Reštaurovali renesančnú tabuľu Žigmunda Pete z Gerše

Zreštaurovanú renesančnú tabuľu zo 17. storočia umiestnili pri vstupe do kaštieľa

Od polovice marca je pri vstupe do stropkovského kaštieľa, v ktorom sídli pobočka prešovského Krajského múzea, inštalovaná vzácna renesančná tabuľa zobrazujúca niekdajšieho stropkovského panovníka Žigmunda Peteho. Tabuľa, ktorá má 360 rokov, sa tak po svojej obnove dostala na čestné miesto.

Ako informoval hovorca mesta Stropkov Peter Novák, na zreštaurovanie pamiatky zo 17. storočia sa vďaka spolupráci mesta a rímskokatolíckej farnosti podarilo získať päťtisícovú dotáciu od Ministerstva kultúry SR. „Renesančná tabuľa z roku 1661 je veľmi vzácnou sakrálno-svetskou pamiatkou nášho mesta. Tento, dnes už zreštaurovaný originál, sa do roku 1996 nachádzal na južnej strane kostolnej veže vo výške približne desať metrov. V roku 1998 ho tam nahradila hodnoverná kópia. Treba tiež povedať, že originál bol odvtedy nevhodne uskladnený v areáli mestského úradu, kde ležal roky zabudnutý a ďalej chátral,“ priblížil mestský historik Ľuboslav Šmajda.

Mesto po roku 2015 zabezpečilo presun originálu do dôstojných priestorov kaštieľa. V roku 2017 sa stala tabuľa súčasťou prvej muzeálnej výstavy s názvom Mária, matka Ježišova. Samospráva s cirkvou hľadali možnosti, ako tabuľu zreštaurovať a dostať ju ešte viac do povedomia verejnosti. Podľa Nováka sa im to v tomto roku podarilo. „Celkové náklady na reštaurovanie dosiahli 5820 eur. Takmer 800-kilogramová tabuľa bola ukotvená na stenu vo vstupnej hale kaštieľa. Samotné osadenie zabralo niekoľko hodín, ale výsledok nepochybne stojí za to. Možno symbolicky, ale aj v aktuálnom mestskom kalendári sa o tejto tabuli píše práve v mesiaci marec,“ dodal Šmajda.

Žigmund Pete z Gerše, ktorý dal zhotoviť tabuľu počas prestavby kostola v roku 1661, dobudoval stropkovský hrad, zaslúžil sa o opravu kostola a pred 351 rokmi založil Bratstvo Preblahoslavenej Panny Márie Karmelskej – najstaršie bratstvo tohto typu na Slovensku. Zaslúžil sa tiež o príchod františkánov do Stropkova. Pete zomrel na Stropkovskom hrade v roku 1675 a pochovaný bol do krypty pod farským kostolom.

Žigmund Petheő de Gerse

Bol v poradí piatym členom rodu s menom Žigmund (Žigmund V.). Pochádzal z mocného šľachtického rodu, ktorý mal svoje korene v Slavónsku, presnejšie v chorvátskom meste Gerša. Rod sa vyznačoval tým, že jeho členovia boli prísnymi katolíkmi a zastávali významné funkcie na kráľovskom dvore. Jeho rodičmi boli Žigmund (IV.) a Eva Pacótová. Manželkou mu bola Eva Forgáčová. Hoci sa samotný Žigmund nestal pokračovateľom rodu, ktorý mal svoje hlavné sídlo práve v Stropkove, veľmi výrazne sa zapísal do dejín Stropkova.
Mal titul baróna, bol radcom a komorníkom kráľovského majestátu, vicegenerálom horného Uhorska – košickým kapitánom a najvyšším Onódskym kapitánom i Zemplínskym županom. V roku 1664 pre svoj rod získal titul grófa. Keď sa blížilo turecké nebezpečenstvo, tak Žigmund nariadil posilniť stropkovské opevnenie a zrenovovať kostol. Pamiatkou na toto nariadenie sa stala reliéfna renesančná tabuľa, ktorá bola pôvodne osadená na južnej strane kostolnej veže a zhotovená v roku 1661. Jej originál sa nachádza pri vstupe do kaštieľa. Ďalej sa zaslúžil o zakorenenie františkánom v našom meste. Listinou vydanou dňa 25. augusta 1665 dal do večnej držby tomuto rádu kláštor s kostolom a záhradu. Františkáni prišli do Stropkova z Poľska a v 20. storočí mesto opustili. Treťou významnou udalosťou, ktorá sa spája so Žigmundom bolo založenie Bratstva blahoslavenej Panny Márie Škapuliarskej. Žigmund, ako svetský patrón kostola, tento rád založil spolu s pátrom Filipom, generálom Kongregácie najsvätejšej Trojice radu karmelitánov. Bulu o tejto významnej udalosti vydal pápež Klement IX. 11. mája 1669 a tak sa Stropkov stal najstarším pútnickým miestom na Slovensku, kde bola oslavovaná práve Panna Mária Karmelská. Žigmund pred 21. augustom 1675 na hrade v Stropkove zomrel a pochovaný je v krypte pod farským kostolom. Práve on položil akúsi obrannú líniu pred reformáciou a Turkami, ktorí ohrozovali kresťanov a celé Uhorsko. Všetci stropkovskí Peteovci sa stali silnými spojencami katolíckych Habsburgovcov.

