Výstavu nálezov z hrobky germánskeho kniežaťa otvoria v stredu

Obrázok k článku

Výstavu nálezov z hrobky germánskeho kniežaťa otvoria v stredu 17. júla v Podtatranskom múzeu v Poprade. Zachovaná drevená hrobka z roku 400 nášho letopočtu nemá obdobu v celej Európe. Návštevníci výstavy budú môcť vidieť nábytky staré viac ako 1 600 rokov, medzi ktorými bude napríklad stôl, stolček alebo ležadlo, na ktorom pravdepodobne nebožtík ležal. Ako agentúru SITA informoval archeológ Karol Pieta z Archeologického ústavu SAV v Nitre, zaujímavosťou bude drevená hracia doska na spoločenské hry typu dáma so štvorcovými políčkami. Namiesto figúrok používali dávni obyvatelia Podtatranského regiónu sklené hracie kamene bielej a tmavozelenej farby. Drvivú väčšinu zlatých a strieborných predmetov z hrobky si odniesli vykrádači, ktorí boli súčasníkmi kniežaťa. Niekoľko šperkov však ich pozornosti uniklo a budú súčasťou výstavy – zlatý a pozlátený prívesok, strieborné šidlo, strieborná pracka obuvi či jantárová perla. Na výstave bude môcť verejnosť vidieť aj súbor ďalších šperkov zo severného Slovenska, ktoré by mohli s hrobkou germánskeho kniežaťa súvisieť. Časovo presne zodpovedajú dobe, kedy bol pochovaný a mohli by teoreticky pochádzať z lupu, ktorý si odniesli vykrádači. „Túto teóriu buď potvrdia, alebo vyvrátia analýzy hliny, ktorá sa našla na predmetoch,“ povedal Pieta. Výstavu organizuje Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied v Nitre, Podtatranské múzeum a Stiftung Schleswig-holsteinische Landesmuseen Schleswig. Hrobku „slovenského Tutanchamona“ vykopali archeológovia v Poprade – Matejovciach v roku 2006. Vyše desať ton materiálu, z ktorej veľkú časť tvorila samotná zrubová konštrukcia hrobky a drevený sarkofág, potom previezli do Schleswigu na severe Nemecka. Medzinárodný tím odborníkov tam nálezy konzervuje pod mikroskopmi v špičkových laboratóriách. Slovensko na to nemá potrebné vybavenie. Na výstave verejnosť uvidí len časť nálezov. Zvyšná časť sa bude na Slovensko vracať postupne, projekt konzervácie je naplánovaný až do roku 2016.

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Odpovede

  1. Toľko sústružených častí
    Toľko sústružených častí nábytku – to museli byť lepší sústružníci dreva než dnes. Na taký priemer stolík-dosky už treba karusel. frownJe už nejaká štúdia o tejto hrobke? Poloha exponátov asi leží na tejto výstave tak, ako sa našli v hrobe – biele pásy sú steny hrobky. Kde sú kosti? Spočiatku to na mňa pôsobilo chaoticky. Tu vyššie sa píše, že vykrádači boli súčasníkmi kniežaťa. Nie je taký názor účelový? V tom zmysle, aby vykradnutie nešlo na vrub nastupujúcim Slovanom?  V každom prípade tí vykrádači si zaslúžia pražiť sa v pekle.angryBude zaujímavé to dať dokopy v 3D rekonštrukcii. Možno si nájdem čas.angel  A prečo tie smajlíky musia mať okolo seba toľko miesta?enlightened

  2.          Tak pardon, už som
             Tak pardon, už som múdrejší – po interview s K.Pietom:
             Tu sú najdôležitejšie slová:

    …Paradoxné je, že práve vďaka vykrádačom sa podarilo hrobku zachovať až do súčasnosti… Áno, podľa našej hypotézy sa konštrukcia hrobky, ktorá bola vybudovaná v nepriepustných íloch, zachovala vďaka tomu, že cez vykrádaciu šachtu sa do dutého priestoru dostala povrchová voda. Riedke bahno siahalo do výšky asi 65 centimetrov pod strop hrobky. V tomto prostredí bez prístupu vzduchu sa všetky organické časti zachovali. Nejde len o drevo, ale aj o prútené košíky, lykové rohože, veľmi bohato zdobené kožené súčasti odevu či časti zlatom pretkávaných látok.
    …Bezpečným indikátorom toho, že vykrádači boli súčasníkmi zomrelého, sú nástroje, ktoré v hrobke po sebe zanechali. Boli to tri drevené lopaty, motyka a 2,5 kilogramu ťažká železná sekera, ktorú použili pri presekávaní sa do vnútra hrobky a pri rozbíjaní nábytku. Zlodeji prišli v čase, keď už zostala z nebožtíka len kostra. Kosti rozhádzali po hrobke. …Z kniežaťa sa zachovalo približne 80 kostí… …Analýza izotopov stroncia z kostného materiálu naznačuje, že nepochádzal z oblasti Spiša, kde sa hrob našiel, ale mohol pochádzať zo severozápadného až stredného Slovenska, možno z priestoru medzi Žilinou a Slovenským rudohorím….
    Viac:
    http://www.webnoviny.sk/rozhovory/hrobka-slovenskeho-tutanchamona-j/704701-clanok.html?from=panel_imgarticle

  3. ked som minule cital ze dany
    ked som minule cital ze dany nabytok moze byt inspiraciou pre sucastnych nabytkarskych dizajnerov tak som sa cudoval, ze to uz hadam prehanaju…ale teraz som celkom podobneho nazoru. myslim samozrejme len ten stvol. jednoduche linie, elegantny, prakticky a pekny na kukuc. veru tu platnu na nom maju preco tolko ospevovat.. niekto sa vyhral. nuz vtedajsie praktiky narabania s drevom a kamenom su dnes uz len na cudovanie sa.
    uz ani neviem co vsetko tu bolo spomenute a co nie…uz sa k tejto teme tu toho popisalo.. ak to tu uz niekde je tak pardon http://www.archeol.sav.sk/docs_vyskumy2010/2010_poprad.pdf musela to byt zaujimava praca s tolkymi nalezmi. som zvedavy ked do muzea dorazia aj kusy odevu.
    super ze to vydrzalo 1500 rokov…snad to este minimalne tolko isto aj vydrzi. celkom by som bol zvedavy za akych podmienok tie nalezy budu vystavovat/skladovat/prepravovat. ta vitrina v PPmuzeu tie predmety ochrani akurat pred ludmi ( tymi slusnymi ) ale staci jeden podtatransky drevokaz a uz to nedaju dokopy ani v nemecku. hadam na to mudri ludia ale mysleli tak by som mal kludne spavat.

  4. Múzeum pripravuje pre
    Múzeum pripravuje pre kniežaciu hrobku nové priestory

    Expozícia hrobky germánskeho kniežaťa z Popradu-Matejoviec by mala v budúcnosti rozšíriť ponuku Podtatranského múzea v Poprade. „Máme plnú podporu Archeologického ústavu v Nitre, ako aj kolegov z múzea Schleswig-Holstein v Nemecku. Tá predstava je taká, že nález by sa mal vrátiť do Popradu,“ uviedla riaditeľka Podtatranského múzea Magdaléna Bekessová. Aj keď odzneli viaceré názory na vybudovanie samostatného múzea či pavilónu pri súčasnom múzeu, hrobka bude s najväčšou pravdepodobnosťou prezentovaná v existujúcich, ale výrazne zrekonštruovaných priestoroch múzea. „Máme spracovaný stavebný aj realizačný projekt na komplexnú rekonštrukciu múzea práve dôrazom na úpravu priestorov pre budúcu prezentáciu hrobky,“ uviedla Bekessová.

    Projekt rekonštrukcie Podtatranského múzea v objeme približne 2,26 mil. eur pripravovali pracovníci múzea na podanie žiadosti o dotáciu z eurofondov. „Už mal byť hotový, ak by všetko šlo tak, ako malo. Žiaľ výzva bola pozastavená. Veríme, že táto výzva by mohla byť opäť otvorená. Náš projekt by mal byť istou prioritou, pretože ide o mimoriadny nález, ktorý by mohol v budúcnosti priniesť množstvo návštevníkov z celého sveta“ uviedla Bekessová. Celá rekonštrukcia múzea by mala trvať dva roky. Konzervácia predmetov z kniežacej hrobky by mala byť ukončená do roku 2015. V ideálnom prípade plánuje múzeum otvoriť expozíciu kniežacej hrobky v roku 2016, kedy si múzeum pripomenie 130. výročie existencie a mesto Poprad 760. výročie prvej písomnej zmienky. Objav kniežacej hrobky je podľa Bekessovej nálezom svetového významu.

    Nález kniežacej hrobky a jej následná prezentácia v Poprade bude podľa výkonnej riaditeľky Oblastnej organizácie cestovného ruchu Región Vysoké Tatry Lenky Maťašovskej lákadlom predovšetkým pre nemeckých návštevníkov. „Výstava, ktorá je momentálne v Podtatranskom múzeu môže pritiahnuť viac návštevníkov z Nemecka,“ uviedla Maťašovská. Výstava venovaná časti nálezu z kniežacej hrobky bude v Poprade do konca januára 2014. Región Vysoké Tatry plánuje prezentovať už v tejto fáze na výstavách cestovného ruchu aj túto ponuku pre návštevníkov. „Máme nový produkt, ktorý môžeme komunikovať. Každá novinka, ktorá sa objaví v nejakej destinácii, je potrebné ju čo najviac komunikovať, aby sa o tom návštevníci dozvedeli. Myslím si, že ani mnohí domáci o tom nevedia,“ dodala Maťašovská.

  5. 2,26 mil. euro…som sa
    2,26 mil. euro…som sa chytil prave za hlavu. uz ked vedia ze skrz ten objav dostanu prasule tak sa zrejme z toho rozhodli vytazim co sa da. zdrazim sa dalsieho komentara. aj ked radsej lievat miliony sem ako do niektorych sportov.
    mozno sa mylim…ta vitrina, ci skor sklenena ohradka mi pride tak narychlo zbuchana ( zaprasene to budu mat hned ), akoze fajn ze to chceli cim skor ukazat svetu..podla mna sa na prezentaciu tych nalezov mohli pripravit uz skor a lepsie, vsak na to mali niekolko rokov. len z fotiek ( a to som to necital cele ) som nasiel dve chyby v textoch na paneloch: druha fotka z clanku SME od spodu:  v ang.texte – PORPAD namiesto poprad; text pod tym hned druha veta: “Na rozhraní 4. a 5. storočia sa cez hlavný karpatský hrebeň sa na sever Slovenska presunul ľud severokarpatskej skupiny,…”
    nech sa nehnevaju na mna, ale…

  6.         V každom článku o

            V každom článku o hrobke novinári opakujú to isté: cez vykrádací otvor bolo umožnené spodnej vode, aby sa dostala do hrobky. Každý, kto robil doma septik či žumpu vie, že (tenší) betón nezabráni spodnej vode 100-percentnú zábranu v priepustnosti. Pre to, aby mu prešla kolaudácia, nevyhne sa napríklad aspoň 2 vrstvám Sikkatonu. Revízia takej žumpy vyžaduje, aby za 24 hodín (resp.násobok) neklesla napustená žumpa o max. 3 mm. A stavebník veru poriadne tŕpne, aby to dobre dopadlo. Je to skutočný príklad spred 15-ich rokov. Kto nepotrebuje kolaudáciu, radšej to nechá tak, žumpa mu prepúšťa a nemusí často volať fekál. :)
         Keď sa vrátim k tej hrobke s podlahou -5 m pod rastlým terénom, tá bola atakovaná už tlakovou spodnou vodou. Na úpätí tatranských štítov nechýbala. Okresané guľáče hrobky naukladané vedľa seba a na sebe jej prenikaniu nezabránili. Nejaký čas na vniknutej vode plával ten vložený sarkofág. Prišiel čas, keď sa aj on dostal pod tlak vody. Jeho konštrukcia je však tak premyslená (až žasnem), že vlhkosť ho utesní napučaním kazetových dosiek v drážkach rámov skeletu. Neurobili by (podľa mňa) sarkofág  kazetovej konštrukcie, keby nesledovali tento cieľ. Avšak, ako sa hovorí: márnosť nad márnosť, všetko je márnosť (Vanitas vanitatum omnia vanitas). Predpokladám skulinku, ktorá zničila i Titanic. To by tí remeselníci museli mať skúšobnú nádrž na skúšanie netesností.
    Preto -v mojej predstave- sa tí vykrádači už pekne čľaptali vo vode a nemali to vykradnutie ľahké. Asi si doniesli so sebou to bronzové vedro a pekne s námahou vodu z hrobky v ňom vynášali. Pretože zlato ani mešec peňazí nenašli, od zlosti sa na to vedro, prípadne hokrhlík vykašľali. Hokrhlík potrebovali možno na to, aby nestál vykrádač v blate. Nezávidím im ich situáciu. Môhol to byť úplný fiasko-projekt, ak navyše mal hrob aj mohylu. V roku 400 už celá rímska ríša počula o skromnom pochovávaní kresťanov (cisár Konštantín dal do pohybu sociálne štruktúry), preto zlato do hrobov už nebolo “cool”.  Zvlášť u -možno len 22-ročného holobriadka. Teda zničili čo sa dalo a išli k ďalšiemu hrobu (ako hľadajúce hyeny), lebo s takou náturou sa nevedeli už poriadne živiť.
         Preto vykrádačom neďakujme za uchovanie hrobky vo vode, lebo voda tam bola už pred nimi.

