Trnava: V kraji takmer sto obcí bez územného plánu

V Trnavskom kraji nemá z 251 obcí 99 obcí územný plán (ÚP). Medzi nimi sú aj Gab?íkovo (okres Dunajská Streda) a Váhovce (okres Galanta), ktoré ho pod?a zákona musia ma?, ke?že po?et ich obyvate?ov prekra?uje 2 000. Ako uviedol pre agentúru SITA starosta Váhoviec Ferdinand Szalay, informácia o tom, že obec nemá ÚP, je pre neho prekvapením, lebo dokument majú už z 90. rokov minulého storo?ia. Bronislava Trnková z Krajského stavebného úradu (KSÚ) v Trnave však argumentuje, že všetky územné plány vytvorené do roku 2000, ktoré neboli aktualizované do júla 2006, stratili platnos?. Trnková sú?asne dodala, že ak aj obecné zastupite?stvo ÚP aktualizovalo a KSÚ o tom neinformovalo, obec je vedená bez územnoplánovacej dokumentácie. Starosta Gab?íkova Ivan Fenes priznal, že ÚP majú už v sú?asnosti neplatný. Doplnil, že na novom pracujú, chcú do neho zakomponova? i pripravovaný priemyselný park. Fenes potvrdil, že dokument dokon?ia do konca roka. Náklady na? pod?a jeho slov sú 1,5 milióna korún.

Napriek tomu, že mestám a obciam nad 2 000 obyvate?ov vzniká povinnos? vypracova? územný plán, jeho neexistenciu zákon nijako netrestá. Obce sa však ukracujú o možnosti ?erpa? finan?né prostriedky zo štrukturálnych fondov EÚ, lebo jednou zo základných požiadaviek pri podávaní žiadostí je schválený ÚP.


Ako povedala Trnková, KSÚ pomáha obciam a mestám pri tvorbe územnoplánovacej dokumentácie. Zabezpe?uje spracovate?om podklady a údaje, ktoré má o území k dispozícii. “Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR poskytuje dotácie na spracovanie ÚP,” poznamenala Trnková. “Žia?, objem financií na tento ú?el je ve?mi obmedzený. Pre celé Slovensko v roku 2006 to bol jeden milión,”skonštatovala Trnková. Vlani bola za Trnavský kraj vybratá jedna obec, ktorá získala dotáciu 165 000 Sk. KSÚ poskytuje obciam aj informácie o možnostiach ?erpania financií zo štrukturálnych fondov v opera?nom programe Základná infraštruktúra. Za Trnavský kraj bolo v rokoch 2004-2006 schválených 27 žiadostí.


Trnková si myslí, že vypracovanie ÚP nie je problém. “Odborne spôsobilých obstarávate?ov i spracovate?ov je dostatok. Problémom sú financie,” nazna?ila. Vypracovanie ÚP predstavuje zna?nú položku z rozpo?tu obce. Odhadom sa pohybuje od 400 do 500-tis. Sk pre priemerne ve?kú obec. “Mnohé obce navyše prednostne riešia pál?ivejšie otázky života ako sú napríklad kanalizácia ?i vodovod,” podotkla Trnková.

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Do konca roka musí ma? každá obec erb, vlajku a pe?a?

Do konca roka musí ma? každé mesto a obec svoj erb, vlajku a pe?a?. Musia by? zapísané v Heraldickom registri, ktorý vedie odbor archívov a registratúr Ministerstva vnútra SR. Naria?uje to zákon o obecnom zriadení. K 1. decembru 2006 eviduje Heraldický register 2 677 erbov a vlajok miest, obcí a ich ?astí ako aj samosprávnych krajov. Dvesto miest a obcí teda ešte svoje symboly nemá. Predseda Heraldickej komisie MV SR a riadite? odboru archívov a registratúr MV SR Peter Kartous predpokladá, že problematika komunálnych erbov sa dorieši v priebehu roku 2007.

Erb, vlajka a pe?a? plnia identifika?nú a rozlišovaciu funkciu. Preto každé mesto ?i obec má iba jeden erb a nemôžu existova? ani dve rovnaké vlajky obcí ?i miest. Mestské a obecné ?asti môžu ma? svoje vlastné symboly, ktoré majú len informa?ný charakter. Inak je to v prípade mestských ?astí Bratislavy a Košíc, kde pôsobia administratívno-správne úrady. Význam ich symboliky je totožný so symbolikou ostatných miest a obcí.

Z doterajších schválených a evidovaných erbov je približne 200 erbov nových, ?iže len asi 10 %. Vä?šina, vyše 90 % miest a obcí svojou sú?asnou symbolikou nadviazala na tú historickú. Podklady pre ?u ?erpala analýzou svojich historických pe?atí a erbov už od 14. storo?ia. Obsah erbov, ktoré nadväzujú na historické erby, alebo pe?ate, je ve?mi široký. Ide o po?nohospodárske a vinohradnícke motívy, zamestnanecké a hovoriace symboly, motívy štátnej symboliky, obrazy svätcov a ich atribúty, rôzne výjavy z rastlinného a zvieracieho sveta, banícke a hutnícke symboly, ale aj architektonické prvky a heraldické figúry. Pri nových erboch sa uprednostnil najmä hovoriaci motív, teda symbol, ktorý pripomína obsahom ?i farbou názov mesta ?i obce. Takýto hovoriaci symbol sa ?asto dopl?uje aj motívom, ktorý je charakteristický pre danú obec.

Románsku rotundu v Dechticiach chcú zrekonštruovať

Obec Dechtice v okrese Trnava chce zrekonštruovať svoju dominantu románsku rotundu Kostol Všetkých svätých z roku 1172. “Je to taká vzácnosť na Slovensku, že kostolík nepatrí cirkvi, ale obci. Vyplýva nám povinnosť starať sa oň, a tak by sme ho chceli zrekonštruovať v spolupráci s pamiatkovým úradom,” uviedol starosta obce Karol Zachar.