Po 300 rokoch začali opravovať Čachtický hrad

Na Čachtickom hrade začali konzervovať tie časti hradu, ktoré najviac ohrozujú ľudí. Ide však len o malé percento potrebných opráv.Najohrozenejšie časti Čachtického hradu už asi dva mesiace konzervujú reštaurátori. Ide o tie časti hradu, ktoré bezprostredne ohrozujú návštevníkov legendami opradenej pamiatky. Napriek tomu, že vstup na hrad asi tri kilometre za obcou Čachtice je len na vlastné riziko, každý deň si naň nájdu cestu stovky ľudí.

Sídlo krvavej grófky Alžbety Bátoriovej dali postaviť ešte v 13. storočí, posledných tristo rokov hrad pustol. “Naše úsilie sa zameria na konzerváciu tých hradných múrov a klenieb, ktoré najviac ohrozujú návštevníka pri jeho vstupe do hradu. To znamená druhá brána s podchodnou klenbou a oporné piliere kaplnky s omietkovým maľovaným terčom,” uviedol Michal Hrčka zo spoločnosti Obnova, ktorá hrad konzervuje. Obec Čachtice na to získala prostriedky z ministerstva kultúry. Opravy si vyžiadajú približne 66 tisíc eur.

Hrčka však upozorňuje, že ide len o malé percento z najnevyhnutnejších opráv. “Nevyhnutnú sanáciu z môjho pohľadu vyžadujú hlavne posledné dva relatívne kompaktné objekty kaplnka a obytná veža.” Starostka obce Anna Ištoková hovorí, že kaplnku chcú zastrešiť, dôležité je podľa nej statické zabezpečenie hradných múrov. Obec s ročným rozpočtom 1,66 milióna eur na chod celej obce si to však nemôže dovoliť. Prostriedky plánuje získať z eurofondov. “V novembri máme termín podania projektu v hodnote asi 2,49 milióna eur,” doplnila starostka.

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Písmo

1. ÚVOD
Písmo je pamäť ľudstva. Môžeme sa o tom presvedčiť sami. Čo urobíme, keď si budeme chcieť niečo zapamätať? Zaviažeme si uzol na vreckovke? Po čase sa však môže stať, že nám uzol síce pripomenie nejakú povinnosť, ale akú – to nám nepovie. Najlepším spôsobom, ako si niečo zapamätať, je poznamenať si to do zošitu alebo notesu. A ako inak než v písomnej podobe!

Kaplnka svätého Michala v Košiciach

Helena Haberlandová

Výnimočnosť architektúry Kaplnky sv. Michala v Košiciach a postupné nálezy jej freskovej výzdoby počas 19. storočia lákali vtedajších odborníkov, ktorí postupne realizovali menej rozsiahle a rozsiahlejšie rekonštrukcie objektu. Niektoré práce boli nevyhnutné, ako napríklad čiastková rekonštrukcia v roku 1821, kedy bolo opravené teleso vežičky kaplnky a ďalšie detaily.

Pokazený chrup krajiny

ANDREJ BÁN

Zvláštna estetika kamenných ruín hradov pripomína chrup, o ktorý sa majiteľ príliš nestará. Kde-tu trčí nejaký pahýľ. Hrozí rozpad, deštrukcia. Pestrý kolorit dotvárajú Orava či Krásna Hôrka ako celkom zdravé a zachované „zuby“.

Kostol ako urbanistický fenomén slovenského vidieka

Ivan Gojdič “… nežne krášli každý rozjasaný štít do výšok volajúcich chmúrnych turní, čo ticho strážia naše rodné valaly, umlčia všetok ľudský nárek vzpurný, i dávne hriechy, ktoré k nebu volali.”
Michal Chuda
Šťastím môžeme nazvať skutočnosť, že na Slovensku ešte máme toľko sídiel – dedín či osád s historickými, novšími alebo úplne novými kostolmi vsadenými do zástavby, ktorá ešte stále nesie nemalé urbanistické kvalitatívne znaky (napriek ich rýchlemu úbytku), a že na rozhraní tisícročí – v roku Veľkého jubilea môžeme konštatovať: je tu čo poznávať, je tu čo chrániť pre ďalšie storočia, ktoré budú tejto krajine dopriate.

Odpovede

Comments are closed.