    Iná vec je bahno. To je už ale na ďalší príspevok jestli stačí tá voda, alebo i bahnoangel.

  7. vykrádači boli súčasníkmi

    vykrádači boli súčasníkmi zomrelého, píše sa vyššie, to nebol ruský partizán, ale germánske knieža, čo by robil 5m pod zemou, jedine, že by hrobku kopali potápači.

  8. Vlčik, teraz mala hrobka

    Vlčik, teraz mala hrobka podlahu 5 m pod zemou. Ak je to miesto v inundačnom území, tak ho pochovali pred 1600 rokmi plytkejšie – možno s podlahou -3 m. A vznikol odvtedy 2 m nános, možno i denundáciou mohyly.. Hrobka je vysoká 2 m. Bager zachytil jej strop v 3 m hĺbke. Pri jej kopaní pred 1600 rokmi (aj dnes) nemusí byť problém s vodou ani v 5 m hĺbke, pokiaľ sa práce prevedú za pár dní, čo sa po úmrtí priam predpokladá. 

    1. Naj – nič proti, dobré

      Naj – nič proti, dobré prázdninové čítanie, na rozdiel od germána a vykrádačov, ktorí boli na suchu, niektoré Tvoje úvahy sú postavené (ležia) na vode). Podlaha vtedy podľa mňa nebola ani -3m pod terénom.

      “Samozrejme – nerozumiem sa úlohe vrstvy toho bukového dreveného uhlia okolo hrobky. To vysvetlí nejaký odborník, či len tesnilo. To sa dá aj vyskúšať, lebo ho predávajú

      Nie som odborník, to uhlie tvorilo určitú izolačnú vrstvu proti zemnej vlhkosti.

      Úplne najstaršia ochrana proti zemnej vlhkosti napr. časti kolov, ktoré šli do zeme sa opaľovali.

  9. Samozrejme – nerozumiem sa

    Samozrejme – nerozumiem sa úlohe vrstvy toho bukového dreveného uhlia okolo hrobky. To vysvetlí nejaký odborník, či len tesnilo. To sa dá aj vyskúšať, lebo ho predávajú. 

  10. tiez som si nie isty ci

    tiez som si nie isty ci uvazujes dobrym smerom. sam si napisal pri prepise rozhovoru s p.Pietom ze tam su nepriepustne ily.ratam ze tam bolo sucho aj ked tam prisli zlodeji..keby tam kolisala hladina spod.vody hore dolu, miestnost by sa zrejme rychlo zbortila. to ze sa tam dostala voda z povrchu aj s naplavenou zeminou bolo zasadne a iste by na to nestacila len samotna voda v nejakej diere v zemi. hladina spodnej vody sa za tie roky tiez mohla zmenit..ak je tam voda teraz, vtedy tam byt nemusela.

    inak ten 3D model sa mi celkom pacil…podla mna si prejavil viac kreativity ako muzejnici co pripravili vystavu o takom vyznamnom objave.verim ze sa to u nich casom vylepsi. rozpravaju o nemeckych turistoch ale ti sa tam pri pozerani na dreveny stolik asi unudia k smrti. ludia to tak neocenia….pokial sa to neligoce. par sperkov by tam vsak malo byt a snad im tam pribudne aj replika celej hropky (posledne slovo-pis ako pocujes,heh).

     

  11.        Áno priatelia, o

           Áno priatelia, o skutočnej hĺbke hrobu v čase pochovávania nemôžeme tvrdiť zatiaľ veru nič. Pritom je to veľmi dôležité pre ďaľšie úvahy. Archeológovia sa s tým už popasujú. “Rýpem” do tej hrobky aj práve preto, aby bolo vidieť, že archeológovia to vôbec nemajú ľahké. Vyvstáva množstvo otáznikov a oni idú s kožou na trh, kým ja si tu nezáväzne filozofujem.
          Ešte mi vadia tvrdenia v novinách, že vykrádači boli súčasníkmi zomrelého Germána. Asi je to len deduktívna úvaha pre zdôvodnenie uchovania hrobky- akože jej včasným narušením ju vniknuté kaly konzervovali. Kal však nie je nutnou podmienkou konzervovania. Čas vykradnutia -ten sa musí určiť zo spôsobu vykradnutia.
       V hlbokej kobke s nepriepustnou zeminou neprúdi ani vzduch ani voda. Kyslík tu  “vytlie”  (zreaguje)  s pár kilogramami org.hmoty. Ostatná organická hmota má od kyslíka pokoj, nemá byť čím rušená. Je to princíp uchovávania vecí v ochr.atmosfére. Krb na chate nám tiež prestane horieť, ak si utesníme miestnosť plastovými oknami. Pre vytletie niekoľko metrákov dreva v hrobke by sa muselo spotrebovať pár kilogramov kyslíka- a toho tam niet. Kde niet kyslíka, netreba ani kal.
    Iné by to bolo s nestálou spodnou vodou, tá by (volný) kyslík prinášala. V nestojacej vode sa drevo uchová len ak sa obalí vrstvou blata.
    Pri dostatočnej hĺbke hrobu teda netreba tie kaly (teda ani zákrok vykrádačov).

    A naopak- pri nedostatočnej hĺbke by hrobka bola plná vody po pár prietržiach mračien za cca 10 rokov. Voda by v tejto hrobke zostala stojaca (podlaha bola na nepriepustnej vrstve drev.uhlia), prísun kyslíka do sarkofágu by zasa nebol. V každom prípade by sme bez vykrádačov našli v hrobke všetko tak, ako to bolo pri pochovávaní, iba nie v pôvodnej kvalite.
    Čas vykradnutia hrobu by som posunul o niekoľko storočí neskôr, keď už nebolo pre zlodeja ani to bronzové vedro vzácne, a keramiku mal už doma kvalitnejšiu. Pohrdol “striebornými” platničkami ležadla i vlastnou sekerou (príčinou mohla byť i stále stúpajúca voda počas vykrádania). Stolík nedostali von, lebo pri jeho objeme 80 dm kubických vážil 60 kg, nasiaknutý vodou takmer  1 metrák. Sotva by si ho niekto z hrobu dal do izby (okrem Avara). Naopak, že chýbajú velké kosti a “drobných” je 80, to je veru na samostatnú úvahu.

    ..
        Vykrádačov na svoje uchovanie isto nepotrebovali drevené obruby studní spred 7000 rokov:
                     http://www.aktuality.sk/clanok/220209/nalezy-najstarsej-drevenej-architektury
    ..

        ani 2600 rokov staré drevo v Biskupine:

                    http://www.biskupin.pl/asp/pl_start.asp?typ=6&katalog=75_LAT_BADAN_BISKUPINA&tytul=75%20Lat%20Bada%C5%84%20Biskupina

    .

     

     

  12. hm,sposob vykradnutia je

    hm,sposob vykradnutia je znamy…isli cez vchod v strope ako spominali archeologovia.nic ine porusene nebolo. tak hrobka bola zrejme zarovno s terenom,mozno trochu pod a na nu nahadzali zeminu, iste aj tu co vykopali, az postavili mohylu. aj to ze zlodeji vedeli kde kopat dava archeologom indiciu, ze dotycni poznali toto miesto a vedeli kde kopat. taktiez tie lopatky..nevidel som ich ale predpokladam, ze neslo o nic velke cim by sa dali prehadzovat kubiky zeminy a hladat vchod. bolo by divne si mysliet ze ich pochovali spolu s nebostikom..mal tam len veci co potreboval na druhom svete. lopatu tam hadam nepotrebuje nik :-) a aj tie sa daju datovat a urcite by to dali vediet ze pochadzaju z ineho obdobia. to drevo preslo, kazdy jeden kus, iste dokladnym preskumanim. v hrobke aj keby mali fakle v rukach sa dali nejake cennosti prehliadnut a na dne je mozne uz bolo trochu vody ci bahna do ktoreho ak im nieco spadlo asi sa to tazko hladalo..ta konstrukcia bola dobre vymyslena ale iste nie vodotesna. nemyslim ze by sa pani archeologovia mylili co sa tyka datovania toho vykradnutia. naslo sa asi aj dost tkanin, ci nejake orechy, co by tiez mohlo svedcit o tom ze hrobka sa zaniesla bahnom vcelku v kratkom case. plus..po storociach to miesto uz iste nevyzeralo ako hrob….za sto rokov na tom museli rast stromy.

    samozrejme dalo by sa polemizovat ci by sa to vsetko nedochovalo aj bez pricinenia tych zlodejov. teda asi ich bolo viac…tych lopat nasli dve? jedine ze by si ich zlodej menil ked bol unaveny

     

  13. Benjo, ono sa dá uvažovať  aj

    Benjo, ono sa dá uvažovať  aj o tých lopatách, či ich nenechali tam hrobári (v uličke, nie v sarkofágu). Tvoja poznámka, že nebožtík by ju isto nepotreboval, mi privodila myšlienku, že ja na jeho mieste by som si na onen svet radšej tu lopatu, ako misu plnú sliviek. :). No to už je čierny humor.

    Doteraz ma nikdy nenapadlo, že je aj drevená lopata. Ja by som pri takej lopate isto dušu vypustil. Také čudo sa predsa používa ako manipulátor s bochníkmi cesta do chlebovej pece. Tiež sa to používalo pri praní prádla v rieke, keď sa mlátilo na šúľky prádla, čo nahradilo bubon práčky. Ak stačili také drevené lopatky, tak isto stačilo odhrnúť len málo zeminy. Nakoniec to mohlo byť tak, že železné lopaty si odniesli a tieto na búh ví čo boli.

    Ale mám tu zas obrázok, ktorý sa má tváriť ako hrobka Germána pod Tatrami. Chcel som dať na hrob ešte malý obelisk, ale nemám nič po ruke.

     

     

    1. naj napísal/a:

      ono sa dá

      [quote=naj]

      ono sa dá uvažovať  aj o tých lopatách, či ich nenechali tam hrobári (v uličke, nie v sarkofágu).

      [/quote]

       

      tak to by bol trochu spiatocnicky postup uja raka, keby tu hrobku hlbili do vopred nasypanej mohyly uzkou sachtou… germansky pat und mat :)

      .

      no ano, sme zvedavi na nejake ucelene citanie o tomto naleze. na to si este asi pockame min.zo dva roky..tak ako aj na komplet vystavu. 

  14. http://www.archeologiask.sk/r

    http://www.archeologiask.sk/rim-a-stahovanie-narodov/clanok/article/kto-bol-velmoz-pochovany-pod-tatrami-1.html

    “Pri terénnych prácach bolo zistené aj to, akým spôsobom bola hrobka vykradnutá. Vykrádači vyhĺbili chodbu z južnej strany vonkajšej komory, pričom po sebe zanechali unikátne svedectvo v podobe ohnísk a zvyškov fakieľ. Po presekaní horných trámov prenikli do sarkofágu, pričom tu zanechali železnú sekeru a tri drevené lopaty. Nezastavila ich zrejme ani mŕtvola, ktorá už bola v značnom štádiu rozkladu, podľa rozvlečených častí kostry sa zdá, že niektoré časti mohli byť ešte spojené ligamentom. To by poukazovalo na dobu vykradnutia nanajvýš niekoľko rokov po pochovaní. Treba však vziať do úvahy aj konzervačnú schopnosť vlhkého prostredia, čo by mohlo ešte predĺžiť dobu, ktorá prešla od pohrebu po sekundárny zásah na kostre.”

