Ruiny Katarínky ukážu návštevníkom vo svetle sviečok

Kláštor sv. Kataríny Alexandrijskej, foto: Kamil Nováčik

Výnimočný pohľad sa naskytne v piatok v noci návštevníkom zrúcaniny Katarínka v malokarpatských lesoch pri Dechticiach v okrese Trnava. Ruiny kostola a kláštora budú vysvietené sviečkami, petrolejkami a fakľami. Bývalý Kostol a kláštor sv. Kataríny Alexandrijskej jeho terajší správcovia zapoja do podujatia Noc kostolov. Od 22:00 pripravili tichú moderovanú modlitbu, po nej bude nasledovať nočné sprevádzanie Katarínkou. Noc kostolov sa bude konať 24. mája, prihlásených je zatiaľ približne päťdesiat kostolov.
Kláštor, ktorý patril františkánskemu rádu, bol založený v roku 1618 na mieste, kde sa podľa legendy zjavovala svätá Katarína mladému grófovi a pustovníkovi Jánovi Apponyimu. Katarínka bola miestom rušného života mníchov a cieľom mnohých pútí. V júli 1786 bol kláštor dekrétom cisára Jozefa II. zrušený. Mnísi museli toto miesto opustiť, inventár bol porozdávaný okolitým kostolom a obciam. Opustený kláštor začal pustnúť a meniť sa v ruiny. V auguste 1994 vznikol prvý nápad zorganizovať tábory na Katarínke, mladí ľudia sa odvtedy formou letných táborov snažia zachrániť tento kláštor pred ďalším pustnutím. V minulom roku sa do Noci kostolov na Slovensku zapojilo 186 kostolov, chrámov a modlitební viacerých cirkví. Len v Trnavskej arcidiecéze prišlo vtedy do kostolov 28-tisíc ľudí.

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Kostol ako urbanistický fenomén slovenského vidieka

Ivan Gojdič “… nežne krášli každý rozjasaný štít do výšok volajúcich chmúrnych turní, čo ticho strážia naše rodné valaly, umlčia všetok ľudský nárek vzpurný, i dávne hriechy, ktoré k nebu volali.”
Michal Chuda
Šťastím môžeme nazvať skutočnosť, že na Slovensku ešte máme toľko sídiel – dedín či osád s historickými, novšími alebo úplne novými kostolmi vsadenými do zástavby, ktorá ešte stále nesie nemalé urbanistické kvalitatívne znaky (napriek ich rýchlemu úbytku), a že na rozhraní tisícročí – v roku Veľkého jubilea môžeme konštatovať: je tu čo poznávať, je tu čo chrániť pre ďalšie storočia, ktoré budú tejto krajine dopriate.