Poslanci NR SR podporujú zriadenie Slovenského historického ústavu v Ríme

Poslanci podporujú zriadenie Slovenského historického ústavu v Ríme ako verejnoprávnej ustanovizne ukotvenej v zákone. Plénum posunulo do druhého čítania návrh na jeho zriadenie predložený skupinou poslancov Slovenskej národnej strany na čele s Jozefom Rydlom. Národniari chcú zákonom docieliť, aby mal ústav právnu subjektivitu, sídlo v Ríme, vyvíjal riadnu vedecko-výskumnú činnosť a prezentoval jej výsledky v publikáciách vo svetových jazykoch, predovšetkým v taliančine a aspoň občasnou organizáciou medzinárodných konferencií a prezentácií.

Peniaze na ústav by podľa predkladateľov mala poskytnúť vláda. „Prostriedky na zriadenie, prevádzku a činnosť Slovenského historického ústavu v Ríme môžu byť v rozpočte nájdené jednak tak, že vláda Slovenskej republiky bude zriadenie, prevádzku a činnosť Slovenského historického ústavu v Ríme považovať za jeden z prioritných štátnych záujmov, jednak tak, že prerozdelí prostriedky poskytované viacerým etablovaným inštitúciám, ustanovizniam či organizmom na mnohé neraz pochybné a nedôveryhodné projekty, kde sú neefektívne využívané a iba sa premrhávajú,“ uviedli poslanci v dôvodovej správe k návrhu.


Do druhého čítania prešla aj novela vodného zákona, ktorej cieľom je spresniť, ktoré subjekty sú oprávnené požadovať náhradu majetkovej ujmy za preukázané obmedzenie užívania pozemkov. Touto úpravou je tiež možné zabrániť možnej duplicite uplatňovania si nárokov vlastníkmi pozemkov, resp. ich správcami alebo nájomcami.

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Vo Vatikáne zriadia Slovenský historický ústav v Ríme

Slovensko bude mať od budúceho roka vo Vatikáne svoju štátnu vedeckú ustanovizeň. V hlasovaní o tom rozhodli poslanci národnej rady, ktorí odobrili zriadenie Slovenského historického ústavu v Ríme, navrhnuté skupinou poslancov na čele s Jozefom Rydlom (SNS). Ústav sa bude zaoberať vedeckým výskumom, vydavateľskou činnosťou, bude odborne spolupracovať s vedeckými inštitúciami a zhromažďovať a spracovávať informácie.

O meštianstve v stredoveku a novoveku na Hrade

BRATISLAVA 10. októbra (SITA) – Meštianska kultúra v stredoveku a novoveku bude témou vedeckého seminára Historického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) a Historického múzea Slovenského národného múzea (SNM) v Hudobnej sále Bratislavského hradu v utorok od 09:00 do 13:00. Podujatie je súčasťou cyklu prednášok História na Hrade. Návštevníci sa dozvedia o vzniku miest a meštianstva ako osobitnej spoločenskej vrstvy, o kriminalite v mestách Pentapolitany v 16. storočí, o prešporských patricijoch a ich heraldických znakoch, o každodennosti malokarpatských miest v 17. storočí, či o žobrákoch v Bratislave v 18. storočí. Jednotlivé prednášky doplní obrazová príloha. Vstup na akciu je voľný.

Ústav pamäti národa nemá ani po ôsmych rokoch vlastnú budovu

Štát za osem rokov nezabezpečil pre Ústav pamäti národa (ÚPN) priestory, kde by mohol bez problémov vykonávať svoju činnosť. “Hlavným problémom je pretrvávajúce priestorové provizórium, v ktorom ÚPN naďalej pôsobí,” povedal na tlačovej besede 20. decembra 2010 predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa Ivan Petranský. Verí, že na budúci rok bude na ÚPN prevedená budova, ktorá umožní zlúčiť všetky zložky ústavu pod jednu strechu. Uľahčí to podľa neho nielen prácu zamestnancov ústavu, ale i komunikáciu a vybavovanie žiadostí podaných verejnosťou.

70. výročie zrodu prvej slovenskej ústavy

Dňa 21. júla 2009 je 70. výročie zrodu prvej slovenskej ústavy. Ústavu prijal slovenský snem. Kodifikovala republikánske zriadenie na čele s prezidentom i základné črty politického systému Slovenského štátu, ktorý vznikol 14. marca 1939. Ústava súčasne zmenila oficiálny názov štátneho útvaru – zo Slovenského štátu na Slovenskú republiku. “Prvá slovenská ústava bola napriek nepriaznivým medzinárodným pomerom vypracovaná neobyčajne rýchlo, v priebehu štyroch mesiacov, za čím možno vidieť snahu politikov o dokonštituovanie všetkých atribútov štátnosti, no tiež istú snahu o kontinuitu ústavných orgánov s prvou Československou republikou (ČSR). Ústava samotná bola akousi zvláštnou zmesou republikánsko-demokratických tradícií prvej ČSR, katolíckej sociálnej náuky a ústav autoritatívnych režimov, najmä niekdajšieho schuschniggovského Rakúska a salazarovského Portugalska,” povedal dnes pre agentúru SITA historik Martin Lacko.

1. september – Deň Ústavy Slovenskej republiky

Na Slovensku je Deň Ústavy SR štátny sviatok. Prvého septembra 1992 na 5. schôdzi Slovenskej národnej rady (SNR) prijali Ústavu Slovenskej republiky, najvyšší zákon suverénneho nezávislého štátu. Tretieho septembra 1992 ju na Bratislavskom hrade podpísal predseda SNR Ivan Gašparovič a predseda vlády Vladimír Mečiar.