    +

    http://www.archeologiask.sk/reportaze-a-akcie/slovensko/clanok/article/v-poprade-spristupnili-cast-mobiliara-kniezacej-hrobky.html je tu aj 3D rekonstrukcia, ale tu Naj asi poznas

    .

    http://www.sav.sk/index.php?doc=services-news&source_no=20&news_no=5016 s lopatou ho sice nepochovali ale robote sa chudacisko nevyhol ani po smrti..pribalili mu na cestu ovciarske noznice

  15.                          Zo

                             Zo zákulisia výskumu hrobky:

         Podľa schválenej dotácie Nemeckej nadácie pre výskum (DFG),  musí byť v roku 2015 výskumný projekt Komorový hrob z doby sťahovania národov v Poprad-Matejovce  zavŕšený vydaním monografie. Tak sa na ňu tešíme, i keď je to až za dlhé dva roky. Ak sa preloží do slovenčiny, bude to vychytávka ako je Bojná od K.Pietu a kol.

         V tomto čase je isto najviac vyťaženou vedeckou pracovníčkou pri odhaľovaní tajomstiev popradskej hrobky  Dr.Nina Lau, Zentrum für Baltische und Skandinavische Archaeologie (ZBSA). U nich celá hrobka zakotvila. Nina Lau je špecialistka na prvých 500 rokov po Kristovi. Má už skúsenosť z mohylovej komorovej hrobky z náleziska v poľskom Pielgrzymowo. Mohylových hrobov tam je viac a vlani napísala o nálezisku 225 stranovú monografiu. Dávam tu obrázok -časť obálky jej knihy. Vidieť na ňom pohľad na zachovalý ostatok tej hrobky. Zachovala sa len do výšky pol metra. Zato veľa ďalšieho materiálu. Mala rozmer 2×2,8 m, podlaha v úrovni pôvodného rastlého terénu, na tom navŕšená mohyla priemeru 26 m. Naša hrobka je proti Pielgrzymowskej ale aj tak poriadne iné kafé, to pre ten nábytok.
    Kto si chce pozrieť vyprávanie sympatickej  Dr.Niny Lau (v nemčine) o popradskej hrobke na Rádiu Slovakia Intern., tu je link:
                                      http://www.youtube.com/watch?v=a0FeoXW–2Q

    .

    Z toho zdroja je i ten 3D oskenovaný katafalk. 

    .

  16. na tom c.1 vidis ze je lopata

    na tom c.1 vidis ze je lopata ukoncena drzadlom…padlo je len rozsirene na konci do hrusky, ci do “tecka”…a asi aj vzdy bolo. ( apropo…veslo je dlhe a opieras sa do neho cez paku do vody. takze veslovanie po styxe ci balatone by sme mohli hodit za hlavu ). potom nemyslim ze by bolo nutne do lopaty tlacit nohou, nie je to v podstate ryl..pri hlbeni sachty by sa aj tak do toho nemohli opriet. za druhe su z dreva – prilis tlaku zrejme nevydrzia, hl. tie mensie – a na tom nacrte vidis z mierky ze mali sotva meter ). mozno to neboli ani lopaty tych zlodejov..mozno aj tie ukradli a uz im na nich nezalezalo ( to je ale cista spekulacia ).

    neviem co vsetko sa davalo tym ludom do hrobov, ale bojovnikovi tam dali iste hlavne mec, dyku, stit atd.. vyssej vrstve sperky, nabytok, vino v dzbanoch atd… bolo by divne keby mu tam dali lopatu. by tich hrobarov mohol s nou akurat vytrieskat po hlave. 

    chcem tym povedat ze tie posmertne dary a vybavenie hrobu odrazalo postavenie danej osoby a mal tam veci, ktore v zivote pouzival. tento typek a lopata? tazko.

    .

    k tej predoslej vete co si si nevedel vysvetlit…to bolo k tomu ze si predtym pisal ze tie lopaty tam mohli nechat hrobari. nuz…mozno ano…nahadzali lopaty do hrobu a tu potom zahadzali rukami :)

     

  17. Benjo nijako nerozumiem tej

    Benjo nijako nerozumiem tej tvojej vete ani po viacnásobnom prečítaní. Môj názor je taký, že to nie sú pracovné lopaty zlodeja (či troch zlodejov)?  Na obrázku som ich označil č. 1, 2, 3. To sú skôr veslá ako lopaty.  Mŕtvych prevážal Charón na druhý svet cez rieku Styx, môže to mať aj s tým súvis. Tie “lopaty” majú fľaškovité plecia, preto nezaprieš do nich nohu. Tá najdlhšia (1) je cibrovaná ako dar. Tak ako sa ráta s plnou misou mäsa nebožtíkovi, dak dostal i kopec iných praktických vecí, aby na druhom svete sa nenudil, alebo neplatil za žobráka. Od vykrádača(ov) sa zdá byť len tá sekera, aj o tom pochybujem. To nedáva zmysel. Iba, ak by ho tam niekto iný zahlušil. :-)

  18. Zákaz fotografovania –

    Zákaz fotografovania – podržte sa! Práve to čítam na stránke popradského múzea,  www.muzeumpp.sk . Zákaz je len na výstave kniežacej hrobky. Chystal som sa tam po týchto vedrách -ale ja sa bez foťáku nikam nehnem. Však môhli za použitie foto vyberať vyššie peniaze. Podľa mňa prídu o dosť veľké peniaze za rok. Vystavená je len čiastka hrobky, čo na tom taja?  Myslel som, že archeológovia žiarlia len na detektoristov, ale oni sa krivo pozerajú aj na fotografistov. Nie je tá hrobka náhodou vojenský objekt, len to ešte my laici nevieme?

  19.  Model hrobky z Matejoviec –

     Model hrobky z Matejoviec – ako sa jej 3D predstava ponúka podľa materiálu jej výstavy v Poprade. Zatiaľ na výstave vraj nie je všetko vystavené, bude teda zaujímavé, čo tam ešte pribudne. Do sarkofágu (vonk. 170×260 cm) sa okrúhly stôl (priemer 93 cm) tesne vmestil do rohu u konca katafalku (ten som odhadol na rozmer 70×180 cm). Ten stôl je síce atraktívny, ale akosi tam pre svoju veľkosť a tvar nesedí. Mimo sarkofág sa do uličky hrobky tiež nevmestí. A ten štvornohý stolček (hokrhlík) tam asi nepatrí – v niektorom článku čítam, že ho tam doniesli vykrádači. To zasa mne nesedí. Prečo by ho dovnútra pchali? Iba ak by o nájdené peniaze (môhla ich byť plná misa, či to bronzové vedro) hrali karty, alebo na tej šachovnici nejakú hru. To je však somarina, lebo v tom smrade by to nešlo. Taký stolček sa používa ako podstava pri obesení. To by však tam museli byť potom dvaja zomrelí. Alebo hokrhlík tam mohol spadnúť cez vykrádací otvor nedopatrením a nik už nemal odvahu preň ísť. To už tam zanechali skôr tú hraciu dosku. Veď 24-ročný úspešný zomrelý mal sotva čas na hranie. Hry pripisujem skôr neúspešným ľuďom. Ak úspešných, tak v tých hrách. Nerád tento model tu dávam, lebo je to vypracované tak na 60 percent toho čo mám v predstave. Treba počkať na podrobnejšiu archeolog.štúdiu. Inšpirovala ma však tá výstava.

     

    Doplnok administrátora:

    Tento model hrobky z Popradu-Matejoviec bol inspirovany nalezmi, trojrozmernymi rekonstrukciami a GIS-obrazkami, ktore su vystavene na vystave “Kniežacia hrobka z Popradu – Konzervácia 2008 – 2012” v Podtatranskom muzeu v Poprade od 18.7. 2013 do 31. 1. 2014. Autorske prava k originalnym podkladom pre GIS a 3D spracovanie patria nemeckej institucii Zentrum für Baltische und Skandinavische Archäologie, Stiftung Schleswig-Holsteinische Landesmuseen, Schloß Gottorf, Schleswig.

  20.      Pri popise hrobkového

         Pri popise hrobkového nábytku je skoro vždy uvedený jeho materiál z tisového a topoľového dreva. Sú to dva veľmi rozdielne druhy. Kým tis je tvrdý, odolný a s dobrou kresbou – naopak topoľ je mäkký, neodolný so slabou kresbou. Na druhej strane topole rýchlo dosiahnu priemer kmeňa nad 1 meter (za 40 rokov). Pretože sám som taký 1-metrový topoľ pár rokov dozadu zrezal (viď foto), mám s ním skúsenosti. Hniloba a rôzny hmyz ho priam milujú. U tisu sa to nemôže stať, lebo je jedovatý. Preto nechápem, že v hrobke je topoľové drevo.
        Drevo z tisu (Taxus baccata L. – tis červený) o priemere 1 m musí mať pri priemernom ročnom prírastku 6 mm takmer 200 rokov. Prerezať mäkký topoľ ručne pilou bruchatkou dá zabrať, čo však ten tvrdý tis?  Drevo ale za tú robotu stálo. Je veľmi pružné, zhotovovali sa z neho luky, kuše, násady na oštepy a kopije  (luk z tisu nájdený v alpskom ľadovci u mrtvoly pravekého muža Ötziho sa odhaduje na 5300 rokov starý!). Tis bol kultovou drevinou antickej a keltskej kultúry. Je symbolom gréckej bohyne smrti Hékaté a zároveň večného života (žeby preto Kelti vyplienili Delfy a nenávideli helénistický svet?). Je i stromom bojovníkov (Kelti pred bitkou čerpali z tisu zápornú energiu, ktorá v nich mala vyvolať agresivitu v boji). Ja ale pochybujem, že by pri bojisku mali zrovna po ruke tisy. Ale je možné, že oni ich vo zvýšenej miere vysádzali, kde môhli. Napr. aj v Harmaneckej doline. :-)
    Ináč tis preferuje stanovištia bohaté na vápnik, vyžaduje vlhkejší vzduch, humusovitú pôdu a je trochu citlivý na nízké teploty. Teda rástol by skôr vo Fatre ako v Tatre. Na čierno morený tis je tzv. nemecký eben. Je možné, že to majú Nemci ešte z germánskych čias. Do hrobiek je ako stvorený. Na sústruženie však ihličnany nie sú najvhodnejšie, lebo  sú ľahko štiepateľné, v tom je lepší ten topoľ.
    P.S. Ten topoľ som dostal v rámci výrubu asi 15 topoľov v areáli jednej firmy pri jej rozširovaní. Aby ma niekto nepodozrieval, že som skosil nejaký solitér. Ja priam nenávidím rúbanie solitérnych stromov.

  21.        “Perličkou výstavy

           “Perličkou výstavy bude dosková spoločenská hra so štvorcovými políčkami”  čítame v článkoch o popradskej výstave hrobky germánskeho mladíka.
    Z jednej strany drevenej dosky sa hrala hra podobná dnešnej Dáme, z druhej strany Mlyn, použité sú sklené hracie kamene bielej a tmavozelenej farby. ” vysvetlil archeológ Karol Pieta, ktorý výskum v Poprade viedol. Škoda, že nevidíme aj “mlynovú”  kresbu na druhej strane dosky.
    Na tej doske som z fotografií napočítal v jednom smere 17 polí, v druhom smere sú čiary nečitateľné. Ale vypadá to tiež na 17 polí. Neviem odhadnúť, či je doska štvorcová.
         Mlyn je tradičná dosková hra, pochádzajúca asi zo Starého Egypta a neskôr preslávená v Starom Ríme. Trochu som z toho aj prekvapený.
    Doskové hry sa hrali vo väčšine historických kultúr a civilizácii. Najstaršia dosková hra je asi Go, stará vyše 2500 rokov. V archeologických nálezoch sa našli aj plány starších hier- ako sú egyptské hry Senet a Mehen ale ich pravidlá sa nedochovali.
         Go je dosková hra pre dvoch hráčov pochádzajúca zo starej Číny už 2000 rokov pred Kr.  Hrá sa na štvorcovej sieti, na hracej doske nazývanej goban. Originálne Go sa hrá na doske 19×19 polí, pre účely výuky sa zvyknú používať aj dosky rozmerov 13×13 alebo 9×9.
         Gomoku sa hrá na rovnakej hracej doske ako hra Go (obvykle s 19×19 priesečníkmi). Každý hráč má k dispozícii hracie kamene svojej farby (biele a čierne). Hráči striedavo vykonávajú jednotlivé ťahy, pričom v každom ťahu položí hráč jeden hrací kameň svojej farby na hraciu dosku. Vyhráva ten hráč, ktorému sa ako prvému podarí vytvoriť súvislú radu piatich kameňov v ortogonálnom alebo diagonálnom smere.
         V 5. storočí sa v Severnej Európe hrala dosková hra Hnefatafl a jej varianty.
         Až v 12. stor. sa do Európy dostala indická hra Šatranďž, ktorej úpravou vznikol v 15. stor. Šach.
         Scrabble je dosková hra pre dvoch až štyroch hráčov. Hrá sa na hracom pláne rozmerov 15×15 políčok.
         Hnefatafl (staronórsky: kráľov stôl) je stará nórska dosková hra. Hracia doska obsahuje 11×11 (prípadne 13×13) polí, s vyznačeným stredovým poľom nazývaným hrad alebo trón.
         Ludus latrunculi je jedna z najpopulárnejších hier starovekého Ríma, najmä kvôli svojej jednoduchosti. Je podobná dnešnej dáme. Názov vznikol zo slova ludus a latrones, čo v latinčine znamená hra a žoldnieri (žoldnieri sa bavia?). Ku hre stačila doska s vyznačenými štvorcovými poľami s rozmermi 8 × 8 polí a dve sady kameňov rozličnej farby po osem kusov. Veľkosti dosky sa môžu líšiť a doska môže mať aj obdĺžnikový tvar, napr. 8 × 12,  môže sa zmeniť aj počet kameňov.
         Vypísal som len niektoré doskové hry dávnej histórie, ako hrubú informáciu. Kľudne môže niektorá z nich byť tou z popradskej hrobky.

