krieda

– prírodná alebo plavená krieda
usadená hornina. Drobivý, pórovitý a slabo spevnený ekvivalent vápenca. Rozlišujeme niekoľko druhov kriedy, podľa nálezísk – šampaňskú, španielsku, boloňskú, nemeckú. Je to temer čistý uhličitan vápenatý, CaCO3. Má kryštalickú až kryptokryštalickú štruktúru. Nejjemnejšia krieda pochádza z ulít jednobunkových morských živočíchov druhuhôr. Pripravuje sa mletím (hrubšia zrnitosť) alebo mletím a plavením – plavená krieda. Má mäkkú textúru a malú kryciu schopnosť v oleji. Vo vodových pojidlách kryje dobre. Je svetlostála. Rozkladá sa slabými kyselinami. Jeden z najstarších materiálov na prípravu podkladu maľby. Niekedy sa miesila s olovnatou alebo zinkovou belobou. Dnes sa používa ako plnidlo a substrát pre prípravu farieb.
– zrážaná krieda
získava sa zrážaním vápenatých solí sódou. Prvýkrát pripravená v anglicku v roku 1850. Je jemnejšia a belšia ako prírodná krieda a neobsahuje fosílne zbytky. Používa sa ako substrát pre prípravu organických pigmentov. Má malú kryciu schopnosť. Je odolná voči svetlu a zásadám. pôsobením kyselín sa rozkladá. Dá sa miešať s pigmentami, ktoré nie sú citlivé na zásadité prostredie. Používa sa ako plnidlo do papiera.

> beloba

Kategória: Materiály
Tag: mm6, mtm, pigment

Vytvorené: 26. novembra 2012 19:11

Upravené: 26. novembra 2012 19:11

Autor: docent

Návrh na zmenu

Odpovede