V Čiernych Kľačanoch našli pravekú osadu

Obrázok k článku, zdroj: net

Osadu starú 7000 rokov sa podarilo objaviť v Čiernych Kľačanoch v okrese Zlaté Moravce. Pochádza z doby kamennej – neolitu, teda približne z roku 5000 pred naším letopočtom. Praveké sídlisko sa podarilo zistiť geofyzikálnym prieskumom. „Okraj náleziska sme zachytili už pri výskume, ktorý sa robil v súvislosti s výstavbou rýchlostnej cesty R1. Tento rok sa robil geofyzikálny prieskum, budúci rok sú v pláne aj terénne výkopy,“ informoval agentúru SITA riaditeľ Archeologického ústavu SAV v Nitre Matej Ruttkay. Osada bola ohradená palisádou, ktorá pozostávala z plota alebo stĺporadia. Za palisádou bola priekopa. „Podarilo sa zistiť pôdorysy niekoľkých desiatok domov,“ povedal námestník riaditeľa Ivan Cheben a doplnil, že ešte rozsiahlejšia osada z doby kamennej sa našla v neďalekých Vrábľoch.

Čierne Kľačany potešili archeológov už aj v minulosti. Pri výskume v súvislosti s výstavbou rýchlostnej cesty R1 tu našli rozsiahle stredoveké pohrebisko z 11. storočia s viac ako dvoma stovkami hrobov. Bolo to radové pohrebisko pospolitého ľudu. V hroboch boli napríklad súčasti odevu, keramika, bronzové prstienky, železný nožík, náušnice, sklenené a kostené koráliky. Našli sa aj mince z čias uhorských kráľov Šalamúna a Ondreja I., teda z druhej polovice 11. storočia. Ešte v roku 1974 sa pri Čiernych Kľačanoch podarilo objaviť vzácnu pyxidu zo slonovinovej kosti. Škatuľku s vekom vyrobili v Byzancii v piatom storočí a je na nej rovnoramenný kríž. Podľa rozšírenej teórie ju k nám priniesli vierozvestcovia Cyril a Metod ako dar veľkomoravskému vládcovi Rastislavovi.

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Pri výstavbe R1 našli archeológovia 300 hrobov

Vyše 300 hrobov dávnych obyvateľov okolia Nitry už našli archeológovia pri výskumoch súvisiacich s výstavbou rýchlostnej cesty R1 v úseku Nitra – Tekovské Nemce. Najväčšie je v Čiernych Kľačanoch a pochádza z 11. storočia. Z rovnakého obdobia pochádzajú aj hroby v Tesárskych Mlyňanoch, kde je okrem toho aj pohrebisko z doby sťahovania národov. Menšie pohrebisko najnovšie archeológovia objavili v Selenci. Okrem toho nachádzajú po celom úseku budúcej cesty roztrúsené hroby z rôznych dôb.

V Nitre možno vidieť výsledky 70-ročnej práce archeológov

Výstavu, ktorá prezentuje výsledky 70-ročnej práce slovenských archeológov, otvorili v piatok 3. júla 2009 v Ponitrianskom múzeu v Nitre. Zastúpené sú všetky najdôležitejšie lokality, ktoré skúmal Archeologický ústav (AÚ) SAV v Nitre počas 70 rokov svojej existencie. “Návštevníci môžu vidieť nielen nálezy z posledných rokov, ale aj staršie významné predmety, ktoré doteraz neboli ukázané.. Prvýkrát sú tu napríklad súborne vystavené zlaté šperky z doby bronzovej z Barce, Spišského Štvrtku a Nižnej Myšle,“ povedal pre agentúru SITA zástupca riaditeľa AÚ SAV Karol Pieta.

Odpovede

  1. …ona sa to javí ako čistý

    …ona sa to javí ako čistý nezmysel, zrejme aj nezmysel to je, ale aby sme to mohli tvrdiť muselo by sa dokázať, že ten slon zomrel neskôr ako tu boli tí dvaja pyxidonosiči. Ak tu boli, mohli doniesť hocičo nielen syfilis, hocičo, čo bolo   v tom čase už vyrobené. Teda mohli by doniesť aj niekoľko storočí starú pyxidu. 

    Teória, ktorá je skôr teológia by sa nemala šíriť štátom, v štáte, ktorý podľa ústavy nie je naviazaný na žiadnu ideológiu a náboženstvo. 

    Škatuľku s vekom vyrobili v Byzancii v piatom storočí a je na nej rovnoramenný kríž

    Kedy a kde ju vyrobili? Čo na nej je?

    Tá teória o prinesení je len terciálna záležitosť, ako by povedal starý uj.

  2. …alebo tam tá pyxida mohla

    …alebo tam tá pyxida mohla už nejaký čas (kľudne aj pár storočí) ležať.

  3. Chápem, veď koniec koncov

    Chápem, veď koniec koncov názov, ktorý si dal diskusií, je viac než výstižný…

  4. nezaoberám sa tým, či ležala

    nezaoberám sa tým, či ležala v zemi, či stála v turkami vyrabovanom kostole, či ju vlastnili slovania, bizantínci, rimania, či sa dostala na územie dnešného Slovenska ako dar, lup, osobné vlastníctvo prišlého. Nezaoberám sa ako sa do zemi dostala, či ako hrobová výbava, poklad, alebo strata.

    Mne najviac vadia manipulácie okolo samého predmetu, ktorý existuje, a teda popísať ho nie je problém. 

    Torzo z pyxidy vydávať za pyxidu (respektíve jej nepodarenú rekonštrukciu)? Nasadiť jej kríž, dokonca rovnoramenný? Vyrobená v Bizancii? Import na územie Veľkej Moravy?

    …a ešte mi je divne, že tá lebka nájdená pri pyxide sa stratila. Hádam nie z dôvodu, že bola umelo deformovaná? To sa u slovanov nenosilo.

     

     

Nie je možné pridávať komentáre.