  22.    Na hrobku Germána je

       Na hrobku Germána je vydané nejaké embargo? Toľký materiál sa už vrátil (“nábytok” je na Slovensku už všetok) – a ticho po pěšine. Nejako sa Slováci hrobky rýchlo nasýtili. Myslel som si, že bude intenzívna debata (nie tu). Málokedy je také množstvo podnetov pre premýšľanie z archeologického nálezu, ako v tomto prípade. Veď rok AD 400  je už vek civilizácie – na rozdiel napr. od roku  400 BC, keď sa ešte len začínalo uplatňovať železo. Archeológovia sa nechcú popáliť predčasnými závermi. A historikom (a vládnucej ekipe) zas nepasuje ten germánsky prvok do slavianského životného priestoru. Naozaj bude zaujímavý záver nemeckých výskumníkov, čo hrobku skúmajú až v rozlíšení 0,00001 m. Napadla ma kacírska myšlienka, že ak im nedoplatíme náklady na výskum, posilnia germánsku variantu tej udalosti. Ak doplatíme, možno do nálezu zainteresujú aj Kvádov (rozumej Slovanov, podľa Klebana).  

    Ako technik, sa zaujímam o remeselnú stránku hrobky. Pôvod Germána ma nejak neinteresuje. Isto sa ešte dosť popíše o vykraddnutí hrobky. Dnes, keď sú špecialisti na “forensic science”, isto v tom nenechajú archeológov samých. Ja sám mám taký názor, že hrobku zneuctili z náboženských dôvodov. Lebo pri lúpeži po peniazoch by sa s nebožtíkom moc nezaoberali, a rozbíjať jeho posteľ na márne kúsky by nemalo zmysel. Tu naopak, misy ostali plné (veď mohlo byť v nich skryté niečo hodnotné), a nebožtík si to dokonale odskákal. Jednali s ním v amoku. Pomsta za jeho cestu hoci krátkym životom. Buď bol proti Valensovi, alebo s ním. Tam je kľúčová tá minca upravená na prívesok. Akoby pečiatka, ako keď si pes značkuje areál. A niekomu sa na čosi hodila jeho lebka. S lebkou sa môhol v tých časoch pohrávať len nejeký podliak z východu. To nie je ani na tedajší európsky vkus.

  23. Naj máš pravdepodobne pravdu.

    Naj máš pravdepodobne pravdu. Svedčí o nej viacero indícii. jednou je aj to, že vykrádači hodili “flintu do žita” respektíve zahodili svije vykrádačské nástroje, no aj nerozbité plné nádoby. 

    Vykrádačim ale mohli byť profesionáli. Vedeli konkrétne kde bude zlato uložené, respektíve tie máre boli obložené, prešpikované zlatom.

    Vykrádači nepoznali žiadnu ďalšiu mohylu a lopaty im už boli zbytočné, respektíve zobrali obrovský Jackop a v živote sa už nemuseli chytiť lopaty.

    Po ďalšie vykradli hrobku, hrobku nezasypali, prišiel niekto ďalší a rozmlatil to tam…

    O tom, že mŕtvy mal množsto zlatých a strieborných veci nepochybuj.

  24. ked pisu ze hrobka bola

    ked pisu ze hrobka bola vykradnuta tak si kazdy hned pomysli ze ktovie co ukradli za poklady. to nemozeme vediet ze tam bolo nieco…realne do uvahy prichadza aj moznost ze sa tam prehrabali a nic moc tam nenasli. iste tam nieco z drahych kovov bolo, ci lepsie povedane je pravdepodobne ze to tam mohlo byt… ak mala ta spolocnost nejake zlato tak to boli skor mince ( peniaze ) a tie by tam nedali. a chlap so zlatymi sperkami?? pochybujem ze chodil ovesany ako olassky cigan. nasli mincu ako privesok. co mohol mat dalsie? nieco pozlatene, par zlatych niti v satstve, ano…kludne. nejaky obrovsky poklad by som osobne necakal. to je fantazirovanie.

     

    alebo inak. co si myslite ze v tej hrobke bolo za poklady, hm?? dajte par prikladov nech si urobime predstavu :)

  25.      Keď tu na Slovensku máme

         Keď tu na Slovensku máme už celý nábytok z hrobky, tak by sa môhli archeologovia vyjadriť aspoň k tým lopatám. Napr., jestli sú poškrabané od rytia kamienkami. Vedel by som isto pomocou lupy zhodnotiť, či sa s tými „lopatami“ makalo v zemine. Drevené lopaty sa používali, ale širšie, s priehlbňou, a to na prekladanie pšenice a zrnín. Lopata do zeminy musí byť prihnutá v uhle, ktorý vytvorí vodorovnú rovinu. Už napr. rovným rýľom sa takmer nedá z jamy vyhadzovať zemina. To už je lepšie vziať kúsok dosky na spôsob košíka, na ktorú si rukou nahrniem zeminu a vynesiem z jamy, nezavadzia mi pri tom rúčka lopaty. Tak sa robilo aj v Egypte. Ak nie je hrana drevenej lopaty ostrá, nevojde ani do homogénneho ílu, nie tak ešte do flyšu.
    Ale zlodejské nástroje to môhli byť, trebars s nimi trieskali do všetkých predmetov, keď už boli vo vnútri. Napadla ma aj myšlienka, že rozbili všetko vo vnútri preto, že niektorý zlodej stratil ten zlatý Valensov prívesok. A nie a nie ho nájsť. To by poukazovalo na to, že tam už bolo bahno. Isto nám povedia presné miesto nájdenia zlatého prívesku. Tak by sa dalo úsúdiť, ako sa na to miesto prívesok môhol dostať. „Minciari“ by vedeli povedať, prečo sa mince premieňali na prívesky. Asi už boli neplatné. Ale ako píše asomtam –boli to profesionáli, ktorí do misiek s baraninou ani nepozreli. Tým pádom tam neboli ani psy, lebo tí by to boli zožrali. :)

  26. nechaj baraninu odpocivat v

    nechaj baraninu odpocivat v pokoji :) ta uz tam iste nebola.. “Zlodeji prišli v čase, keď už zostala z nebožtíka len kostra. Kosti rozhádzali po hrobke

    http://www.webnoviny.sk/rozhovory/hrobka-slovenskeho-tutanchamona-j/704701-clanok.html

     

    tie lopaty tu posluzili skor ako ryle. koniec koncom ty tiez nejdes kopat do zeme zahnutou lopatou ale viac menej rovnym rylom. ale na pocudovanie sa vtedy zrejme take pouzivali aj lopaty. kukni s cim makali rimania. strana 17 az 34. obrazky snad postacia:

    http://books.google.sk/books?id=GrXyV1LPmZAC&pg=PA201&lpg=PA201&dq=Agricultural+Implements+of+the+Roman+World&source=bl&ots=QUTUmftZ3-&sig=Y1wALEqRxpLyXHJRKOv4XR9Ds_s&hl=sk&sa=X&ei=9EfYUoGQNcH8ywOY7IKAAQ&ved=0CEIQ6AEwAw#v=onepage&q=Agricultural%20Implements%20of%20the%20Roman%20World&f=false

    aj rimsky legionar mal vo vybave lopatu ktora bola takmer plocha. ale aspon zelezna.

     

    k tym cennostiam:

    Pozornosti vykrádačov unikli aj dva prívesky, jeden zlatý, druhý pozlátený, ďalej strieborné šidlo, strieborná pracka z obuvi, jantárová perla či svietnik.”

    Hrobky elitnej spoločenskej vrstvy tej doby boli usporiadané na spôsob obytného domu, v ktorom sa nachádzali všetky zásoby a cennosti, ktoré zomrelý užíval počas svojho života, alebo ktoré potreboval pre život na onom svete. Jednou z hlavných súčastí života kniežat boli hostiny, preto významnú časť hrobovej výbavy tvorili súpravy pohárov, nápojov, jedla a podobne.”

    co uz tam len teda mohlo byt este cenneho?? strieborne riady, nejaka misa, mozno zdobena dyka, mec, celkove nejaka kvalitna vystroj, vyzbroj ( iste bola vtedy dost cenena ), brosna, spona, teoreticky pracka na opasku s nejakym peknym sutrom, hreben, britva, zrkadlo,.. ovela viac si toho veru predstavit neviem. aj to vacsina tych veci bola aj tak skor z bronzu ci zeleza. chlapi vy by ste si co este vzali z izby do hrobu?? :DD

    zo zlata, alebo pozlatene, asi len drobnejsie veci pouzivane ako ozdoby na tele, na odeve. nejake velke predmety z cisteho zlata asi nie.: “Súčasťou výstavy sú aj ďalšie, veľmi hodnotné predmety zo severného Slovenska, ktoré by mohli s touto hrobkou súvisieť. Je medzi nimi napríklad vzácna rímska zlatá spona, vykladaná drahými kameňmi. Časovo presne zodpovedajú dobe, kedy bol zomrelý pochovaný a mohli by teoreticky pochádzať z lupu, ktorý si odniesli vykrádači hrobky.” 

     

  27.             Záchrana a výskum

                Záchrana a výskum textílií z hrobky je predbežne popísaná na známom portáli academia.edu. (treba sa registrovať). Ak súbor prezeráme cez Google Chrome, tak nám to aj môže preložiť do slovenčiny. Pre ilustráciu je tam zaujímavá fotka po odkrytí sarkofágu. Všetko je v bahennom náleve. Priestorové súradnice všetkých nálezov archeologovia pri odkrývaní zaznamenali, preto by sme raz mali uvidieť 3D model, akoby to bahno bolo sklovito priehľadné. Tak-či tak to bude taký nálezový binec. Poloha tých vecí bude ešte dlho zdrojom pre rôzne úvahy, čo sa tam vlastne odohralo. Najvyššie drevenné časti v bahne neboli, iba v relatívne suchej hline, a predsa nezhnili. Čudné, nie?

    https://www.academia.edu/5428811/Stolcova_T._-_Zink_G._Pieta_K._2009_Textiles_from_the_chieftains_grave_in_Poprad-Matejovce_-_report_on_the_first_stage_of_the_laboratory_examination

     

  28.    Zas ma jeden obrázok

       Zas ma jeden obrázok prievozníka na druhý svet Chárona utvrdil v názore, že v popradskej hrobke sa našli veslá a nie pracovné lopaty. Pozrite si na obrázku tú podobnosť. Charón vraj v tej loďke mal vždy dve veslá a dve sekery. Viac vesiel bolo preto, lebo zomrelý bez zlatky v ústach si musel prevoz odpracovať. Preto vypomáhal druhým veslom. Výbava hrobky je predimenzovaná potrebnými vecami, aby zomrelý nezostal 100 rokov blúdiť na tomto svete.
       Preto si myslím, že tá zlatá minca bola určená Charónovi. Obyčajne ju dávali pod jazyk. Pokiaľ zlodeji inej kultúry o tom nevedeli, deštrukciou kostry nebožtíka napomohli vypadnutie mince, čo asi nespozorovali. Minca môhla i visieť na krku, keď mala závesné očko. Je totiž možné, že bojovníka pochovali bez hlavy. Ak padol v boji, hlavy sa bežne odsekávali. Ázijské hordy si tieto hlavy vždy cenili ako potvrdenie úspešného boja pri lichotení svojmu satrapovi, čo pretrvalo u Osmanov až do 17.storočia.
       Nedivme sa kultu Chárona. Bol veľmi jednoduchý, a umožoval pokojnejší odchod z tohto sveta. Udržoval sa v gréckorímskom svete ešte dlho po víťazstve kresťanstva a prenikol aj do pohrebných zvyklostí iných národov. Veď Charóna ako prievozníka umiestnil Michelangelo na slávny Posledný súd v Sixtinskej kaplnke vo Vatikáne (1508).
       Do hrobu dávali aj medovú pochúťku pre strážneho psa podsvetia Cerbera. To práve môhol byť obsah misiek v hrobke, v ktorých boli orechy a nejaké mäso. Sotva to bolo pre nebožtíka, to by na môj vkus bolo primitívne. Všetko, čo tam mal, boli dary do onoho sveta. Pri darovaní si človek zvyšuje hodnotu.
    Charón si vybral dovolenku, aby zistil, prečo mu tí prevážaní po rieke Styx na druhý breh  tak smútia, až nariekajú. Ľudia na tomto svete mu potom pripadali smiešní tým, ako sa neustále za niečim pachtia, a pritom nemyslia na to, že pred Charóna predstúpia všetci rovnako – s jednou zlatkou. A ja dodávam: pre extrémne prípady to platí, ale život nie je zas tak jednoduchý, aby sa človek občas aj nezapachtil. A viete na čo mal Charón tie peniaze? Vraj za ne občas musel kupovať veslá a remienky na ne. Neviem, načo sú tie remienky, ale prečo bolo v hrobke toľko vesiel, to možno vysvetľuje.

