Tizian aristokrat maby, o ktorom hovorili, e bol najv

V ten de zskal dlhoron ritul v Tizianovom dome v Bentkach in rytmus. Obvykl rann lka aju sa podvala o hodinu neskr, no zostala nedopit. Okolo smej sa takmer storon majster ete iiel pozrie do svojho ateliru, kde boli rozmaovan dva portrty. Odhrnul zves na stojane, ale vzpt ho zatiahol. S roztrasenmi rukami odloil tetec, ktor u neudral medzi prstami. Preiel k oknu a pozrel sa na svoje milovan Bentky, ktor v tom roku trpeli pod archou moru. Z mnohch miest sa ril tipav dym, bolo pou kvlenie trpiacich. Tizian sa unavene posadil za stl a snail sa ete osi napsa. Dejiny sa u nedozvedia, o chcel odkza. Slka ho nala lea na zemi s pootvorenmi oami. Poda mnohch zomrel najv maliar vetkch ias. V pondelok uplynulo od tohto okamihu 425 rokov……Kronikri ivota Tiziana Vecellia, zvanho Tizian, nepoznaj presnkou a ochuten kprom. Ete nieo chba turistom v Levoi via apestrejia ponuka suvenrov, obchodky s umeleckmi predmetmi, minigalria.

Nov tiscroie sa zaalo pre mesto priaznivo. Konene sa vyplatilo z dlhu.Prejavilo sa to aj v oiven investinej vstavby. Znovu sa pracuje na obnoveexterirov kostola sv. Jakuba. Aj dlhotrvajci spor mesta o lesy vo vojenskomvcvikovom priestore Javorina sa chli ku koncu v prospech Levoe. V roku 2001dostalo mesto zo ttneho rozpotu 10,5 milina korn. Pouije ich na obnovu stavebnchpamiatok, najm na rekontrukciu chrmu sv. Jakuba a opravu havarijnch sekovhradieb. Len rekontrukcia hromozvodu na kostole sv. Jakuba si vyiadala 230 000 korn,o je takmer cel vnos z verejnej zbierky na obnovu exterirov tohto gotickhoklenotu.

Levoa potrebuje prilka turistov. V turistickom informanom centre maj pre nichpripraven program na plnch sedem dn. Zatia vak cestovn kancelrie hadajubytovanie v oblasti Vysokch Tatier a na Spi sa pozr len na vletoch do okolia.

Levoou vedie tzv. gotick cesta, ktor meria 267 km. Uvauje sa o jej predendo Poska a Maarska. Tak by sa mohla sta Levoa a Spi tranzitom pre turistov z tchtodvoch krajn a splnil by sa dvny sen Levoanov oivi historick obchodncestu, ktor viedla popri Levoi a v minulosti jej priniesla bohatstvo a slvu.

IVAN LESK

Kostol sv. Jakuba:

1. 11.-30. 4.: Po, Ne zatvoren, Ut So vstupy: 8.30, 9.30, 10.30, 11.30,12.00, 13.00, 14.00, 15.00, 16.00 h

1. 5.-30. 10.: Ut So 9.00-17.00 h, Ne 13.00-17.00 h (jl august a do17.30 h)

Vstupn: dospel 40 Sk

deti, dchodcovia, tudenti 20 Sk

Spisk mzeum s expozciami:

Vtvarn kultra na Spii, Historick radnica, Dom Majstra Pavla:

november aprl 8.00-16.00 h

mj oktber 9.00-17.00 h

Jednotliv vstupn:

dospel 20 Sk

deti, dchodcovia, tudenti 10 Sk

Odporame spolon vstupenku

pre vetky tri expozcie: dospel 50 Sk

deti, dchodcovia, tudenti 20 Sk

Nrodn kultrna pamiatka Spisk hrad:

november aprl zatvoren

mj september 9.00-18.00 h

oktber 9.00-17.00 h

Vstupn:

dospel 50 Sk

deti, dchodcovia, tudenti 30 Sk (r)

Vlety do okolia

Spisk hrad (15 km od Levoe)

Spisk Kapitula (14 km) cirkevn mesteko ohraden mrom irokm asi 1 m avysokm 4-5 m

Spisk Podhradie mestsk pamiatkov rezervcia

ehra (16 km) kostol z roku 1270, pvodne ranogotick s najstarmi konsekranmikrmi, vzcne vntorn nstenn maby fresky

Markuovce (13 km) katie

Drevenk (16 km) travertnov kopa

Slovensk raj (14 km) Nrodn park

Nin Repae (14 km) pamiatkov zna udovej architektry (r)



Publikovan na: www.sme.sk da 7. 6. 2001

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Levoča, renesančný skvost, ožíva

K menu starobylej Levoče sa zvyknú pridávať také prívlastky ako slovenskýNorimberg či Rothenburg, umelci ju niekedy nazývajú aj malými slovenskými Benátkami.Tento renesančný skvost ukrytý medzi hradbami je naším ďalším želiezkom pre zápisdo zoznamu svetových kultúrnych pamiatok. UNESCO už k do zoznamu zaradilo Spišskýhrad, Bardejov, dedinu Vlkolínec, historické centrum Banskej Bystrice a komplex 712jaskýň Slovenského krasu a maďarských jaskýň Aggtelek.

Zaciatky pamiatkarskej a retaurtorskej praxe Evy Ricottiovej…

Zaciatky pamiatkarskej a retaurtorskej praxe Evy Ricottiovej na Pamiatkovom stave — Magdalna Brzdilov

K ivotnmu jubileu akademickej maliarky-retaurtorky
Po krtkej praxi v Slovenskej nrodnej galrii, pani Ricottiov, nastpila v roku 1964 svoju profesionlnu cestu na retaurtorskom pracovisku vtedajieho Slovenskho stavu pamiatkovej starostlivosti a ochrany prrody v Bratislave….