zdroj: stropkov.sk

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Kostol ako urbanistický fenomén slovenského vidieka

Ivan Gojdič “… nežne krášli každý rozjasaný štít do výšok volajúcich chmúrnych turní, čo ticho strážia naše rodné valaly, umlčia všetok ľudský nárek vzpurný, i dávne hriechy, ktoré k nebu volali.”
Michal Chuda
Šťastím môžeme nazvať skutočnosť, že na Slovensku ešte máme toľko sídiel – dedín či osád s historickými, novšími alebo úplne novými kostolmi vsadenými do zástavby, ktorá ešte stále nesie nemalé urbanistické kvalitatívne znaky (napriek ich rýchlemu úbytku), a že na rozhraní tisícročí – v roku Veľkého jubilea môžeme konštatovať: je tu čo poznávať, je tu čo chrániť pre ďalšie storočia, ktoré budú tejto krajine dopriate.

Renesančné trulice III

1.1.2. INTARZIA S RASTLINNYMI MOTIVMI
Z obdobia renesancie sa na Slovensku zachovala počtom pomerne rozsiahla skupina intarzovaných truhlíc jednotnej výtvarnej koncepcie pravdepodobne domáceho pôvodu. Jednotlivé práce spája veľa spoločných znakov týkajúcich sa okrem uplatnenia rovnakej techniky výzdoby i dekoratívnych elementov, aj ich celkového usporiadania v architektonickom členení podobnom vo všetkých truhlicach tejto skupiny.

VÝROČNÁ SPRÁVA SNK za rok 2000

4 ČINNOSTI (PRODUKTY) ORGANIZÁCIE A ICH NÁKLADY 4.1 Ústav knižničných fondov 4.1.1 Stále činnosti: Akvizícia všetkých typov dokumentov, budovanie fondu študovní a príručných knižníc, budovanie databázy dodávateľov, deziderát a nahlásených kníh, Nákupná a oceňovacia komisia, Akvizičná komisia, budovanie vzájomných výmenných vzťahov v rámci MVD, získavanie dokumentov podľa požiadaviek zahraničných partnerov, tvorba ponukových zoznamov multiplikátnych a neprofilových dokumentov, správa fondu MVD, správa majetkovoprávnej evidencie…

Renesančné trulice VI

2. TRUHLICE CUDZEJ PROVENIENCIE

Truhlice pochádzajúce z oblastí ležiacich mimo nášho územia sa na Slovensko dostali predovšetkým vďaka zberateľskej vášni niektorých predstaviteľov významných šľachtických rodov. Medzi nimi sú touto záľubou známi najmä Pálffyovci, ktorí svojimi zberateľskými aktivitami obohatili o taliansky renesančný nábytok napríklad hrad Červený Kameň, či Bojnický zámok, alebo Andrássyovci, ktorých zberateľstvu podobne vďačí múzeum vytvorené v priestoroch kaštieľa v Betliari.

Odpovede