  29. si delas prdel…? to myslim

    si delas prdel…? to myslim vazne. lebo ked kukam ze si svoju myslienku podporil nejakou fantazijnou kresbou kostlivca à la heavy metal tak klobuk dolu..aj sanka. tvoj zdroj: http://animatedgroupproject.wordpress.com/2012/02/10/  – kde je charonovych podobizni viacero a urcite su to vsetko same skvosty.

    ocividne sa ti ten oficialny “pribeh” archeologov nepaci :) a ak ten moj link nejde tak ho treba skopirovat a zadat  rucne

  30.    Boh podsvetia Hades

       Boh podsvetia Hades (Pluton) mal podľa báje rád mäso z čiernych oviec (ako prievozník slúžil u neho ten Charon). No a v hrobke -čuduj sa svete- nájdeme v miskách aj jahňacinu. Tie nožnice na strihanie ovcí v košíku len potvrdzujú, že sa teda myslelo aj na Hadesa. Keď to zhrnieme, tak do hrobky uložili pozostalí k zosnulému dary pre: Hadesa, Charona i psa Cerbera. Prechod zomrelého na druhý svet už prebiehal pokojne.

       V podstate, keď k týmto “vedomostiam” (väčšina obyvateľstva nemala o takých veciach možno poňatia) pripočítame existenciu stolárskych remeselníkov (schopných sústruženia, čapovania a tvorby filungových výplní stien), tak si myslím, že zomrelý bol v službách Ríma. Len v Ríme to boli všetko úplne samozrejmé veci. Kľudne môhol byť pod Tatrami na úteku.
       Benjo, aspoň vidíš, aký je ten Charon všadeprítomný ešte i dnes. Priznám sa, že nebyť tej hrobky, tak o Charonovi som doteraz vedel iba to, že je to obežnica Pluta (Plutona, resp. Hadesa). Tiež som nevedel, že medzi veslom (pádlom) a lopatou nebol pred 1600 rokmi žiadny rozdiel. To už však sklzávam do irónie.
        Trochu ma mrzí, že Michelangelo zaradil na svojej freske Charona medzi prevozníka zlých ľudí. Zrejme bol zámer, urobiť z neho strašnú postavu. Rimania ho mali ozaj za prevozníka všetkých na druhý svet, a nič viac. Je treba oprostiť sa od nánosov, ktoré urobili renesanční a pozdejší umelci, aby sa dal pochopiť Ríman.

  31. ja viem ze ti “zivim” debatu

    ja viem ze ti “zivim” debatu ale neda mi.. nebudem k inemu pisat, len k tym lopatam/rylom (tymi to zacinas), lebo inak by to bolo na dlho, kedze kazda tretia veta mi ako uplny ci ciastocny nezmysel.

    zamyslel si sa nad tym co si pisal vlastne? je treba jednemu cloveku tri padla (3ks a tam nasli)?? plus sam pises ze charon mal aj tak jedno padlo navyse pre toho bez mince. pocul si uz o niekom kto by mal v hrobe padlo? a cln nebolo treba? a nakoniec si este priznaj ze vlastne stale nemas sajnu o tom ako lopaty a padla vtedy vyzerali.. ci sa snad mylim? ked clovek bez znalosti zacne spochybnovat nazor desiatok studovanych ludi co sa okolo tej hrobky motali s xy rokmi praxe tak mi to pride trufale…len tu podobnymi recami plnis tuto temu rozpravkami. 

  32.    Už som tu vpredu písal o

       Už som tu vpredu písal o dreve použitom v nábytku hrobky. Bol to tis, topoľ a červený smrek.  Tis má veľmi odolné drevo. U topoľa je to presne naopak, vplyvom poveternosti by z neho za 10 rokov nič nezostalo. No pretože potrebovali strom priemeru 1 meter na vysústruženie stolíka-jednonožky, iný strom ako topol na taký účel prakticky u nás ani nenašli, aby bol ľahký a nevyštiepoval sa pri sústružení. Trvanlivosť sa zvýšovala impregnovaním. Z hľadiska konštrukčného tie drevá teda dávajú zmysel.
        Ponúka sa však aj zmysel symbolický. Bohu podsvetia Hadesovi bol “zasvätený” strom cypriš (Cupressus). A pretože pod Tatrami naň nenarazili, môhol ho nahradiť náš strom tis (Taxus). Ako cypriš, tak aj tis sú podobné stálezelené ihličnany z rádu borovicotvarých. Tisu tu asi bolo dosť, keďže predošlí Kelti ho mali za posvätný a vysádzali ho. A tak si myslím, že v južnej Európe do hrobov vždy  použili (pokiaľ možno) drevo cyprišov, no drevený katafalk z tisového dreva, na ktorom ležal zomrelý v popradskej hrobke, bol iste dobrým symbolickým zadosťučinením bohu Hadesovi.
       A ten topoľ ? Prekvapilo ma, že aj ten je spojený symbolicky s Hadesom. Hades bol totiž tak trochu sexuálne náruživý, a obťažoval každú nymfu, čo mu prišla do cesty. Napr. by bol zviedol nymfu Minthé, ale v poslednej chvíli sa objavila žena Persefóna, a tá premenila nymfu na voňavú mátu (piepornú). Podobný osud stihol aj nymfu Leuké, tá sa premenila na biely topoľ. Teda topoľ v hrobke má i symbolický význam nymfy, ktorá očarila Hádesa. Náš tis (ako cypriš) a topoľ sa teda ocitli v ríši Hádesa vcelku pochopiteľne.
       Červený smrek (Larix) je tiež  z rádu borovicotvarých (Pinales). Preto sa cypriš dá nahradiť aj našim červeným smrekom, a ten je aj použitý na stavbu hrobky.
    Až príliš je stavba a vybavenie popradskej hrobky prispôsobená hádesovej ríši podsvetia, i v zmysle: Memento mori. Myslím si, že zomrelý bol výnimočný človek a bol obklopený dobrými priateľmi.yes

  33. keby ze prides s nejakou

    keby ze prides s nejakou super novou teoriou tan napisem ze si Mr. Fantastic, ale takto si len Mr. Fantasy.

    to je presne tak ze ked clovek chce, paralelu cohokolvek s tou svojou temou si iste najde…a vsetko ostatne je nepodstatne. verim tomu ze keby tam bolo nieco z brezy tak k tomu najdes nieco co by si si spojil s hadesom. velmi v tom nepokracuj nech nie si Mr. Fanatik

    p.s.: aj ta posledna veta..to je co?? co ak to bol hajzel co okradal a zabijal ludi. na tu dobu a aj vzhladom na jeho postavenie by ma to az tak neprakvapilo. nemal uctu a hned ako to bolo mozne mu niekto vyravobal hrob. vynimocny clovek si hlavne ty ;-)

  34. Benjo, nevieme nič o tom

    Benjo, nevieme nič o tom zomrelom pod Tatrami. Preto som prekvapený tvojim čiernym videním. Píšeš ako proletár, ktorý krivo pozerá na tých, čo majú “postavenie”. Ak máš malý plat, pousiluj sa. 

    Vo svojich príspevkoch píšem len tvrdenia, ktoré môžem dokázať. Všade nepíšem množstvo odkazov, lebo by príspevok bol dlhý. Predpokladám, že kto chce, si na Googli potrebné nájde. Nič nie je ľahšie, ako “vygoogliť” Hádesa, Cerbera, cupressus, ancient shovel, paddle,…. Viac sa dozvieš v anglicky písaných stránkach. Slovenských je ako šafránu, veď sám na sebe vidíš, že hľadaniu a písaniu nových súvislostí v dnešnom sofistikovanom svete nefandíš. Subjektívny názor uvádzam slovami ako: “myslím si…”, “pravdepodobne”, …a vždy vyplýva z kontextu. 

    Končím s poznámkou: k Hádesovi môžeš priradiť cyprus i topoľ. Brezu však budeš márne priraďovať.  devil

     

  35. ty si vytiahnes zo vsetkeho

    ty si vytiahnes zo vsetkeho len to co sa ti hodi. nejde len o postavenie co spominas, ale aj o dobu ako som uz pisal – a ty ocividne necital. vtedy pre tintitka v teplakoch nebol moc priestor ak si chcel ovladat ludi. “zahradnik” z pysnej princeznej to iste nebol. drsnejsi pohlad na jeho osobnost je na mieste.

     

    pises: “Vo svojich príspevkoch píšem len tvrdenia, ktoré môžem dokázať”  – tak mi dokaz ze pod tarami pouzili konkretne drevo prave preto lebo bolo “podobne” s tym co sa pouzivalo niekde v stredomori. a na tom si postavil cely tvoj posledny prispevok. tak sup sem s tym prosim.

     

    o tom pochovanom nevies nic len ty. a bolo tu toho popisaneho uz viac ako dost. keby si vedel, tak tie story sam zavrhnes ako nezmysly. napoveda: zameraj sa len na ten rozbor ktorym zitovali jeho povod, resp. kde vacsinu zivota zil a v akom style bol pochovany. nebol to ziadny riman na uteku ako si pisal. videl si vobec niekedy rimsku hrobku? a s tymi veslami si to korunoval cele. viac somarin nejdem ani dohladavat a necham ta na pokoji. co pises je cista fantazia, spekulacie, miestami az bludy. Naj, taras casto dve na tri a moj plat bude maly aj ked bude 5 ciferny.

     

  36.    Tis bol prakticky

       Tis bol prakticky rovnocenný cyprišu z hľadiska náboženstva, preto žasnem nad tvojou nevedomosťou. Bol vyhľadávanou drevinou v celej Európe. Viem, že ty by si naschvál urobil ten katafalk z vŕby. Pozri si:  http://www.liecive.herba.sk/index.php/rok-2011/382-5-2011/1153-tis-taxus-l-strom-smrti-alebo-zivota-1.html
    “…sa tis objavuje už od staroveku ako strom smrti alebo života vo všetkých náboženstvách a kultúrach. V Indii ho nazývali aj boží strom. Už v staroveku ho spájali s rôznymi božstvami. V starom Grécku to boli Erinye, duše zavraždených, ktoré samé pomstili svoju smrť. Zobrazovali sa s horiacou fakľou vraj z tisového dreva a hadmi vo vlasoch. Inou bohyňou, s ktorou sal tis spájal bola Hekaté, podsvetné božstvo strašidiel a kúziel. Tiež ju zobrazovali s fakľou v ruke a obtočenú hadmi, obyčajne v trojhlavej a trojtelovej podobe. Zároveň však bola ochrankyňou žien, pretože pomáhala pri pôrode. V antike bol tis stromom smútku a ozdoboval cestu mŕtvych do podsvetia. Možno konštatovať, že všetky národy, etniká alebo kultúry považovali tis za strom smrti, ale aj  strom večného života…”
    Benjo, vždy si to, čo napíšem, prečítaj aj 5x, lebo vidím, že nechápeš prečítané (je to typické ochorenie 40 percent Slovákov). Napríklad z mojej vety:
    “tak si myslím, že zomrelý bol v službách Ríma. Len v Ríme to boli všetko úplne samozrejmé veci. Kľudne môhol byť pod Tatrami na úteku.”
    si vyvodil, že: “nebol to ziadny riman na uteku ako si pisal.” 
    Veď ja ani netvrdím, že to bol Ríman na úteku. Ja si len myslím, že kľudne aj môhol byť Rímanom na úteku. Teda pol na pol. Dal som to ako možnosť, nie ako tvrdenie.
    Chlape, čo si ty vlastne za expert? Ja stále o hrobke, a ty stále o mne. devil

  37. este raz : “tak mi dokaz ze

    este raz : “tak mi dokaz ze pod tatrami pouzili konkretne drevo prave preto lebo bolo “podobne” s tym co sa pouzivalo niekde v stredomori. a na tom si postavil cely tvoj posledny prispevok.”

