolónie, zdroje surovín a odbytiská. Rakúsko-Uhorsko si od vojny sľubovalo upevnenie vnútropolitickej situácie, zastavenie odstredivých síl slovanských národov v monarchii a získanie ďalších území na Balkáne. Vo vojne nakoniec bojovalo 38 štátov, počet mobilizovaných vojakov presiahol 70 miliónov, padlo viac ako 10 miliónov ľudí a 20 miliónov bolo zranených. Počet padlých z územia dnešného Slovenska sa odhaduje na 70-tisíc.
V Bratislave neďaleko známeho a dominantného pamätníka Slavín na Ulici francúzskych partizánov je lokalita, ktorá sa zvykne nazývať aj Murmanská výšina, podľa rodiny ktorá tieto pozemky v minulosti vlastnila. Pamätník umiestnený na Murmanskej výšine tvorí jednoduchá tomba so štyrmi levmi na rohoch. Je na nej vyrytý nápis 1914 – 1918. Autorom pamätníka je známy bratislavský sochár Alois Rigele a architekt Franz Wimmer. Tento pamätník je aj v zahraničnej literatúre považovaný za jednu z najkvalitnejších moriálnych realizácii v Strednej Európe. Na jeho tvorbu bol sekundárne použitý granit a to údajne z podstavca Fadruszovho súsošia Márie Terézie, ktoré stálo na dnešnom námestí Ľudovíta Štúra v Bratislave. Pamätník bol odhalený v roku 1920. Pamätník pripomína zabudnuté výročie prvej svetovej vojny. Objekt dodnes pôsobí ušľachtilosťou tvarov a materiálu. Dopĺňajú ho lavičky z rovnakého materiálu, ako pamätník. Kedysi pamätné a veľmi navštevované miesto je dnes bokom záujmu, pretože je neudržiavané, spustnuté a zabudnuté. Murmanská výšina je takou vzácnou lokalitou, že na nej o niekoľko desiatok metrov západne bola aj kovová vyhliadková veža. Postavila ju z iniciatívy Bratislavského okrášľovacieho spolku v roku 1877 bratislavská zámočnícka firma Márton. Rozhľadňa slúžila až do konca štyridsiatych rokov, kedy bola odstránená. Starší Bratislavčania si na ňu ako na prvotriednu atrakciu s kruhovým výhľadom pamätajú. Murmanská výšina bola v minulosti považovaná za miesto s najkrajším výhľadom na Bratislavu.