Ukrižovaný Kristus z kostola sv. Kríža upútal aj v Paríži

Hlavný oltár Baziliky minor sv. Kríža (www.fara-kezmarok.sk)

Hlavný oltár z kostola sv. Kríža z baziliky minor v Kežmarku sa vďaka levočským reštaurátorom ukázal vo svojej pôvodnej kráse. Takmer šesť rokov trvali práce na záchrane a obnove oltára, ktorý je skladačkou rôznych období od gotiky 15. storočia až po neogotiku druhej polovice 19. storočia. Najvzácnejším dielom celého oltára je ústredný kríž s Ukrižovaným, ktorý je dielom Majstra Pavla z Levoče. Ústredný kríž z oltára bol hlavným exponátom výstavy slovenského gotického umenia v Paríži „Zlatom a ohňom“ na prelome rokov 2010 a 2011 „a myslím, že zožal veľký úspech, takže očakávame väčší prílev turistov zo zahraničia,“ uviedol člen hospodárskej rady kežmarskej rímskokatolíckej farnosti Jaroslav Grochola.

Obnova hlavného oltára v bazilike minor v Kežmarku sa začala už v roku 2005, kedy začala opadávať polychrómia z oltárnych krídel. „Našou úlohou bolo zabezpečiť záchranu jednotlivých vrstiev, aby v ďalšom období nedochádzalo k degradácii,“ uviedol vedúci Oblastného reštaurátorského ateliéru v Levoči Ivan Tkáč. V rokoch 2006 a 2007 vykonali reštaurátori komplexný reštaurátorský prieskum oltára. Samotná obnova oltára sa začala v roku 2009 a trvala až do Veľkej noci 2011, kedy ho mohli veriaci i návštevníci baziliky opäť vidieť. Súčasťou prác je komplexný reštaurátorský zásah do architektúry, sochárskej výzdoby i tabuľových malieb oltára. Počas práce reštaurátori zistili, že časť malieb bola v minulosti premaľovaná, „teraz je uvedená do pôvodného stavu prezentovaná v gotickej podobe,“ dodal Tkáč. Pôvodnú gotickú podobu dostali aj apoštoli na predele oltára, keďže v minulosti boli tieto plastiky upravené. Celkové náklady na reštaurátorské práce dosiahli 175 000 eur.

Hlavný oltár v kostole sv. Kríža vznikal postupne od 15. storočia. Oltár bol niekoľkokrát rozoberaný, prestavovaný, vkladali sa doň nové prvky. Posledný veľký zásah bol v druhej polovici 19. storočia. „Urobila sa nová architektúra, do ktorej boli vkladané pôvodné gotické tabule a sochárska výzdoba. Bolo to v rokoch 1869 a 1870,“ uviedla historička umenia Eva Spaleková. V tom čase dostali plastiky i niektoré maľby neogotickú úpravu, aby korešpondovali s novou architektúrou. „Našou úlohou bolo tam, kde boli len lokálne premaľby a nevhodné zásahy, ich odstrániť čím dostali pôvodný gotický charakter a výraz,“ dodala Spaleková. Celoplošné premaľby zo 17. storočia reštaurátori len očistili a ošetrili.

Reštaurátori odstránili sekundárne zásahy aj na plastike Ukrižovaného Krista. „Najväčší posun nastal v skupine apoštolov s Kristom v predele, ktoré boli opatrené veľmi hrubou vrstvou kriedy a polychrómie, ktorá úplne skreslila a znehodnotila pôvodnú kresbu,“ uviedla Spaleková. Dnes môžu veriaci a návštevníci obdivovať pôvodný gotický charakter rezby apoštolov. 

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Európsky dohovor o krajine

Európsky dohovor o krajine prijatý na stretnutí Rady ministrov ?lenských krajín Rady Európy 20. októbra 2000 vo Florencii po absolvovaní ratifika?ného procesu ú?inný pre Slovenskú republiky d?om 9. augusta 2005

Odpovede

Comments are closed.