     

    akoze ten topol a smrekovec necham radsej na pokoji..radsej sa ta na ne nejdem uz nic pytat. a jasne ze tis bol stromom mrtvych…a co to ma spolocne s tym co ty pises o cypruse, hadesovi a rimanoch?? tis ako smutocna drevina bol ( a stale je ) pouzivany aj bez rimanov… a to uz od keltov a mozno este aj pred nimi. v nasich koncinach na to posmrtne lozko vela na vyber proste nebolo. tych ( posvatnych ) drevin spajanych s druhym svetom vela nie je. ja by som netvrdil ze vyslovene podla pouziteho tisu sa da hrobka priradit k rimanom ( na zaklade inych znakov ano ). je dost mozne ze viacero narodov strednej, zapadnej, severnej europy by si vtedy na to lozko zvolilo tu istu drevinu – tis.

    len male doplnenie k tomu tisu:

    “Možno konštatovať, že všetky národy, etniká alebo kultúry považovali tis za strom smrti, ale aj  strom večného života. Cesta do podsvetia bola lemovaná tismi. Tento zvyk sa uchoval v podstate dodnes. Najviac tisov je vysadených práve na cintorínoch, prípadne na iných pietnych miestach. V niektorých krajinách sa traduje, že tis vysadený na cintoríne vysiela svoje korene ku každému pochovanému. Tisy boli spájané s dňami, keď sa uctievali duše predkov, so zimným slnovratom, ale aj s dňami, ktoré oslavovali zber úrody.

    http://www.liecive.herba.sk/index.php/rok-2011/382-5-2011/1153-tis-taxus-l-strom-smrti-alebo-zivota-1.html

     

    a mala pripomienka…uz si si kukol na co prisli po rozbore zubov ze odkial bol ten chlapik? vacsinu zivota stravil niekde u nas na strednom svk. to pisem nielen kvoli tomu tvojmu napadu ze to bol “riman na uteku”, ale myslis ze on a ludia okolo neho niekedy videli cyprus ( strom )? skor by som povedal ze o nom ani nepoculi. a aj keby sme aj uvazovali ze kedysi davno pred tymto chlapikom rimania na nasom uzemi zaviedli zvyk pri kt.zamerne zamenili cyprus za tis..hmm..to je taka spekulacia ze az.ale to mozme takto spekulovat nad kazdou drobnostou ci nema suvis s tym a tym lebo sa to podoba na to a to a tamto. a prepojime vsetko so vsetkym tak to ako to robis ty.

     

    a myslim ze vyber dreva smrekovec ci topol bol ciste prakticky – v prvom pripade z hladiska trvanlivosti, odolnosti voci vode, v druhom z hladiska spracovania ( ale to uz tu tiez bolo pisane a aj ty si to uz myslim pisal ).

     

    a nazyvaj cypriš slovensky. ale len doma! tu uz nepis nic pls :)

     

    veru..ja stale o tebe…lebo ti chcem naznacit ( a uz neviem ako ) aby si uz prestal. takmer vsetko co treba k tejto hrobke vediet tu uz bolo napisane.

  38. Podľa vedúceho

    Podľa vedúceho archeologického výskumu Karola Pietu:
    “ Zachovali sa tiež časti ležadla, ktoré nesie antické črty, a je jedným z dôkazov, že neznámy veľmož pochovaný pod Tatrami mal blízko k Rímu. Možno slúžil v rímskej armáde, možno sa rád obklopoval vecami, ktoré napodobňovali štýl života vtedajšej spoločenskej elity. Veľkú radosť mali archeológovia aj z nálezu prívesku zhotoveného zo zlatej mince rímskeho cisára Valensa z roku 375, ktorý pomohol spresniť vznik hrobky do poslednej tretiny 4. storočia. …Jeho súkmeňovcom bol možno Vandal Stilicho, najväčší rímsky vojvodca tých čias. … A ako môžu návštevníci múzea so zatajeným dychom sledovať, vladár spod Tatier rád sa obklopoval prepychom a luxusom, ktorý si mohla dovoliť len spoločenská elita v Ríme.”
    „Vedci sa stále divia, že ľudia žijúci niekde pod Tatrami boli aktívnymi šíriteľmi prvkov antickej civilizácie. No mnohí barbarskí náčelníci boli v tej dobe rímskymi vojvodcami. Je pravdepodobné, že aj tento mladý muž slúžil v rímskej armáde. Naznačuje to spôsob výživy ale tiež konštrukcia hrobky. Je izolovaná rovnakým spôsobom, aký popisujú rímske stavebné príručky. Ide o nečakane pevné previazanie s civilizačnými centrami tej doby,“
    uviedol vedúci archeologického výskumu Karol Pieta.
    http://cestovanie.pravda.sk/cestovny-ruch/clanok/287152-slovensky-tutanchamon-stoloval-ako-hrdy-riman/
      a iné noviny…

    Ako sa to len hmýrí tým Rímom, že? Vo vídeu tam Pieta hovorí, že pôvod zomrelého je len prvotná hypotéza.

    A ten cypriš – predsa si ho nedali poslať od Jadranu, keď ho trebalo mať na druhý deň. Možno aj na utajenom mieste posledného odpočinku.  
    Preto benjo, ja som spokojný s mojím vyjadrením: “tak si myslím, že zomrelý bol v službách Ríma. Len v Ríme to boli všetko úplne samozrejmé veci. Kľudne môhol byť pod Tatrami na úteku”.  Len, čo s tvojím úmyselným klamaním? Najlepšie bude, ak si všetko ešte zo 3x znova a znova prečítaš. A neotravuj, potrebujem písať zas ku hrobke: o prehliadaných možných súvislostiach nálezu. Možno to kopu iných zaujíma.

  39. kde pisem ze hrobka nenesie

    kde pisem ze hrobka nenesie rimske znaky? a jasne ze to bol prisluhovac rima, alebo minimalne on a ludia okolo neho boli rimskou kulturov dost ovplyvneni…prekvapim ta ale to uz vsetci vedia. ty mas o tom zatial len domienku. halooo. ved sa zobud! co myslis ze na co prides?? ze objavis ameriku? opakujem ti…vsetko co zatial vieme uz napisane bolo. a to co caka na objavenie iste nezistis ty doma za monitorom.

    aby som ta uviedol do jadra nasej nezmyselnej debaty a neskakal si raz tam, potom zas inde- pisal si o tom dreve ze ako to suvisi s hadesom a rimom… ja ti tvrdim ze ina kultura ako rimska by tu hrobku a aj jej vybavenie postavila s velkou pravdepodobnostou z rovnakeho dreva. nemyslim ze to pouzite drevo hned znamena rim a hadesa tak ako si to rozoberal ty.

    nepis nic prosiiiim ta. som sa zlakol ked som cital ze nieco chystas dalsie. zial nemam moznost ta zmazat. este ze mam moznost sem nechodit ja aby si ma nevytacal.

     

     

  40.     Obrázok topoľa som tu už

        Obrázok topoľa som tu už dal, lebo priemer kmeňa s priemerom 1 metra sa len tak nevidí.

    Čo sa týka tisu, tiež mám šťastie sa s ním “spriateliť”. V chotári našej obce (v blízkosti Lietavského hradu) je “malá tisina“, v urbárskej hore. Pri ťažbe dreva (po vojne) sa zlikvidovali i tisy a teraz popri novo vysadených stromoch tu zas rastie pár kusov. Max.vek niektorých odhadujem na 70 rokov. Ťažko sa volne šíria, keď ich svietiace ihličie s kvietkami a potom červenými plodmi neuniknú pozornosti srniek.
       Tis je dosť “nevzhľadný”, má ďaleko od štíhlych vysokých smrekov, a bežní ľudia ho považovali za znetvorenú jedľu, za plevel, navyše jedovatý. Nešťastím tisu je i jeho typické rozkonárovanie sa. Kmeň sa rozdelí aj medzi päť vrcholcov. Pritom v dávnejších kultúrach tis fascinoval práve tými neustálymi výhonkami -ako symbolom nového života, ktorý sa derie na svetlo božie zo stárnuceho tvrdého dreva. Tieto konáre boli vhodné na tetivy lukov.
       Samotné miesto rastu “mojich” tisov je dosť tajuplné. Chodník vedie pod skalnou stienkou nad prudkým svahom. Tisy sú pod i nad chodníkom. Miesto pre bohov. Žiaľ, všetko už v tieni stromov a bez výhľadu, zrejme i bohovia tu dali adieus.
       Z jedného kýpteka (pníka) som si odrezal kúsok, aby som po vyleštení ukázal štruktúru dreva. Je zrovna čudne rastený, život sa tu s tými tismi nemaznal. Som možno po dlhom čase prvý, kto si ich považuje. Tis je výnimočný, a preto ho je málo.
    Slovania tvrdé drevo tisu nepotrebovali, do boja nešli s lukom a oštepom.  Preto ich opantala lipa. Ako stvorená na črpáky a iné vyrezávky. A pod voňavou lipovou korunou sa tak dobre odpočíva….Veď preto je na každom cmiteri.
    Tu je pár fotiek, ktoré som bol urobiť pre tento príspevok predvčerom:

    1. naj napísal/a:

          Obrázok

      [quote=naj]

          Obrázok topoľa som tu už dal, lebo priemer kmeňa s priemerom 1 metra sa len tak nevidí.

      [/quote]

      Ale vidí, vtedy možno aj pod Tatrami.

      [quote=naj]

          Nešťastím tisu je i jeho typické rozkonárovanie sa

      [/quote]

      Ako kde, v parkoch skôr hej, v tisinách skôr nie.

      [quote=naj]

          Tieto konáre boli vhodné na tetivy lukov.

      [/quote]

      Možno u slovanov, my tatári sme dávali prednosť splietaným črevám laugh.

      [quote=naj]

          Som možno po dlhom čase prvý, kto si ich považuje.

      [/quote]

      Asi druhý, Plavno a Harmaneckú tisinu poznám ako vlastné boty. Ale najkrajšie tisy sú asi v Túfnej.

       

      Raz darmo vidieť vplyv Titusa (ale určite nie Lívia), je to také metafyzické, ale nakoniec prečo nie, celkom dobre sa to číta. Občas na zamyslenie, občas na vytočenie, ale určite úsmevné, chce to len trochu nadhľadu.

       

       

  41.    Je zaujímavé, že na

       Je zaujímavé, že na výstave nie sú vystavené tie tri “zlodejské lopaty”. Pritom “zlodejská sekera” je tam vystavená. Tie “lopaty”, vyzerajúce ako veslá (pádla), sú kľúčové pri objasnení toho, čo sa dávno v hrobke udialo. Už ich materiál by veľa napovedal. Aj anamnéza je vpísaná do ich povrchu: opracovanie, škrabance, vryté zrnká piesku, miesta opotrebenia, … Na 90-percentné zhodnotenie – že čo sú to za “čudá” – stačí už lupa. Pritom to vôbec nemusia byť veslá, rovné drevené lopaty sa používali už vtedy pri pečení chleba. Teda zlodeji asi najprv ukradli niekomu tie pecné lopaty, a potom nimi vykradli hrob.
    Jedno je ale isté: tie lopaty nie sú na prácu v teréne.
    Veď doba železná tu zúrila už 1000 rokov.  Ak sa niekto nezmôhol na železnú lopatu (o váhe 1 kg), tak ako môže zanechať v hrobke možno 3 kg-ovú sekeru len tak? S krumpáčom (motykou) zlodeji odišli?. A možno aj s nejakou kovovou lopatou.
    Takúto drevenú lopatu by kopáč zničil po každých troch hodinách práce. Ak je tenká (a široká), tak nevydrží ani hodinu. A naberie len krumpáčom  porušenú zeminu. Pritom výroba takejto lopaty v tej dobe nebolo nič ľahkého, lebo doska nebola bežne dostupná ako dnes, zvlášť ak mala byť  tvrdá pevná dubová.
    Obrázky lopát nie sú dosť presne nakreslené, a líšia sa od skutočného tvaru. Viď fotomontáž (obrázky sú bežne na internete). Pre mňa sú nepochopiteľné ich fľaškovité plecia. Videl už niekto lopatu do terénu s fľaškovitými plecami? Preto tie “lopaty” tak túžim vidieť na vlastné oči. No život robí naschvály….

