Olejomaľba Táborenie husárov je súčasťou stálej vlastivednej expozície Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote od roku 1979, kedy došlo k poslednej veľkej rekonštrukcii stálej expozície múzea. Žánrová maľba ľudového charakteru, bola donedávna významná najmä z hľadiska dokumentácie židovskej a rómskej kultúry, keďže zachytáva dve skupiny muzikantov – židovských a rómskych, počas bujarej zábavy vojakov v stanovom tábore. Obraz bol dlho nazývaný Verbovačka, avšak na základe neevidovaných dokumentov z archívu múzea vyšla najavo skutočnosť, že sa jedná o Táborenie husárov a navyše jeho význam znásobil aj fakt, že v roku 1900 bol obraz vystavený na Svetovej výstave v Paríži. V súvislosti s touto výstavou boli doteraz v múzeu známe len dva zbierkové predmety- Čestný diplom, udelený múzeu ako vystavovateľovi v sekcii „retrospektíva“ a portrét Olivera Gömöryho od Karola Ferenczyho, ktorého vystavovateľom bol v tom čase ešte jeho vlastník Oliver Gömöry. Celé desaťročia nebolo známe, za ktorý, resp. ktoré konkrétne zbierkové predmety bol múzeu spomínaný diplom udelený. Na základe dokumentu z archívu múzea- potvrdenia zo 4. februára 1900 sa však podarilo zistiť, že na výstavu v Paríži bol odoslaný predmet- olejomaľba s námetom táborenia husárov, z 18. storočia. Jedinou olejomaľbou v zbierkovom fonde múzea s takýmto námetom je figurálna kompozícia, doposiaľ nazývaná Verbovačka. Fakt, že ide o ten istý obraz, ktorý bol vystavený v Paríži, potvrdzuje modrou kriedou napísané číslo 970/II na zadnej strane diela, ktoré sa zhoduje s číslom na vyššie uvedenom dokumente. Toto evidenčné číslo bolo predmetu priradené pravdepodobne v Budapešti, organizačným výborom pre výstavu v Paríži.

Obraz úzkeho obdĺžnikového formátu (71 x 171 cm) v čiernom ráme pochádza od neznámeho autora z 18. storočia. Do zbierok múzea sa dostal darom Sándora Szentmiklóssyho z Uzovskej Panice už v roku 1882, kedy bol tiež súčasťou Umelecko-archeologickej výstavy Gemerskej župy od ktorej sa datuje vznik múzea. V Sprievodcovi výstavou (Kiállítási Kalauz) je dielo uvedené pod názvom Zabávajúci sa husári („A mulatozó huszárok“). Neskôr, po skončení výstavy sa obraz spolu s ďalšími, viac ako 500 predmetmi, stal základom zbierkového fondu novovzniknutého múzea.

V roku 1900 sa konala v Paríži v poradí 10. svetová výstava, ktorú navštívilo približne 50 miliónov návštevníkov. Uhorsko na nej po prvýkrát figurovalo nezávisle od Rakúska a čo sa týka počtu vystavovateľov bolo treťou najvýznamnejšou krajinou. Samotný uhorský pavilón, umiestnený na brehu Seiny v tzv. Ulici národov, patril medzi najnavštevovanejšie a  za svoje architektonické riešenie a výstavnú koncepciu získal ocenenie „Grand prix“. Celá expozícia sa rozprestierala v štrnástich miestnostiach a mnohé z vystavených predmetov pochádzali z územia dnešného Slovenska.

Najreprezentatívnejšou časťou pavilónu bola tzv. Husárska sála, ktorá mala prezentovať históriu, vznik a vývoj husárstva v Uhorsku, ako aj postupné rozšírenie tohto vojenského stavu po Európe. A práve v tejto miestnosti bol umiestnený zbierkový predmet vtedajšieho Gemerského župného múzea v Rimavskej Sobote, ktoré v tom období nemalo stále výstavné priestory ani vlastnú budovu a so svojím zbierkovým fondom sídlilo v prenajatých miestnostiach župného domu Malohontského dištriktu (dnes Knižnica Mateja Hrebrendu).
Dnes sa olejomaľba nachádza v galerijnej časti stálej expozície Gemersko-malohontského múzea. Na základe archívnych dokumentov obraz získal späť svoj staro-nový názov a v otázke jeho pôvodu bude výskum naďalej pokračovať. Viac o samotnom diele a jeho „parížskom“ kontexte sa záujemcovia môžu dočítať v príspevku Angeliky Kolár a Csilly Korenovej v aktuálnom 11. ročníku Zborníka Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote GEMER-MALOHONT, ktorý vyšiel v decembri 2015.