  42.      tatar, dík za

         tatar, dík za upozornenie, a vzdávam sa -som druhý. S tou tetivou som urobil riadný prešľap. Ale som rád, že nás je viac v pozitívnom vzťahu k tisinám. Bežne sa o slovenských tisoch a tisinách akosi nič nepíše.

  43. V Kežmarku vyhotovili nový

    V Kežmarku vyhotovili nový katafalk, okukaný z hrobky Poprad-Matejovce. Prevedenie vyzerá veľmi dobre. Vzhľadom na dôležitosť, vážnosť a jedinečnosť nálezu, by som však na repliku uprednostnil ten materiál z tisu. To potrebné množstvo je tak malé, že sa vystačí povedzme z dvomi tenkými 50-ročnými tismi. Pri 10-tisícových počtoch tisov v Harmaneckej doline, a kántrených jedincoch v mnohých dedinských horách (viď príspevok vyššie), je šetrenie tisu (pre tento jedinečný prípad) nie na mieste. Katafalk z tisu by totiž mal dušu, na rozdiel od náhradného materiálu. Tou dušou je mýtus dávnoveku.

    http://www.podtatranske-noviny.sk/2014/05/2589/

    http://www.youtube.com/watch?v=snvfuIv556g

  44. V článku sa píše: “….Zatiaľ

    V článku sa píše: “….Zatiaľ sa totiž nepodarilo nájsť taký zdravý a mohutný topoľ, aby sa dala vysústružiť replika stolíka pre veľmoža. „Stolík má priemer 93 centimetrov. A už dnešné topole s priemerom 30 až 40 centimetrov majú v prostriedku zhnité jadro,“….”
    Opak je pravdou, topole sú zdravé, ale ľudia sú zhnití. Napríklad, pred 2 mesiacmi sa “zrúbal” topoľ (5 km od Lietavského hradu), ktorého peň v tvare elipsy meria 1,2 x 1,5 m. Keby som bol vedel, že na stolík z hrobky niet materiál, bol by som jeden špalek pre takýto účel vypýtal od majiteľov topoľa. A ľudia sú zhnití preto, lebo takýto raritný zdravý kus (ako vidieť na foto) topoľa skolili na brehu Rajčianky. Peň som išiel odfotiť na popud z prečítaného článku, čo tu avízoval vlčik-tlčik.
    Topoľ je rýchlorastúca drevina, po 40-tich rokoch dosahuje už priemer kmeňa 1 meter. Ak natrafím na nejaký jeho výrub, dám avízo popradskému múzeu. yes
    Čo sa týka sústruženia, pred rokom som bol aj ja fascinovaný tým priemerom stolíka. No, to bol povedzme problém na území dnešného Slovenska, nie v Ríme a okolí. Aj dnes by sa takýto priemer točil na karuselovom sústruhu, kde os otáčania obrobku je zvislá. Tak ako u hrnčiarského kruhu. Veď uchytiť trištvrte kubíkový kus dreva horizontálne medzi klasické dva hroty sústruhu a roztočiť ho, to by si každý koledoval o dolámané kosti.  Robili sa až 1 m vysoké hlinené sudy na víno na hrnčiarskom kruhu (pod Vezuvom boli také sudy zasypané v roku 70 a dnes vykopané). No a namiesto hliny tam nasadiť kus dreva a pomaly z neho pri rotovaní uriezať, by napadlo isto každého.
    Sústruh sa používal aj pri výrobe bronzových vedier, aké bolo i v hrobke. Takéto vedrá (tzv.Hemmoor) popísal a systematicky utriedil H.J.Eggers ešte v roku 1951. Naše vedro je typ 63, a veľa má čo povedať napr. k datovaniu, ale o tom inokedy. Niektoré typy sa odlievali a potom sústružili. Ovládali (už v roku 200) aj “vyťahovanie” z plechu, vlastne tvárnenie. Na tvrdom dreve uchytenom medzi hrotmi sústruhu vytvarovali bronzový, alebo strieborný plech do tvaru nádoby valčekovaním. A to nehovorím o sústružení tisícok drevených kolies so spicami pre vozy. Každé koleso má vysústruženú hlavu (náboj) kolesa. Archeológovia by nám mali pripraviť obraz civilizovaného staroveku, a nie akýsi úbohý pohľad na úbožiakov, neschopných si zaviazať šnúrky na topánke. No, pred rokom som mal ešte celkom zlý pohľad na starovek. no

  45. Myslím si, že v dobe rímskej

    Myslím si, že v dobe rímskej vôbec neboli odkázaní na potrebu výkonných sústruhov.  Pri pohľade na korintské stĺpy mi je jasné, že dosiahnúť rotačný tvar z kameňa a či dreva nebol pre nich problémom. Stačilo im na to dláto a vedomostí z geometrie. Nakoniec  dobrúsením a dohladením dosiahli dokonalý tvar valcovej plochy.
    Drevorezbár mi potvrdil, že okrúhly stolík aký bol v popradskej hrobke, sa dá urobiť bez sústruhu. Jednoducho by uberal a uberal materiál ako pri soche. A symetriu rotačnej plochy mu je ľahšie dodržať, ako keď má dodržať na soche nos a uši na presnom mieste. Šablóna profilu stolíka všetko uľahčí.

    Ak je okrúhly stolík z hrobky jedinečný, tak nebol robený sústružením, ale dlátom. Do topoľa ide dláto práve tak dobre, ako do lipy. 

  46. Na podstavci aj na stole je

    Na podstavci aj na stole je tolko ornamentov v pravidelnych kruzniciach, ktore su este aj vystupujuce z povrchu a zaoblene, ze by som sa cudoval ak by to robil niekto dlatom. Nevravim ze by sa to dlatom nedalo urobit, uff..ale ta robota… to ako keby si isiel po vodu s lyzickou namiesto vedra. S dlatom si to neviem dost dobre predstavit… prilozit sablonu, uhlomer ci kruzitko…odlabat kus dreva…zase prilozit a zase… a tak dalej. A nemozes sa pomylit. Dodrzat na podstavci rovnaky uhol zo vsetkych stran a aj vyduty tvar stola aby bol po celej ploche rovnaky – to chce podla mna sustruh. Je tam proste privela geometrie, t.j. presnych zaobleni a uhlov a priemerov vsetkych tych kruznic. Vies Naj..my ten stol nemame k dispozicii na preskumanie ( ci je ozaj tak presny ako pisem ja teraz, aj ked z fotky mi pride naozaj ako spracovany s velkou presnostou – vid foto ), preto je lepsie verit tomu co povedia ti, co s tym robia ( a opakujem sa – studovali to roky rokuce ). Je aj celkom pravdepodobne ze na tom dreve pod mikroskopom vidno doteraz stopy po obrabani sustruhom.
    Nevies si predstavit taky velky sustruh, ale ja si neviem predstavit ze pohli pred 3000rokmi 400 tonovou skalou..a predsa sa tak stalo. Zadaj do google „ancient lathe“ a daj obrazky… hociktory sustruh si zvac 2x a odrazu mozes robit aj velke veci, nie len do priemeru 50cm.

     

    S tym katafalkom z tisu..hm, veru v doline v Harmanci je vraj tych tisov cca 200tisic, par by sa obetovat dalo, ale kedze je to zakonom chranene,hm… zase by niekto musel vybavovat povolenia na vyrub a ktovie co dalsie ( – ochranari, st.lesy, mozno aj ministerstvo, netusim – a to sa asi nikomu nechce ) a aj prasule naviac by to stalo, ktorych muzeum ocividne nema navyse ( praca pilcika, samotne drevo, preprava z A do B, atd ). Ale davam ti tiez za pravdu ze na takuto vec by sa mohli spucit a dat tej vystave vacsi lesk/smrnc. A s tym topolom na vyrobu stola detto…tam uplne suhlasim. Keby velmi chceli, iste najdu topol pozadovanych rozmerov ( pekny pnicek si odfotil ). Ale zase by niekto musel chciet robit nieco navyse.

     

    Ale fajn postrehy nech je zaver akykolvek ;-) ovela lepsie ako s tymi padlami.. :-D zial nam sa taketo teorie prakticky nedaju overit..ale aj tak myslim ze na 99,99% nemas pravdu :)

  47. Ak by rotoval 90 cm-ový

    Ak by rotoval 90 cm-ový priemer topoľa, tak by pri potrebnej reznej rýchlosti 10 m/sec. (mäkké drevo) musel mať otáčky cca 240 za minútu (4 otáčky za sekundu, sústruženie na priemere okolo 80 cm).
    A musel by mať otáčky cca 900 za minútu (15 otáčok za sekundu), pri sústružení na priemere okolo 20 cm. Pri menších otáčkach ako sú predpísané pre daný priemer sa “zakusáva” dláto do obrobku. Ale s veľmi ostrým dlátom, veľmi malou trieskou a hlavne veľmi malou medzerou podpery dláta od obrobku sa aj tak dá sústružiť.
    Problém u tohoto stolíka je ten, že je z jedného kusa. Keby išlo sústružiť zvlášť noha a zvlášť doska stola, dosť by sa sústruženie zjednodušilo. 
    Samozrejme, každý, kto by to išiel sústružiť, by si pripravil polotovar stolíka. Odsekal by čo najviac prebytečného materiálu, nechal by si prídavok na sústruženie cca 2 cm, a taký (skoro hotový) stolík by upnul do sústruhu a jemne dokončil na hotovo.
    POHON SÚSTRUHU vodným kolesom, alebo ručne. Tu ide o problém dosiahnutia potrebných otáčok obrobku. Či vodné koleso, či ručná kľuka, dosiahne len 1 otáčku za sekundu. Prevody do rýchla vtedy nik nepotreboval. Nenatrafil som zatial na nejaký článok o prevodoch otáčok z konca  Rímskej ríše.

    Na obrázku som “zostrojil” sústruh drevenej, 100-percent reálne zhotoviteľnej  konštrukcie v podmienkach roku AD400. Železný podperný hrot a tiež unášací trojzubec nebol v tej dobe žiadný problém vykovať. Prevod z vodného kola na sústruh som zatial radšej neurobil, lebo by som si vymýšľal. Robustnosť je na mieste, lebo sústruh musí byť veľmi tuhý.
    Stále tu je to jednoduché riešenie: ten polotovar pre sústruženie s prídavkom 2 cm na úber, dokáže dofinišovať dobrý drevorezbár na čisto. Veď drevoryt je jemnejšia práca, ako nejaké pravidelné drážky na doske topoľového stolíka, nie? Možno tie sústredné kruhy na stolíku vyrezal prvý umelecký (drevo)rytec na svete, ani o tom nevieme.
    Na druhej strane, keby stolík bola vyrezávaná špecialitka, zlodeji by ju boli zobrali. Asi nemali zmysel pre umenie. Hlava nebožtíka mala pre nich vyššiu cenu.

    P.S. nakoniec som našiel aj “palcový” prevod, predchodcu evolventného ozubenia, preto tretí obrázok je dodatočne pridaný o deň neskôr. Je dosť skreslený, je v perspektíve.

  48. Predsa len kvôli predstave,

    Predsa len kvôli predstave, ako sa sústruží 100 kg kus dreva, tu dávam video. Myslím, že po jeho zhliadnutí budú šance pre rozhodovanie o spôsobe výroby okrúhleho stolíka z hrobky dosť vyrovnané. A síce pre variantu SÚSTRUŽENIA a pre variantu REZBÁRSKU. Ja som pre variantu rezbársku.

                                                                                 https://www.youtube.com/watch?v=1PMEJ7rirso

     

     

  49. A dá sa vobec podla nejakých

    A dá sa vobec podla nejakých znakov určit kde bola spodná voda pred 1600 rokmi? Alebo v akom ročnom období bola hrobka kopaná, predpokladám že zima to asi nebola :) A viete ako dopadla konzervácia predmetov? Sú od toho nejaké výstupy publikácie? Dakujem :)

  50. ako je pisane v uvodnom

    ako je pisane v uvodnom clanku “projekt konzervácie je naplánovaný až do roku 2016”. takze na ucelene vystupy si zrejme este pockame. ale tych clankov, reportov a rozhovorov je na nete dostatok. a tie detaily vyskumu zrejme publikovane aj tak nebudu. snad nieco vydaju k tomu o rok… a vlastne aj ti nemci zrejme o tom pravdepodobne vyprodukuju nejaku publikaciu. rozhodne by to mohli dat co najpresnejsie…mohlo by to byt zaujimave citanie.

    s tou spodnou vodou…ja si myslim ze to sa neda urcit ze kde bola pred 300-800-ci 1600 rokmi. ono ta voda aj tak kolise hore-dolu uz len podla mnozstva dazdov a suchych dni. ta hrobka mala tu “izolaciu” po stranach takze voda ( bahno) sa tam dostavala, ako sa uvadza, cez tu vykradacsku chodbu z povrchu – teda zo zaciatku ( prve desatrocia ), potom iste aj ta ochranna vrstva musela povolit a voda tam uz zrejme isla zo vsetkych stran. takze v hrobke nejde, alebo neslo, len o spodnu vodu ( vrchna cast hrobky sa nasla 2,5m pod povrchom ).

    a kedy ju kopali je pekna otazka..zaujimalo by aj mna co by na to povedal odbornik. nasli sa dnu nejake orechy..tie dozrievaju v lete..ale tiez sa daju skladovat cele mesiace. mozno ak sa nasli nejake bobule v miskach tak to by bolo dobre voditko. aj podla oblecenia co mal na sebe by sa dalo usudzovat ci islo o zimu…ked ich pochovavali “se vsim-vsudy” tak by ho v zime zrejme prikryli nejakou kozusinou alebo by mal riadne hunate kozusinove cizmy. iste by ho v januari nepochovali len v rimskych sandaloch. ale neviem co na nom vlastne nasli obute. mozno to niekde bolo spomenute..neviem. inak nevidim problem pochovavat ludi aj v zime :)) smrt si nevybera rocne obdobie. len sa “prezivsi” viac namakali pri kopani.

     

  51. Reakcia na článok:

    Tiež si

    Reakcia na článok:

    Tiež si myslím, že zomrelý pochádzal zo severozápadného Slovenska, lebo aj ja stadialto (z okolia Žiliny) pochádzam. A tiež som dobre živený a tiež som podstupoval vo svojom živote značnú fyzickú záťaž. Asi mám s ním aj rovnakú DNA, čo sa možno niekedy potvrdí, až budem mať čas.
    Pôvodné obyvateľstvo Žiliny boli “Germáni” – Silingovia. Dokladovaní boli síce až o 600 rokov neskôr ako pochovali nášho zomrelého, ale ani kontinuita nie je vylúčená. Tým by som vysvetlil veľkú koncentráciu “roduverných” Slovákov v okolí Žiliny. Títo Slováci totiž nie a nie ovládnuť Germánov počas rokov 600 až 1400 AD, kým im k “obnovenej” prevahe nad Germánmi nedopomohol v roku 1381 Ľudovít Veľký z Anjou pozitívnou diskrimináciou. Z toho prameniaca nervozita tunajších Slovákov (aj mňa) sa prejavuje dodnes búchaním päsťou do priedušiek.
    Preto peniaze na ukazovanie Germána (ako archeologicko-historickej  perly) sa budú ťažko zháňať. Národné a sociálne cítenie Slovákov severozápadného Slovenska, vychádzajúce z hypothalamických protigermánskych archetypov (C.G.Jung) vývinom budovaných stáročia, nerezonuje s takýmto archeologicko-muzeálnym projektom. Riešenie problému je jednoduché, na čo každý príde hneď sám.
    A teraz bez irónie: dať zo 2 milióny eur na menšie mauzóleum je v podstate hračka pre hociakú vládu hociakého štátu. Tak, čo myslíte, kde je potom pes zakopaný?  devil

  52.    V príspevku  #50  sa

       V príspevku  #50  sa píše:

        “Hrobka môže byť aj zaujímavým dôkazom toho, ako dopadla hra človeka s prírodou za tých 1 600 rokov. To, že kedysi bolo pod Tatrami oveľa zdravšie prostredie ako dnes, dokazuje aj drevo, z ktorého vyrobili nábytok do hrobky. Zatiaľ sa totiž nepodarilo nájsť taký zdravý a mohutný topoľ, aby sa dala vysústružiť replika stolíka pre veľmoža.”

         Tak je tu príležitosť:  – Na Slaneckej v Košiciach padlo 28 topoľov, stavajú Kaufland a Galériu.

     

    http://kosice.korzar.sme.sk/c/7711433/na-slaneckej-v-kosiciach-padlo-28-topolov-stavaju-kaufland-a-galeriu.html?ref=trz

     

    Nejaký vhodný topoľ sa tam možno nájde na ten stolík do popradského múzea.

  53.    Keď som v stánku zbadal

       Keď som v stánku zbadal časopis Historická revue, venovaný Rimanom na Slovensku, poskočilo mi srdce radosťou. Veď od výstavy “nábytku” z hrobky germánskeho náčelníka v Poprade uplynuli skoro 2 roky, a čert by v tom bol, aby niečo o tej hrobke v časopise nebolo, nie? A malo by byť preto, lebo hrobka má predsa na 90 percent rímsky design. Tých zbývajúcich 10 percent pripadá na samotného zomrelého aj s oblekom.
       No, a veruže ani slovko o hrobke tam niet. S Rímanom germánskeho pôvodu sa asi môžme rozlúčiť. Alebo sa žiadný archeológ necíti na to, aby zaujal nejaký názor, čo si o hrobke myslí? Tá opatrnosť ma trochu prekvapuje.
    Napríklad pri 26-om názore na podstatu a zmysel Stonehenge, či Egyptských pyramíd, nikomu hrebienok z hlavy nespadne. Pri hrobke z Popradu-Matejoviec, by asi mylný názor posunul archeológa do nechcenej spoločnosti konšpirátorov. Ja si pritom myslím, že konšpirátorstvo je odpoveď na nudu. Začnite nudiť, a nejaká konšpirácia je na svete.
       Ale prekvapenie ma čakalo aj hneď po obrátení prvej strany časopisu. Po bojovne naladenom úvodníku nasleduje list sponzora časopisu, že prestáva sponzorovať združenie SAHI, aj tento časopis, lebo…….

    Čaká nás teda ešte väčšia “archeologická nuda” ?

  54. Tento týždeň, 30.septembra si

    Tento týždeň, 30.septembra si pripomíname úmrtie sv. Hieronýma, učiteľa Cirkvi. Pri tejto príležitosti ma zaujala jeho doba života. Tá sa práve prelína s dobou pochovania niekoho do “našej” hrobky v Matejovciach pri Poprade (zatiaľ cca 385 AD).
    Toto meno má v gréčtine význam: sväté meno. Je patrónom žiakov, študentov, učiteľov, teológov, vedcov.
    Narodil sa v Dalmácii, žil v rokoch 340 – 420. V “inkriminovanom” roku 385 začal žiť vo Svätej zemi. Ináč jeho život bol veľmi pestrý, v mladosti “nemravník”, v starobe svätec a rozbehal sa po celej ríši. Preložil Bibliu z hebrejščiny do latinčiny a táto potom nahradila Italu – najstarší preklad Biblie v latinčine.
    Mňa zaujalo jeho 7 vrstovníkov, napospol neskorších učiteľov Cirkvi. Inak aj nazývaných tradičných Cirkevných otcov. Všetci títo sa zaslúžili o zánik ariánstva. Ariani pokladali Ježiša za čestného, ale bežného človeka, tak, ako majú moslimovia Mohameda.


    Atanáz, biskup                       296 – 373
    Bazil Veľký, biskup,               330 – 379
    Cyril Jeruzalemský, biskup    315 – 386
    Gregor Naziánsky, biskup     329 – 389
    Ambróz, biskup,                     339 – 397
    Ján Zlatoústy, biskup             350 – 407
    Augustín, biskup                    354 – 430

     

    Horlivým pričinením týchto kazateľov a skonom ariánskeho cisára Valensa na bitevnom poli (378), vo východnej ríši nastal úpadok arianizmu. Nastupujúci Theodosius nariadil bojovať s heretikmi.
    Dá sa predpokladať, že zomrelý v našej hrobke nosil tam nájdený prívesok z mince s obrazom cisára Valensa (alebo mu ho jeho verní k nemu v hrobe uložili) – ako znak stúpenca arianizmu. Iný význam či symboliku sa pre taký prívesok ťažko nájde. A výbava hrobu ukazuje zas na pohanský obrad. Jednoducho: z kresťanského  hľadiska sú to zbytočnosti. V dobe pohrebu už oficiálne platil (od 380) slávny edikt Cunctos Populos, v ktorom bola nikajská podoba kresťanstva ustavena za štátne náboženstvo. Cisár ním svetu oznamoval, že za opravdového kresťana je pokladanýn len ten človek, ktorý vyznává vieru ktorú Rimanom odovzdal apoštol Peter.
    Dívať sa na našu hrobku iba z remeselného hľadiska je pre dospelého človeka veľmi, ale veľmi nudné. Bohatstvo tejto hrobky spočíva v odkaze na veci medzi nebom a zemou. A také veci tvoria skutočnú históriu – matku múdrosti.
    Teda kto bol zomrelý, ktorý musel o Atanázovi, Bazilovi, Cyrilovi, Gregorovi, Ambrózovi, Jánovi, Augustínovi a hlavne Hieronymovi počuť? Dnešné obavy z miešania kultúr sú iba slabým odvarom toho, čo musel prežiť zomrelý z hrobky v Matejovciach. Zatiaľ viem, že Vandal to nebol.

  55.    Tak tu máme okrem hrobky

       Tak tu máme okrem hrobky “slovenského Tutanchamóna” z Popradu-Matejoviec,  do povedomia stále viac a viac sa  tlačiacu (z médií) – aj hrobku pravého egyptského Tutanchamóna.
    Archeológ Nicholas Reeves sa dopracoval k presvedčeniu, že za severnou stenou Tutanchamónovej pohrebnej komory leží zamurovaná jeho mamka Nefertiti. Stačí len vybúrať otvor do jej komory. Bude to ale ťažké rozhodovanie, keďže na tej stene je zobrazený tu ležiaci 19-ročný faraón  – akože na koberci u jeho božstiev.
    Nie je ale 100 percent isté, že by Tutanchamónová  mama Nefertiti vôbec mala hrobku, keďže sa po nej prepadla zem po rozporoch s manželom Achnatonom.
    Nakoniec osud sa zachoval spravodlivo: Tutanchamónová neporušená pohrebná komora s vedľajšou komorou-klenotnicou, je nám dobrou náplasťou za pochybenia jeho rodičov.
    Ja ale nepripomínam jeho hrobku len tak.
       V týchto dvoch neporušených komorách sa nachádza okolo 20 vesiel. Áno, toľko drevených vesiel do vody. Položených na podlahe komory okolo sarkofágu ich má byť 11, a pri asi 6 modeloch lodí v klenotnici je ich asi 10. Sú to tzv. steering oars, teda kormidlové. Faraón nemôže pádlovať.
       Napomôcť zomrelému v staroveku, či v antike, úspešne sa vysporiadať s putovaním v podsvetí, vyžadovalo mať tam pri sebe poruke voz, loďku, alebo koňa. Výpravnosť takýchto statkov v antických hrobkách odzrkadľuje postavenie zomrelého, ale aj vernosť mýtu. Bežnému človeku na to stačil napr. malý peniaz, ktorým zaplatil “turistickú triedu” :). Mýtus o podsvetí sa dedí od Egypta, cez Grécko po Rím (pohanský aj kresťanský). Mení sa len slovník a funerálna prax. Ako kresťana ma tiež čaká posledný súd na onom svete, podobne, ako Egypťana súdil na onom svete milosrdný Osiris (Usir). Len kresťan sa (konečne) na onom svete už nevozí, neplave a necvála. Náš Svätý Peter to vyriešil teleportovaním :).
    A tak tu pripomínam zas tie “nešťastné” veslá z hrobky Poprad. Som jediný na svete, ktorý ich nepovažuje za lopaty ale za veslá. To aj preto, že nejeden mozoľ som od lopaty v živote dostal.

    Na obrázkoch sú Tutanchamónové veslá. Bohovia ho milovali, keď mu dopriali pokoj.

  56. Ďalšia replika mobiliáru z

    Ďalšia replika mobiliáru z kniežacej hrobky z Popradu – Matejoviec zo 4.-5. storočia je na svete. Je ňou okrúhly, sústružený stolík,  zhotovený z topoľového dreva. Pôvodné časti  stolíka v hrobe boli zložené z troch častí. Zachovala sa len vrchná časť a podstavec, stredná časť chýbala. Prehĺbená doska naznačovala, že mohol slúžiť ako umývadlo alebo ako misa na potraviny, napr. ovocie.

    Viac tu:

       http://www.suskk.sk/news/zhotovenie-replik-artefaktov-z-kniezacej-hrobky-zo-4-5-storocia-pokracuje/

     

Nie je možné pridávať komentáre.